Thajsko 2023

1 marca, 2023


Naša plnotučná dovolenka v Thajsku v skratke:

  • noc v Bangkoku v najvyššom hoteli Thajska na 74. poschodí
  • parádne trhy, street food, kúpanie so slonmi, skvelá pláž a more na Phukete
  • bujaré Phi-Phi Don, krásna Long Beach, výlet s longtail boat na Phi-Phi Leh a Maya Bay, šnorchlovanie, žraloky, nočné kúpanie so svetielkujúcim planktónom
  • Kráľovský palác v Bangkoku, budha z 5,5 tony zlata v chráme Wat Traimit, nezabudnuteľná večera v michelinskej reštaurácii v Chinatowne

Poďme však pekne po poriadku

Nebudeme si nič nahovárať, pri dovolenkách do destinácií akou je napríklad Thajsko, je vždy najväčšou položkou cena leteniek. Obzvlášť ak cestujeme celá štvorčlenná rodina spolu. Preto keď na Cestujlevne.com zasvietila začiatkom augusta 2022 neuveriteľná cenovka v prepočte 264,-€ za letenku, do hodiny mi štyri pristáli v maili. Tu naozaj nebolo o čom, do Thajska som ešte nikdy a nikde nevidel lacnejšie letenky.

Ako to už býva, výhodná ponuka leteckej spoločnosti Saudia (letecký národný prepravca Saudskej Arábie), však v sebe skrývala viacero ale. Let tam bol ok: Viedeň – Džidda (Jeddah, Saudská Arábia) – Bangkok. Avšak späť sa letelo takto: Bangkok – Džidda – Mníchov.

Z toho vyplývalo najväčšie negatívum týchto leteniek a to, že sme sa po prílete späť museli nejako z Mníchova prepraviť na Schwechat, kde sme mali odstavené auto. Druhým negatívom boli 4,5 hodinové prestoje počas prestupov v Džidde.
Toto všetko sme si pri kúpe leteniek uvedomovali a za uvedenú cenu sme to Saudii prepáčili.

Vybrali sme si termín našich jarných prázdnin, čiže druhú polovicu februára. V Thajsku je vtedy top sezóna a ideálne počasie.

Letenky do Bangkoku kúpené, čo ďalej?

Prílet do Bangkoku sme mali o tretej poobede, nechceli sme tlačiť na pílu a tak sme si povedali, že prvú noc pred presunom k moru prespíme v tomto pekelnom meste (ktoré mám tak rád), aby sme sa dali dokopy a deti trochu nasali atmosféru Thajska.

Vybrali sme si Baiyoke Sky Hotel, poslúžil dokonale. S Katkou sme už boli v Thajsku 2x. Prvýkrát sme pozreli Bangkok, bývalé hlavné mesto Thajska Ayutthaya a relaxovali sme na ostrove Ko Samui. Rok na to sme si dali repete, ale k Thajsku sme pridali aj Kambodžu.

Tentoraz to chcelo napasovať nejako tak, aby sme konečne stihli v Bangkoku pozrieť Kráľovský palác a relaxovať niekde pri mori, ale inde ako sme už boli. Napriek rôznym kontroverzným názorom (s mnohými súhlasím), sme sa rozhodli pre Phuket, neskôr sme to prehodnotili a pobyt na Phukete sme skrátili o 3 dni a 2 noci s tým, že sa presunieme na Phi-Phi. Urobili sme veľmi dobre. Phuket poslúžil na 5 dní a bolo to tak akurát.

Dva mesiace pred odchodom sa plán finálne utriasol takto: 1. noc Bangkok, na druhý deň poludňajší odlet na Phuket na 5 nocí, potom presun loďou na Phi-Phi na 2 noci, odtiaľ presun loďou späť na Phuket a hneď odlet do Bangkoku na posledné 3 dni.

Ostávalo už iba doladiť hotely, jeden priamo, ostatné cez Booking. Taktiež kúpiť spiatočné letenky Bangkok – Phuket s AirAsia, poistky, spiatočné lístky na loď Phuket – Phi-Phi, kúpiť výlet s longtail boat na Phi-Phi Leh, SIM karty do mobilov, vyklikať check-in na všetky lety… skrátka detaily 🙂
A všetko napasovať tak, aby to sedelo a nadväzovalo na seba.

Prečo práve Phuket?

Trochu odbočka.

Keď sme sa s Katkou rozhodovali, kam to vlastne v Thajsku pôjdeme (okrem Bangkoku), brali sme do úvahy viacero faktorov. Vzhľadom na to, že sme mali k dispozícii iba pár dní, chceli sme ich využiť čo možno najlepšie.
V Thajsku sú určite atraktívnejšie a menej komerčné lokality ako miesta na Phukete na ktorých sme boli, avšak so zreteľom na komplikované presuny a to, že sme mali k dispozícii málo času, bol Phuket voľba z rozumu.

Na Phuket odlieta každý deň niekoľko letov z Bangkoku, dá sa z neho mnohými lodnými linkami dostať na okolité ostrovy, je tu viacero známych a slušných pláží, vybudovaná infraštruktúra, naozaj bohatá ponuka ubytovania… skrátka na tých pár dní pre nás všetko to čo sme potrebovali.

Takže ok, Phuket by sme mali. A teraz, v ktorej časti Phuketu sa ubytovať?

Karon beach

Kamala, Patong, Karon, Kata beach. To sú asi najznámejšie pláže na Phukete. Je ich tam oveľa oveľa viac (Freedom, Surin, Kata Noi…), ale tieto štyri sú najznámejšie. Všetky najlepšie pláže sú na západnom pobreží ostrova.

Dlho som čítal rôzne fóra, recenzie, cestopisy, dokonca som na Facebooku začal čítať príspevky v skupine o Thajsku. Zvažovali sme rôzne pre a proti a nakoniec sme si vybrali Karon beach.

Toľko teória čo som sa dočítal:

Plusy – dlhá, veľká pláž, kde aj keď je veľa ľudí, každý si nájde svoje miesto, nie je tam tlačenica. Parádne vlny, čistá tyrkysová voda, super “spievajúci” piesok, prirodzený tieň zo stromov a paliem, naozaj veľa veľa možností ubytovania a stravovania, necelá hodina z letiska. Blízko Big Buddha a iné pláže.

Mínusy – 90% Rusov, vo vode občas pŕhlivé medúzy a pŕhlivý planktón, veľa ľudí.

Všetky ostatné pláže mali pre nás viac mínusov a preto sme sa rozhodli pre Karon beach.

Aj takto s odstupom času a s čistým svedomím potvrdzujem de facto všetko, čo som vyššie o tejto pláži spomínal.
S ostatnými plážami na Phukete porovnávať nemôžem, lebo sme nakoniec na žiadnu inú nešli 🙂
Netvrdím teda, že Karon je najlepšia, iba to, že všetko čo sme od nej čakali teoreticky, nám aj poskytla prakticky. Nemenili by sme.

Takže už máme Phuket a Karon beach, kde budeme päť dní relaxovať.
Chcelo by to niečím okoreniť, čo keby sme si z Phuketu niekam odskočili? Napríklad na…

… Phi-Phi

Toto súostrovie pozostáva zo šiestich ostrovov juhovýchodne od Phuketu, cca 1,5-2 hodiny loďou. Najväčší ostrov je Phi-Phi Don, ktorý tvorí základňu.
Menší ostrov Phi-Phi Leh sa preslávil najmä vďaka kultovému filmu Pláž s DiCapriom. Konkrétne ide o pláž v zátoke Maya Bay. Tá bola od roku 2018 až do januára 2022 štyri roky zatvorená, nakoľko ju návaly turistov totálne zdemolovali. Aj preto sme si povedali, že kedy sa tam ísť pozrieť, ak nie teraz, keďže pláž, zátoka a vlastne celý ekosystém sa tam dali za tie štyri roky krásne do poriadku a donedávna bolo Thajsko kvôli covidu turistom uzavreté úplne.

Takže áno, hlavný ostrov Phi-Phi Don so svojím centrom Tonsai Bay ako celok je komercia ako prasa, kopa ľudí, hluk, párty. Ale stále krásna príroda, výhľady, more a pláže naozaj ako v Karibiku, žraloky. Ak si k tomu pripočítame nádhernú pláž v zátoke Maya Bay na Phi-Phi Leh s celým svojím okolím, tak to bola jasná voľba číslo jedna.

Tam kde sme začali, aj končíme – Bangkok

Jedna z najhorších vecí, ktorá sa na dovolenke plánovanej takto na vlastnú päsť môže stať je riziko, že niektorý z leteckých prepravcov zruší, alebo zmení let, ktorým plánujete prílet, odlet, resp. transfery priamo v destinácii.
Aj preto sme si po prílete do Thajska nechali rezervu jeden deň a až potom sa presúvali na Phuket. Nechceli sme riskovať, že v prípade meškania/posunutia letu Saudie, nestihneme odlet s AirAsia na Phuket.

Rovnako na návrat domov sme si nechali veľkú rezervu s tým, že budeme mať naozaj dosť času v prípade, že napr. kvôli počasiu, alebo poruche lode (dosť bežný jav) neodplávame z Phi-Phi na Phuket a tým pádom nestihneme odlet z Phuketu do Bangkoku.
Pekne v kľude sme posledné necelé 3 dni strávili v Bangkoku, žiadny stres, pohodička.

Plánovania už bolo dosť, poďme konečne do Thajska.

Deň 0 – vyrážame

Odlietali sme z viedenského Schwechatu o 16:30 vo štvrtok. Ráno sme doviezli babku Mariku a dedka Stana, ktorým aj touto cestou ešte raz ďakujem za opateru zverinca počas našej neprítomnosti.

Ako som už spomínal, spiatočný let sme mali do Mníchova.
Vedel som, že budeme unavení a uťahaní z dlhého letu späť a to nás ešte čakal presun vlakmi z metropoly Bavorska na Schwechat. Preto sme sa s Katkou rozhodli, že pri odlete necháme auto priamo na Schwechate na Parkovisku C.

O druhej sme odparkovali naše tamagoči na C-čku a bez problémov absolvovali check-in na prepážke Saudie. O dva kufre ľahší sme pri gejte už iba počkali na boarding.

Saudia

Napriek tomu, že Saudia je plnohodnotná letecká spoločnosť, k Airbusu A320 nás doviezli autobusom, rukáv sa nekonal.

Sedelo sa celkom dobre, miesta na nohy citeľne viac ako v lowcostoch. Ani infotainment neurazil. Dalo sa vybrať z toho čo ponúkal, takže ok. Ja som pozrel Bullet Train v anglickom origináli s arabskými titulkami 🙂 Deti nejaké rozprávky, alebo hrali hry.
Čo sa jedla týka, tak Saudia nie je žiadny trhák, ale ja som si vždy vybral. Dostali sme toho na jedenie naozaj dosť, aj ovocie a jogurty (mimochodom vynikajúce mangové), aj nejaké snacky. Zamrzelo len, že nápoje rozlievali do malých plastových kelímkov, miesto toho aby dali každému jednu fľašu, alebo plechovku.

Pred každým letom sa do všetkých monitorov okrem štandardných bezpečnostných informácií pustila modlitba k Alahovi, to je tak trochu nezvyk. Ale rešpektujem.

Za jednu vec musím Saudiu takto spätne pochváliť – je to suchá aerolínka. V praxi to znamená, že na palube sa nepodáva žiadny alkohol a je zakázané si doniesť vlastný alkohol na palubu. Za následok to má, že všetky lety boli absolútne kľudné, úplná pohoda. Naozaj toto je výborné, hlavne ak človek cestuje s deťmi.

Džidda

Po približne 5 hodinách kľudného letu sme pristáli v Džidde. Prešli sme tranzitnou kontrolou pasov a leteniek a v novučičkom a riadne klimatizovanom termináli sme sa na najbližšie cca 4 hodiny usadili.
Terminál je to naozaj nový, čistý a klíma im funguje tak, že človek musí sedieť v mikine, resp. vetrovke. Mnohí aj s čapicami na hlavách. Wifi nemajú, resp. majú, ale je potrebné sa registrovať cez SMS a nám to nefungovalo cestou tam ani cestou späť.

Čas sme trávili čítaním, jedením a motkaním sa po termináli. No nuda, čo budem hovoriť. Nevedeli sme sa dočkať boardingu na let do Bangkoku. Keď o 2:30 v noci miestneho času konečne začal, hneď sme sa prebrali a nálada sa zlepšila.

Deň 1 – konečne v Thajsku

Odlet z Džiddy okolo 3:15 ráno, do Bangkoku na letisko Suvarnabhumi sme prileteli pred treťou poobede. Let dlhý takmer 9 hodín, nejako sme aj pospali, ale nebolo to bohviečo. Leteli sme Boeingom 787-10 Dreamliner, čo je oveľa väčšie lietadlo ako prvý let z Viedne do Džiddy, paradoxne miesta v sedačkách v ňom bolo pocitovo menej.

Pasová kontrola celkom rýchla, okrem Táničky nám všetkým vzali otlačky prstov a sken tváre.

Hneď pri pásoch s kuframi sme si v stánku dtac Happy Tourist prevzali cez net vopred z domu objednané a zaplatené SIM karty do mobilov (Katka a ja) a dievčina nám ich rovno v mobiloch aktivovala. Za 6,60,-€ na osobu 15GB dát a 100 minút v domácej sieti, no nekúp to. Opätovne spojení so svetom sme sa tak mohli vrhnúť do víru skutočného veľkomesta, do Bangkoku.

Skôr ako sme nastúpili na vlak do mesta, zamenili sme eurá na thajské bahty. Jednoznačne najvýhodnejší kurz je v zmenárňach na spodnom poschodí ako sa ide na nástupište k vlakom.
Lístky na Bangkok Airport Rail Link je možné kúpiť si v okienku, alebo v automate. Bohužiaľ automaty berú iba hotovosť a v okienku sa dá kartami platiť až pri sume nad 200 bahtov, čo je dosť nezmysel, ale čo už.

Bangkok Airport Rail Link z letiska – v Thajsku stále fičia na rúškach, hlavne v MHD, obchodoch a iných uzavretých priestoroch

Prvá noc v Bangkoku

Baiyoke Sky Hotel sme si okrem toho, že je najvyšším hotelom Thajska, vybrali aj pre výbornú dostupnosť. Pol hodinky vlakom z letiska je to zo zastávky Ratchaprarop na ktorej sme vystúpili k hotelu doslova 5 minút.

Nedá sa povedať, že by cestou vlakom z letiska bolo vidieť niečo pekné, skôr je všetko šedivé a nevábne. Bangkok nie je láska na prvý pohľad, u niekoho ani na druhý, či tretí 🙂

Recepcia je tuším na 8. poschodí, výťahom sme sa pohodlne vyviezli. Pri každom výťahu stojí zriadenec, vždy privíta, stláča gombíky, pekne sa starajú. Ak sa chce človek dostať na najvyššiu vyhliadku, musí použiť štyri rôzne výťahy.
Hotel má 88 poschodí, my sme mali izbu na 74. Výhľady naozaj skvelé. Skôr ako sme si ich užili, najprv sme sa konečne zložili a natiahli, nejaká hygiena, skrátka dali sme sa trochu dokopy.

Vyviezli sme sa na vyhliadkovú plošinu, tá má 360° a navyše je otočná, takže človeku stačí stáť na mieste a celá vyhliadková plošina sa s ním otáča v smere hodinových ručičiek.

Po riadnej porcii výhľadov sme sa zviezli dole a hybaj hľadať nejakú thajskú reštauráciu, keďže sa už zotmelo a patrilo by sa aj večerať.
Za rohom sme jednu našli a bez dlhého váhania si sadli a objednali úplnú klasiku – fried rice s kuraťom – to bolo priemerné, ale polievka tom yum bola famózna a ešte smažené krevety.

S plnými bruchami sme si v 7-Eleven kúpili čipsy, pivo a vrátili sa na izbu. Deti sme nechali odpočívať a my s Katkou sme vybehli ešte raz hore na vyhliadku nafotiť a popozerať nočný Bangkok.
Potom už len debatšák pri pivku na izbe, nohy vyložené na kresle a krásna kulisa nočného mesta za oknom.

Spali sme ako zabití.

Deň 2 – presun na Phuket

Ráno úplne na pohodu a bez budíka sme sa z postelí vymotali okolo ôsmej. Na Phuket sme odlietali o 12:20, takže žiadny stres.
S pohodlnou rezervou sme už známym vlakom dorazili na letisko, kufre nechali na check-ine a presunuli sme sa do terminálu určeného pre domáce lety.

Na hoteli sme nemali raňajky, takže na letisku sme dojedli nejaké zvyšky ešte z cesty, resp. deti si dali niečo v Mekáči, no hotoví barbari 🙂

AirAsia sa mi páči, už pred rokmi sme s nimi leteli. Napriek tomu, že sme mali kúpené najlacnejšie letenky, tak nás ich automatický check-in nerozsadil, ako to bežne na truc stvára Ryanair, alebo Wizz. Pekne dal Katku s deťmi spolu a mňa posadil za nich k oknu prosím pekne.

Let úplne ok, necelá hodina a pol, brnkačka.

Na Phukete sme sa rýchlo vymotkali z letiska a prešli sme na hlavnú cestu, kam môžu obyčajné taxíky. Priamo pred príletový terminál totiž bežné taxíky nemôžu. Nemusím všetkému rozumieť a toto je jedna z tých vecí. Ale asi ide o peniaze. K terminálu môžu iba mikrobusy a zdieľané dodávky, resp. autobusy. Rozvoz s nimi však trvá veľmi dlho, vraj s obľubou zastavujú v rôznych obchodoch, aby si turista nakúpil suveníry, skrátka klasická turistická pasca.

V mobile som mal nainštalovanú aplikáciu Grab, niečo ako náš Uber (aj ten tam funguje). Cez Grab som vyklikal taxík, ten mi objednávku potvrdil a na chodníku pri ceste sme naň pár minút počkali.

Taxikár pre nás prišiel na vytunenej Toyote Commuter, usadili sme sa a ako v bavlnke šup na hotel. Ak správne počítam, taxík sme na Phukete volali cez Grab štyrikrát a vždy to bola Toyota Commuter, vždy v top výbave s nenormálnou hudbou a vnútrom auta v štýle thajského baroka. Kožené polohovacie kreslá, naozaj luxus.

Phuket Golden Sand Inn

Tak sa volal náš hotel, kde sme po necelej hodine a približne 50 km jazdy taxíkom z letiska vystúpili. Aplikácia Grab mi z účtu stiahla okolo 20,-€, takže spokojnosť a navyše som sa nemusel naťahovať s taxikárom o cene.
Na to si v Thajsku treba obzvlášť dávať pozor. Aj keď majú taxameter, nie je pravidlom, že ho zapnú a celkovo majú v obľube nútiť turistom rôzne “výhodné” zastávky po ceste. Na jednej strane im rozumiem, chcú zarobiť. Na druhej strane ja sa chcem iba odviezť z bodu A do bodu B a nenaťahovať sa.
V tomto je Grab pre mňa ideálny.

Rezervované sme mali dve chatky, zvonka nevyzerali nejako vábne, ale boli úplne super a mali všetko čo sme potrebovali. Spojené boli jednou stenou v ktorej sa nachádzali prechodové dvere. Deti tak mali svoju chatku a my s Katkou svoju, pritom stačilo mať otvorené dvere a boli sme akoby spolu.
Fungujúca klíma, kúpeľňa, chladnička, všetko ok. Matrace fajn tvrdé, tak ako to máme radi, vankúše mohli byť mäkšie.
Pred chatkami malé posedenie pod strieškou, sušiaky na prádlo, ale hlavne… výhľad.
To bolo naozaj parádne, človek sedel a pozeral na krásnu tropickú džungľu všade okolo. Kvety, motýle, kokosy, mangá, papáje, lekná, všetko to tam kvitlo, rástlo a žilo. Super.

Ďalšou super vecou rezortu bol bazén, ten bol výborný, okolo neho ležadlá, takže stvorené na relax. Okrem jedného popoludnia bol bazén de facto prázdny, iba občas sa tam niekto kúpal.

V cene sme mali raňajky. Tie fungovali tak, že sme si každé ráno vyškrtali z menu to na čo sme mali chuť a behom chvíľky nám to doniesli.

Náš rezort mal asi najlepšiu polohu akú sme len mohli chcieť. Bol hneď pri ceste, ale pritom tichý. Cez spomínanú cestu bola Karon beach, opačným smerom kopa reštaurácií, 7-Eleven, obchodíky, street food… všetko čo sme chceli a potrebovali. Vynikajúce.

More

Počas check-inu sme zaplatili za 5 nocí a behom chvíľky sme už vybaľovali plavky na chatkách a natierali sa krémom. Šup cez cestu a stáli sme na Karon beach. Je to naozaj veľmi pekná a veľká pláž. Ľudí dosť, recenzie neklamali, bez problémov sa dalo zložiť a kúpať.
Zaujímavosťou tejto pláže je “spievajúci” piesok, keď človek po ňom chodí, naozaj vydáva zvuky podobné akémusi spevu, celkom sranda.

K moru ešte jedna zaujímavosť. Ono to vlastne nie je more, ale Indický oceán a to je aj vysvetlenie, že kúpanie je tu trochu iné ako v klasickom mori. Hovorí sa, že na Phukete naozaj treba dávať pozor aké sú vlajky na pláži a že neradno podceňovať výstrahy. Vlny tu majú veľkú silu aj keď sa to nezdá. A to je ono – vôbec sa to nezdá, ale tá sila je neuveriteľná. Keď sa blíži vlna, tak sa dejú dve veci ktoré sú v rozpore. Silný spodný prúd ťahá vodu od pláže smerom na more a zároveň vrchná vrstva vody – vlna – tlačí celú masu na breh. Vzniká tak špecifický mlynček, kedy aj dospelý chlap má čo robiť aby ho vlna nezmietla. Keď si na to človek zvykne, je to super, len si treba zvyknúť a počítať s tým.

Kúpali sme sa pár minút, keď nás všetkých začalo čosi vo vode štípať, ďalšia vec z recenzií sa potvrdila, štípajúci planktón či aký ďas. Voda bola naozaj čistá, ale žiadne potvory sme v nej nevideli.

Keď po ďalších pár minútach dostali Katka aj Tánička šlehu pŕhlivou medúzou, do vody už nevliezli. My s Tomim sme ešte chvíľu ostali, potom sme sa presunuli späť do rezortu a kúpali sme sa už iba v bazéne.
Začiatok pri mori teda nie príliš slávny, ale čo už. Vedeli sme do čoho ideme.

Pohodový večer

Napriek rozpačitému morskému začiatku, všetko rýchlo prebolelo a zvyšok dňa bol maximálne pohodový.
S Katkou sme pri bazéne popíjali Chang a deti šantili.

Na večeru sme sa vydali preskúmať okolité uličky, stánky a reštaurácie. To bolo fakt niečo, bol som úplne vo vytržení, explózia farieb a vôní. Presne to Thajsko, ktoré máme s Katkou tak radi. Za tie roky sa nezmenilo absolútne nič, len azbuky pribudlo.

Prešli sme sa až po miesto kde sa konáva veľký trh, tam sme to otočili a našli si reštauráciu, kde sme sa navečerali.

Na chatke klasika, pivko a relax.

Deň 3 – úplný veget

Ráno nás zobudila neskutočná kakofónia vtáčieho spevu. Ani sa mi veriť nechcelo čo za zvuky tu vtáky vydávali. Škoda, že som si to nenahral, ale naozaj akoby sme boli niekde v džungli.

Celý deň sa niesol v dovolenkovom móde, okrem mora, bazénu a jedla sme iba odpočívali.

Rozmýšľali sme, že keď už sme na Phukete, čo tu pozrieme. Chvíľu som koketoval s myšlienkou, že si požičiame na deň-dva auto a pobeháme trochu ostrov. Ale keď som videl tú šialenú premávku a hlavne kopu neotesaných turistov bez heliem s jointom v papuli (marihuana je v Thajsku legálna a cítiť to takmer na každom kroku), prešla ma chuť.

Chceli sme pozrieť známu ulicu Bangla road, alebo nejakú inú pláž a určite sochu Big Buddha.

Nakoniec sme sa rozhodli pre sloníkov. Je to tiež kontroverzné, všelijaké reči sa šíria netom, ale keď sme už tu a s deťmi, tak slony a Thajsko nám prišli ako dobrý nápad.
Trochu som gúglil a našiel som Phuket Eco Elephant Park. Chvíľu sme si písali cez WhatsApp a dohodli sme program. Na ďalší deň nás o 12:30 mala prísť vyzdvihnúť dodávka.

Deň 4 – slony

Po raňajkách sme vegetili pri bazéne, kým nepálilo silné slnko.
Skorý obed sme vybavili veľmi light. V 7-Eleven sme si kúpili hot-dogy, tie nám tam ohriali a pri chatkách sme ich zjedli.

7-Eleven combo

Pri 7-Eleven sa ešte pristavím. Veľmi sa nám páčilo akú širokú ponuku hotových jedál mali. Rôzne pečivá, sladké aj slané. Hotové toasty, hot-dogy, hambáče, dokonca aj volské oká, polievky, skrátka od výmyslu sveta. Len toastov mali asi 10 druhov.
Občas sme to využili na rýchly lunch, veľmi dobre to padlo. Najlepšie na tom bolo, že to na počkanie pri pokladni ohriali, alebo v prípade toastov aj zapiekli. Naozaj skvelá vec.

Tieto zlaté vtáčiky sa nám motkali pri stole počas jedenia

Na 12:30 presne došiel náš vodič (odvoz/dovoz bol v cene) s malým mikrobusom Suzuki. Slony boli od nás asi 45 minút jazdy, išli sme aj cez Patong beach a okolo Bangla road. To čo sme tam videli nám stačilo úplne, prešla nás chuť ísť tam ešte raz na výlet, aj keď to nebolo až tak ďaleko.

Program pri slonoch sme mali dohodnutý na 1 hodinu.
Najprv kŕmenie, potom krátka prechádzka, počas toho fotenie. Nasledovalo sprchovanie slonov a nakoniec kúpanie v bazéne. Počas sprchovania aj kúpania sme ich mohli umývať kefami.

Slony sme mali k dispozícii tri, všetko samice, dve z toho boli sestry. Každú slonicu mal na starosti jeden, nazvime to ošetrovateľ.
Slony vyzerali byť v dobrej kondícii, nemali na sebe žiadne rany, alebo iné stigmy.

Tánička sa ich bála, ale kŕmila. Tomi s rešpektom, okrem kŕmenia ich aj kefoval a tiež sa s nimi kúpal. Najviac si to užila Katka 🙂

Bolo to fajn, som rád, že sme išli a skúsili aj takéto niečo.
Po 1 hodne sme zaplatili a šofér nás odviezol späť do nášho rezortu.

Na neskorý obed sme si rovno z auta odskočili na neďaleký street food, my s Katkou sme si dali vynikajúcu fried rice a deti placku roti so syrom a vajcom.

Nasledovala obligátna siesta, kávička a do večera klasika, more a bazén.

Karon beach je známa svojimi peknými západmi slnka, večer som vybehol na pláž a bola to paráda.

Na večeru sme chceli ísť opäť niekam do uličiek, ale dovalila sa klasická tropická prietrž, takže sme skončili v našej hotelovej reštaurácii. Len len, že sme dobehli a už sa to spustilo.
Večera to bola jednoznačne najslabšia (a najdrahšia) z celej dovolenky. Ale aspoň sme nezmokli 🙂

Večer po daždi sme ešte posedeli vonku pred chatkami. Okrem iného nás prišla pozrieť aj pani sova.

Deň 5 – Big Buddha

Trochu do vnútrozemia, presne medzi plážami Karon a Kata, sa na kopci Nakkerd Hill nachádza veľká socha sediaceho Budhu. To je povinná zastávka asi každého, kto do tejto časti Phuketu zavíta.

Sochu bolo vidieť z veľkej časti ostrova, samozrejme aj z našej pláže. Okrem toho, že je naozaj veľká, z vrchu na ktorom stojí sú pekné výhľady na ostrov a hlavné mesto s rovnomenným názvom – Phuket.

Napriek tomu, že vzdušnou čiarou socha od nás nebola ďaleko, autom to bolo obligátnych cca 50 minút. Bolo potrebné zájsť de facto takmer až na východné pobrežie ostrova a potom hodný kus severne a do kopcov riadne kľukatými cestami. Do toho samé skútre a tuk-tuky, no jednoducho balada.
Z južného konca našej pláže sa tam dá vyjsť po chodníku lesom, ale v tom teple by to asi nebola príjemná prechádzka.

Po raňajkách sme si cez Grab objednali taxík, ako obyčajne po nás došla Toyota Commuter. Taxikár nám ponúkal aj iné zastávky po ceste (napríklad tigre), ale slušne sme odmietli.
Hore na parkovisku pri soche sme sa dohodli, že nás počká kým si to obehneme a odvezie nás späť.

Turistov dosť veľa, ale dalo sa. Celé sme si to prešli, pod sochou sa nachádza priestor, kde sa dá pomodliť, je to tam také dosť duchovné. Okolo sú naozaj pekné vyhliadkové miesta, tak to sme si vychutnali.

Po uplynutí dohodnutého času sme zbehli na parkovisko, taxikár nás už čakal a odviezol nás späť k nášmu rezortu.

Obed sme vybavili opäť street foodom z nášho obľúbeného stánku. Ako dezert výborné banániky.

Toto ja môžem kedykoľvek

Veľký trh

Cestou od Budhu nám taxikár spomínal, že dnes večer sa bude konať veľký trh na trhovisku neďaleko nás. Na večer sme sa tam vydali a bolo to opäť niečo úžasné. Tá neuveriteľná pestrosť, farebnosť a výber všetkého možného aj nemožného, to sa nedá opísať.
V Thajsku ma vždy fascinovali elektrické vedenia, ako sme išli k trhu, pár káblikov som nafotil.
Prešli sme si trh hore dolu, ale okrem Táničky sme tam nejedli, nakoľko sme chceli ísť večerať do rybacej reštaurácie. Kúpili sme tam na pamiatku prívesky, tie sme potom v reštaurácii bohužiaľ zabudli. Čo už…

Po naozaj vynikajúcej večeri sme sa odgúľali domov a po pár pivečkách sme sa porúčali do ríše snov.

Deň 6 – posledný na Phukete

Okrem prvých dvoch dní, kedy medúzy v mori pŕhlili, sme už po zvyšok pobytu na Phukete mali od nich pokoj. Posledný deň na Phukete sme iba relaxovali. Doobeda more a bazén, poobede more a bazén.

Na večeru sme išli do našej obľúbenej reštaurácie na posledný street food na Phukete a opäť to bolo vynikajúce.

Tánička si dala na rozlúčku ako dezert svoju palacinku s banánom a čokoládou, Tomi rezeň na špajdli a obľúbenú zmrzlinu s posýpkou.

Mimochodom zmrzlina – robia ju tu ručne na počkanie na zamrznutej kovovej platni. Človek povie akú si prosí príchuť a predavač na zamrznutú platňu postupne pridáva všetky suroviny, tie poseká na kašu a rozotrie ju po platni. Celé to hneď mrzne, špachtľou to z platne “olúpe” a vytvorí tým efektné zamrznuté hobliny, resp. rolky, ktoré postupne pridáva do pohára. Nakoniec si zákazník môže na to všetko dať posýpky aké len chce a koľko chce.
Je to dosť prácne, ale efekt je výborný, zmrzlina vždy originálna a čerstvá. Deti to mali veľmi rady.

Toto bol jeden naozaj dokonalý deň na Phukete.

Deň 7 – presun na Phi-Phi Don

Loď z Phuketu na Phi-Phi nám z prístavu Rassada pier mala odplávať o 13:30. Minimálne pol hodiny pred plavbou sme mali byť v prístave, plus hodina cesty taxíkom od nás do prístavu a nejaká rezerva k tomu.
Ráno sme tak mali dosť času na kľudné raňajky a zbalenie sa.

O 11:00 sme sa odhlásili z ubytovania a cez Grab som vyklikal taxík. Na Phukete nám bolo výborne, ale už sme sa tešili na Phi-Phi.

Už obligátnou Toyotou Commuter sme sa pohodlne dopravili do prístavu. Ten je celkom dobre dimenzovaný, je tu dosť miesta na sedenie, samozrejme bufety, wecká, všetko ako má byť. A hlavne dosť tieňa, takže čakanie na loď je príjemné.

Približne 45 minút pred vyplávaním sa otvoril stánok našej lodnej spoločnosti, odovzdali sme vouchre a každý dostal nálepku na tričko, aby bolo jasné s kým cestujeme.

Z Rassada pier denne štartujú snáď aj desiatky lodí rôznych lodných spoločností na okolité ostrovy, ale aj pevninu (Krabi, Ko Lanta, Ko Lipe, Phi-Phi….). Či už sú to pravidelné linky, alebo cestovky s dennou ponukou svojich výletov po okolí.

My sme mali kúpené lístky na loď cez spoločnosť Andaman Ferry Service. Takto v sezóne určite odporúčam kúpiť lístky vopred, nakoľko sa môže stať, že loď bude vypredaná.

Naša plavba mala trvať dve hodiny. Nalodili sme sa a usadili. Sedeli sme na strednej klimatizovanej palube a celkom pohodlne. Keď sme vyplávali, urobil som pár fotiek a potom som čítal knižku. Keď sme už boli pri Phi-Phi, opäť som z hornej paluby fotil a chvíľu na to sme už kotvili v prístave v Tonsai Bay na hlavnom ostrove Phi-Phi Don.

Prístav hotové mravenisko, kopa lodí, naozaj to tam žije. Na Phi-Phi totiž denne chodia desiatky lodí z okolitých ostrovov a pevniny na výlety, takže počas dňa je to tu dosť plné.

Na móle sme museli zaplatiť vstupný poplatok na ostrov vo výške 200 bahtov na dospelého a 100 bahtov na dieťa, poplatok sa platí iba raz za pobyt.

Priamo v prístave a Tonsai Bay nie sú žiadne autá, motorky ani tuk-tuky. Všetci a všetko iba pešo. Doprava k hotelu tak môže byť dosť záhul, na to je potrebné myslieť pri rezervácii ubytovania.

Ostrov je dosť rozľahlý a do iných častí ostrova ak sa chce človek ubytovať a dostať, tak mu ostáva iba plavba loďou – longtail boat. Drvivá väčšina hotelov poskytuje prvý dovoz z prístavu zdarma v cene ubytovania. Ale ak chce človek ísť počas pobytu tam kde to žije a to je práve Tonsai bay, tak si musí vždy platiť cestu loďou.
Ďalšia vec na ktorú je dobré myslieť.

Tonsai bay na Phi-Phi Don je čisto turistické miesto, čiže žiadne tradičné dediny, alebo domácich tu nenájdete. Každá jedna budova čo tu stojí je hotel, bungalov, chatka, reštaurácia, bar, cestovka, obchod…. takmer vždy niečo turistické.

Ubytovanie odporúčam rezervovať a hľadať s dostatočným predstihom, keďže je tu naozaj nával. My sme našli horko-ťažko ubytko dva mesiace pred príchodom, jednoducho už neboli takmer žiadne slušné možnosti, ktoré by spĺňali naše požiadavky.

Po vystúpení z lode na pevninu a uhradení vstupného poplatku sa na nás okamžite vrhli rôzni profesionálni ponúkači odvozu loďami k hotelom, alebo aj nosiči batožiny. Náš Phi-Phi Hotel sa strategicky nachádza doslova dve minúty pešo od prístavu. Jeho jedinou nevýhodou je, že má 5 poschodí a je bez výťahu.
Áno, izbu sme dostali na 5. poschodí 🙂 Ale kufre nám vyniesol zriadenec.

Phi-Phi viewpoint

Prečo sme vlastne išli na Phi-Phi?
Chcel som vyjsť na viewpoint a vidieť ostrov zhora. Tých záberov je plný internet a chcel som to vidieť na vlastné oči.
Na druhý deň doobeda sme mali v pláne kúpanie a dúfal som, že sa nám to podarí na Long Beach.
A poobede až do večera sme mali naplánovaný výlet na Maya Bay.

Náš hotel mal bazén a tam sa už hlavne deti veľmi tešili. Ale najprv si bolo potrebné trochu máknuť. Vydali sme sa na ikonický Phi-Phi viewpoint. Je ich viacero, hlavný je viewpoint 1 a kúsok za ním ešte lepší viewpoint 2.

Ako inak, dá sa tam dostať iba pešo. Z hotela nám to trvalo približne pol hodiny. Takto to znie ako brnkačka, ale skoro som skapal. Toto bolo jedinýkrát, kedy sme sa v Thajsku spotili, ale že riadne. Je to dosť veľké prevýšenie, ide sa strmo hore po schodoch a fakt je to záhul. Chvalabohu sme so sebou mali dosť vody.

Keď sme konečne došli k bodu č. 1, zaplatili sme vstupné 20 bahtov na osobu. Je to jednotné vstupné pre oba viewpointy.

Výhľady sú naozaj parádne, prvý viewpoint je viac o kvietkoch a okolí, je to tam veľmi pekne urobené. Z druhého viewpointu sú výhľady na šiju, ktorá spája dve hlavné časti ostrova ešte lepšie.

Ideálny čas kedy ísť hore je podľa mňa okolo desiatej doobeda, vtedy je najlepšie svetlo a keď človek trafí príliv na Loh Dalum Beach (severná časť šije), tak je to naozaj dokonalé.

My sme došli hore až podvečer, takže sme mali slnko oproti a to nie je vôbec ideálne, plus opar, plus odliv, takže tie fotky nie sú zďaleka dokonalé. Ale nevadí, aj tak to bolo veľmi pekné.

Hore sa nachádza bufet, dal som si ľadovú kávu a deti ovocnú ľadovú drť, len tak zasyčalo. Alkohol je doniesť si zakázané, ani si ho tu človek nekúpi.

Cestou dole sme míňali naozaj veľa turistov, ktorí si to hore namierili evidentne kvôli západu slnka. Musela tam byť riadna tlačenica.

Deti už pišťali, že sú hladné, tak sme sa zastavili v jednej z mnohých reštaurácií a dali si roti. Klasika Tánička na sladko, Tomi so syrom a vajcom. My s Katkou sme ešte neboli hladní.

Cestou na hotel sme sa stavili v 7-Eleven pre pivko a proviant. Na izbe sme všetko zložili a decká konečne mohli do vytúženého bazéna. Ten sa zatváral o ôsmej, tak skoro až do záverečnej sa čvachtali.

Potom sme ich nechali na izbe a my s Katkou sme sa vydali trochu na potulky uličkami. Už to tu riadne žilo, Phi-Phi Don tu v Tonsai Bay je jedna veľká párty, všade mariška, tetovanie, diskotéky, reštaurácie, bary a kopa kopa ľudí.

Je to zaujímavé, ale stačí vidieť raz. Teda aspoň nám.

Severnú časť Tonsai Bay tvorí pláž Loh Dalum. Vraj je tam slušné kúpanie, ale musí byť príliv. My sme za tie dva dni nemali ani raz šťastie vidieť túto pláž počas prílivu. Pri odlive je more veľmi ďaleko a kúpanie je de facto nemožné.

Na tejto pláži sú každý večer ohňové show, to sme chceli vidieť a aj sa podarilo. Potom sme natrafili na bazénovú párty, video nižšie. To musí byť chlamýdií jedna radosť.
Pomaly sme si to šinuli uličkami domov, keď sme zbadali dva dosť podobné fastfoody vedľa seba. Takú som dostal chuť na hambáč a hranolky, že až. No a bol vynikajúci, nechcelo sa mi veriť, aký dobrý hamburger som dostal v Thajsku. Katka si dala ryžu s mäsom, tiež jej chutilo.

Na izbe deti pekne vegetili, všetko ok. Klasika, už len pár pív a šup do postelí.

Deň 8 – Long beach

Ako som už spomínal, plán na dnešok bol – doobeda kúpanie na Phi-Phi Don, poobede výlet na Phi-Phi Leh.
Po slušných raňajkách a výbornej kávičke sme sa na izbe poctivo natreli opaľovákom. Vydali sme sa na severnú stranu zátoky, na Loh Dalum Beach. Oznamy o prílivoch a odlivoch neklamali, pláž bola totálne bez vody a tak sme sa otočili a vrátili späť do prístavu.

Tu sa nás snažili lanáriť lodníci na ich longtail boaty. Pýtal som sa prvého, že čo stojí odvoz na Long Beach, ktorú sme mali v zálohe. 100 bahtov na osobu, vraví. Pýtal som sa ešte ďalších dvoch a každý hovoril, že 100 bahtov na osobu.
Štvrtý nás tam všetkých hodil za 300 bahtov, takže super cena. Ale aj tých pôvodných 100/osoba by sme samozrejme zaplatili keby sa inak nedalo.
Naskočili sme do člna, chlapík naštartoval a po niekoľkých minútach pristál priamo na Long Beach do piesku. Zaplatili sme a vyskákali z lode do vody.

Kúpanie na Long Beach bolo to najlepšie z celého Thajska. Veci sme si zložili do tieňa a šup do mora. Neskutočne čistá voda, biely piesok, kopa rybičiek, jednoducho fakt paráda. S Tomim sme dosť šnorchlovali.
Na pláži nás bolo tak maximálne 20-30.

Neďaleko je takzvaný Shark Point, kde je údajne vidieť žralokov, aj som koketoval s myšlienkou, že by nás tam nejaká loďka hodila, ale povedal som si, že to nebudem siliť.
Nevadí, všetko bolo tak ako má byť.

Okolo pol dvanástej sme oslovili neďaleko obedujúceho lodivoda, či nás hodí späť do prístavu. Za rovnakých 300 bahtov ako ráno nebol žiadny problém.
Long Beach, skvelý predkrm k poobedňajšiemu programu.

Najlepší obed dovolenky

V izbe sme sa dali do suchého. Na 14:00 sme mali kúpené lístky (dva mesiace vopred z domu) na výlet 3in1 tour s Phi Phi Travel And Tours, takže sme mali času tak akurát dať sa dokopy.

Na obed sme išli do Food marketu neďaleko nášho hotela. Je to vlastne iba väčší zastrešený priestor, kde je kopa street foodu pekne na jednom mieste. Už večer vopred sme si vyhliadli jednu reštauráciu a do nej sme zapadli na obed.

Už si nepamätáme čo sme si dali my dvaja s Katkou, ale bolo to fantastické. Štipľavé ako šľak, ale veľmi, veľmi dobré. Zhodli sme sa, že najlepšie jedlo dovolenky. Tomi si dal krevety a Tánička svoju palacinku 🙂

3in1 tour na Phi-Phi Leh

Pred druhou sme sa dostavili do cestovky, odfajkli si nás a počkali sme na ostatných. Program mal trvať od 14:00 do 19:30.

Čakalo nás: prvá zastávka Monkey Bay ešte na Phi-Phi Don, nasledovať mal šnorchlovací stop na Phi-Phi Leh, potom ďalší šnorchlovací stop v Phi Leh Lagoon, potom pomaly okolo dočasne uzavretej Viking cave k mólu na ktorom sa vystupuje na ostrov k Maya Bay na hodinovú zastávku. Nasledovať mal presun loďou do zátoky Maya Bay na západ slnka. Potom návrat na Phi-Phi Don už za tmy a šnorchlovanie so svetielkujúcim planktónom.

Okrem nás štyroch boli na našej longtail boat dvaja členovia posádky, dve španielske baby a jeden poľský párik.

Po niekoľkých minútach sme zakotvili v Monkey Bay. Toto miesto je fajn keď je odliv a dá sa po plážičke normálne poprechádzať. My sme došli počas prílivu a slnko už bolo na opačnej strane ostrova, takže sme boli v tieni. Vo výsledku to nemá taký efekt a bol to najslabší bod programu.

Katka s Táničkou do vody nešli, my s Tomim sme to otestovali. Tomimu sa tam celkom páčilo, hral sa na mini plážičke.

Konečne žralok

Nasledovala plavba k Phi-Phi Leh a na prvý šnorchlovací spot. Opäť ako v predchádzajúcom prípade, ak by sme tu boli doobeda, bolo by to o dve triedy lepšie čo sa farieb a svetla týka. Nič však nie je ideálne a hovorili sme si, že nás aspoň nespáli slnko.

Naskákali sme do vody a šnorchlovali, zobral som so sebou aj retro podvodný foťáčik, čo som minulý rok testoval v Egypte. Vzhľadom na svetelné podmienky vyšli fotky dosť o ničom, takže ich tu ani nebudem dávať. Ale jedna sa predsa len podarila. Teda vzhľadom na okolnosti.
Áno, videl som žraloka, preplával pár metrov podo mnou. Splnil sa mi sen, len ma veľmi mrzelo, že Tomi doslova dve minúty predtým vyliezol z vody na loď. Inak by ho videl aj on.

Phi Leh Lagoon

Táto nádherná lagúna je ako z iného – jurského sveta.
Priplávali sme k nej okolo Viking cave – jaskyne ktorá je momentálne zatvorená. Vyzerá fantasticky, akoby z Pána prsteňov. Filmová terminológia sa sem hodí.
Vlastne neďaleko sa natáčala Pláž, všakáno 🙂

V lagúne sa opakovalo to čo už 2x predtým – zlé svetlo na fotenie. Voda však nádherná a čistá, naskákali sme do nej všetci a okúpali sa. Je to tam naozaj veľmi pekné.

Maya Bay

Nasledoval hlavný ťahák výletu – kultová Maya Bay.
Na začiatku som spomínal, že zátoka bola 4 roky zatvorená. Aktuálne je v zátoke stále kúpanie zakázané. Úprimne, dúfam, že navždy. Dennodenne pripláva na ostrov neskutočne veľa turistov. Tí, čo vyrážajú z Phi-Phi Don majú výhodu, že môžu byť na ostrove prví, už okolo 7:00 ráno. Síce nemajú žiadne slnko (je ešte za masívom kopca), ale sú na pláži takmer sami.
V priebehu dňa začína armagedon, desiatky lodí a stovky turistov. Pobyt na ostrove je údajne obmedzený na jednu hodinu, ale neviem či to vôbec niekto kontroluje.

My sme došli o pol piatej. Na provizórnom móle chaos a kopa ľudí. Vystúpili sme, ale ešte predtým sme zaplatili 400 bahtov na dospelého a 200 bahtov na dieťa – poplatok za vstup do rezervácie.

Od móla je to pekným drevených chodníkom k pláži pár minút. Oproti nám sa nonstop valili ďalší turisti, ktorí už návštevu ostrova končili. Fakt brutal koľko ľudí tam bolo.

Na samotnej pláži bolo tiež dosť ľudí, ale už to nebolo až také hrozné, dalo sa normálne fungovať. Ale bolo to tak na hrane. Každopádne je to tam naozaj nádherné, stojí to určite za to.

Porobili sme si nejaké fotky. Do vody sa môže maximálne po kolená. Tomimu sa tam tak páčilo, že si sadol do vody a bol celý uveličený, vôbec sa mu odtiaľ nechcelo. Naozaj je to veľmi charizmatické a fotogenické miesto.

Katke a deťom som vravel, aké bolo super, že pláž na 4 roky zavreli, pretože sa príroda dala krásne dokopy. Hovoril som im, že k brehu dokonca občas priplávajú malé žraloky. No a pri našich nohách sa zrazu objavili tri malé žraloky.
Tak to je sen, hovorím si. Nikto iný si ich nevšimol, iba my. Potom ešte jedna rodinka tiež. Veľmi sme sa tešili. Deti im hneď dali mená. Krásny zážitok.

Krátke videjko malých žralokov

No nie sú zlatí?

Západ slnka

Výlet sa nám dostáva do finále. Po skvelej Maya Bay okorenenej malými žralokmi, sme sa loďou presunuli k Maya Bay ale od mora, priamo do zátoky. Tam sme opäť šnorchlovali a potom sme počkali na západ slnka. Počas čakania sme dostali občerstvenie vo forme ovocia a vody.

Západ slnka sa vydaril a my sme sa premiestnili na otvorené more, kde sme plánovali počkať, kým slnko úplne zapadne za obzor. Tak sa aj stalo a vydali sme sa späť na náš hlavný ostrov Phi-Phi Don. Na pláne bol posledný bod výletu – šnorchlovanie so svetielkujúcim planktónom.

Naši dvaja lodivodi však mali asi na raňajky stehienko z Fittipaldiho, lebo sa začali s vedľajšou loďou pretekať. No srandy kopec, kým sa tej našej lodi nepokazil motor. Ostali sme stáť na mori. Vedľajšia loď nás dala do vleku a slimačím tempom sme sa vydali na Phi-Phi Don.

Svetielkujúci koniec výletu

Na toto som sa obzvlášť tešil. Svetielkujúci planktón, to som musel vidieť. Mátalo ma celý čas, či nebude búrka, silný vietor, alebo xy nejakých iných prekážok. Predsa len, planktón je planktón, to nie je socha čo stojí vždy na svojom mieste vo dne v noci.

Nakoniec všetko dobre dopadlo. Dovliekli sme sa späť k ostrovu a zakotvili. Všetko zlé je na niečo dobré a v tomto prípade obzvlášť. Tým, že sa nám pokazil motor, došli sme na miesto už v úplnej tme, takže o to lepšie pozorovacie podmienky.
Do čiernej bezodnej vody sa nikomu nechcelo, bol som jediný čo do nej vliezol. Zážitok je to neopakovateľný. Planktón svetielkuje vtedy, keď sa niečoho dotkne. Takže som vo vode mával rukami ako najatý a okolo mňa sa rojili stovky a tisíce malých svetielok. Doslova ako v rozprávke. Žiarili ako malé špendlíkové hlavičky, vždy iba pár sekúnd.
Čľupkal som sa tam sám ako taký lolo, ostatní sedeli na lodi a určite ma preklínali 🙂

No, Martinko si to naozaj užil a splnil som si ďalší zo svojich snov. Fotky nemám žiadne, lebo v tej tme sa nič fotiť nedalo a vo vode už duplom nie.

Keď som vyliezol z lode, tak sa motor pokazil tej lodi, čo nás dotiahla. Ako vo francúzskej komédii, však?

Pri svetle mobilu však náš kapitán ten svoj motor opravil a tak sme sa niečo po ôsmej večer bezpečne doplavili do prístavu.

Úspešný deň sme zavŕšili večerou vo fastfoode – tam kde sme boli deň predtým s Katkou. Deti vraveli, že tak výborné kuracie už dávno nejedli. Katka si dala grilovanú kukuricu a ja opäť hambáč a opäť bol na jednotku.
Tak ako celý tento deň.

Až na to poobedňajšie slabšie svetlo, bol toto jeden fantastický výlet a už len kvôli tomu som veľmi rád, že sme na Phi-Phi išli. Odporúčam všetkými desiatimi.

Deň 9 – návrat do Bangkoku

Ráno sme na Phuket odchádzali jednou z prvých lodí, už o 9:00.
Budík nám zazvonil niečo po siedmej, dali sme si raňajky a všetko zbalili. Check-out z hotela formalita.
Pred pol deviatou sme už stepovali v prístave a opäť sme dostali identifikačné nálepky na tričká.
Zamávali sme Phi-Phi a nastúpili na loď.

Ružolíci námorníci

Cesta späť nám mala trvať 1,5 hodiny, ale bolo to o niečo dlhšie. Pred jedenástou sme kotvili v Rassada pier na Phukete.

V cene lístka sme mali zaplatený transfer z prístavu na letisko. Vo vestibule nás mal čakať náš šofér, ale trvalo asi 10 minút kým došiel, už sme začínali byť mierne nervózni, či na nás nezabudol.
Všetko dobre dopadlo, nakoniec sa dovalil, ako inak na Toyote Commuter.
Cesta na letisko hodina, nič čo by stálo za reč sa neudialo.

Okolo 12:15 sme vystúpili pred terminálom pre domáce lety. Vypili sme posledné pivečko čo nám ostalo z večera a vybavili wecká.

Spiatočný let do Bangkoku s AirAsia rovnako ako prvý let. Všetko načas, bezproblémovo a v pohode. Kufre sme nechali na check-ine a pri gejte sme čakali na náš odlet. Asi hodinu pred odletom nám zmenili číslo gejtu, tak sme sa museli presunúť.

Kúpili sme si celkom dobré vajíčkovo-slaninové sendviče, lebo už bol de facto čas obeda a vyhladlo nám od rána. Tomi si dal syrovú buchtu a Tánička škoricového slimáka.

Odlet 14:30, do Bangkoku sme doleteli niečo pred štvrtou. Na letisku sme vyzdvihli kufre a v zmenárni pri vlaku zamenili nejaké eurá na bahty.

Už známym vláčikom sme sa odviezli do mesta, tentoraz sme však vystúpili o jednu stanicu skôr, na prestupnom uzle Makkasan. Tu sa trať vlaku križovala s MRT blue line – modrou linkou metra a stanicou s názvom Phetchaburi.
Tieto dva dopravné koľajové systémy sú prepojené pohodlným krytým chodníkom, ako to už v Bangkoku býva bežne zvykom.

Hua Lamphong

Po niekoľkých zastávkach sme vystúpili na stanici Hua Lamphong, odkiaľ sme to mali k nášmu hotelu The Quarter Hua Lamphong by UHG kúsok.
Lokalita Hua Lamphong je podľa mňa veľmi vhodná na pobyt v Bangkoku. Jednak je tu už spomínané metro, ale aj rovnomenná železničná stanica.
Taktiež sa tu nachádza známy chrám Wat Traimit so zlatou sochou budhu, pár minút pešo je vstupná brána do Chinatownu a asi 15 minút pešo je prístav/zastávka Marine Department na rieke Chao Phraya, kde zastavuje lodné MHD.
V tejto lokalite sme bývali aj pri našej prvej ceste do Thajska a osvedčila sa.

Náš hotel mal recepciu na 12. poschodí, hneď vedľa sa nachádzal strešný bazén a parádna vyhliadka na západnú časť mesta a chrám Wat Traimit.
Izbu sme mali na 8. poschodí, z nej bol výhľad opačným smerom – na mrakodrapy a železničnú stanicu Hua Lamphong.
Izbu sme mali parádnu veľkú – obývačku s kreslom a gaučom, spálňu pre deti a druhú spálňu oddelenú od prvej dreveným paravánom. Taktiež sme mali dve toalety a kúpeľne. Na oknách boli skvelé žalúzie, takže sme takmer vôbec nemuseli používať klimatizáciu. Rušnú ulicu pod nami sme vnímali, ale pri spánku problémy neboli žiadne.
Aj s týmto hotelom sme boli veľmi spokojní.

Chinatown a michelinská večera

V hoteli sme sa dali trochu do poriadku, deti vyskúšali bazén a po zotmení sme vyrazili do Chinatownu.

Chinatown v Bangkoku je svetoznámy. Veľmi sme sa tam s Katkou po tých rokoch opäť tešili. Deti až také nadšenie nezdieľali 🙂

Možno aj tým, že bola sobota, bol Chinatown fakt dosť plný ľudí. Doslova tlačenica a miestami sa nedalo ani chodiť, len tak unášať davom. Atmosfére to však nič neubralo, práve naopak. Ono sa to ťažko opisuje, ale naozaj je to niečo fantastické. Neuveriteľná kakofónia, všetky vône čo len existujú, oči nevedia kam skôr pozrieť. To sa musí skrátka zažiť. Ale nič pre romantické ťuťumuťu prechádzky 🙂

Plán bol jednoduchý, išli sme sa tam prejsť a chcel som nájsť a vyskúšať reštauráciu, ktorá sa nachádza vo vestibule bývalého kina. Je to čínska reštaurácia a prevádzkuje ju stará čínska rodina. Desiatky rokov varia jednu a tú istú polievku Guay Jub. Pikantný vývar so zeleninou, hubami, famóznym grilovaným bôčikom a špeciálnymi ryžovými rezancami, zrolovanými do trubičky. Polievka sa podáva s celým vareným vajcom.
Na tom by nebolo možno nič až tak zvláštne, ale táto reštaurácia je už roky pravidelne ocenená Michelin nálepkou Bib Gourmand.
Aj toto je dôkaz, že v gastronómii sa dá dosiahnuť svetový úspech aj bez naleštenej kuchyne a menu rádovo v cene stoviek eur.
Stačí “len” dobre variť, veľmi dobre.
Za dve polievky sme platili v prepočte 4,90,-€.

Touto cestou ďakujem Tomášovi Kubušovi, za jeho nie prvý užitočný tip, čo som na cestách využil.

Krátke videjko kvôli atmoške:

Čo by na to povedala naša ŠOI a Hygiena 🙂 ?

Deti si na včeru dali nejaké drobnosti. Cestou do hotela sme sa stavili kde inde, ako v 7-Eleven po pivko a čipsy.

Deň 10 – Wat Traimit

Po veľmi slušných raňajkách a ešte lepšej káve, sme sa vydali v ústrety ďalšiemu dňu.

Plán bol vcelku jednoduchý. Najprv sme chceli pozrieť Wat Traimit a zlatého budhu čo máme hneď za rohom hotela. Potom sme sa chceli prejsť k rieke a odviezť sa lodnou MHD ku Kráľovskému palácu. Po prehliadke paláca opäť lodnou MHD proti prúdu rieky až k metru a metrom sa odviezť k nášmu hotelu.
Potom už iba do večera relaxovať v hotelovom bazéne a večeru si dať nejakú dobrú thajskú v okolí hotela.

Keď sme boli v Bangkoku s Katkou prvýkrát, chrám Wat Traimit sme neboli pozrieť. Vraveli sme si, že to máme pod nosom a že to pozrieme potom. Ale potom sa nekonalo, resp. trvalo to až doteraz, takmer 16 rokov.

Hlavným ťahákom je socha sediaceho Budhu z 5,5 tony zlata. Pri vstupe sa platí vstupné, ale už si nepamätám koľko.

Pri vchode do vnútorných priestorov chrámu je potrebné vyzuť sa, dnu sa smie vojsť iba naboso.

Popozerali sme to zo všetkých strán a nafotili. Mal som sto chutí Budhu poklopkať, či je to naozaj zlato a ako to znie.
Ale neriskoval som 🙂

Lodnou MHD ku Kráľovskému palácu

Od Zlatého Budhu sme sa vychádzkovým tempom presunuli k prístavu, resp. mólu Marina Department, kde zastavuje lodná MHD.
Rovnakou uličkou kde sú samé autoservisy sme na tú istú zastávku išli aj pri prvej návšteve Bangkoku. Dokonca pri móle stále stojí rovnaký strom ako vtedy.

Po rieke Chao Phraya premáva viacero lodných liniek. Označené sú vlajočkami podľa toho akou trasou plávu. My sme čakali na oranžovú vlajku.
Funguje to tam veľmi dobre. Na móle stojí vždy nejaký zriadenec, jemu stačí povedať, že akou farbou a ktorým smerom chcete ísť. Neviem ako to robia, ale pamätajú si to a zakaždým keď k mólu priplávala nejaká loď, tak volali na ľudí, ktorí presne tou loďou chceli cestovať.

Naša oranžová došla po asi 15 minútach. Nastupuje a vystupuje sa vždy iba zo zadnej časti lode. Preto treba dávať pozor keď sa blíži zastávka na ktorej človek plánuje vystúpiť, aby stál nachystaný v zadnej časti lode. Inak sa môže stať, že loď nezastaví, lebo personál si myslí, že nikto nevystupuje. Plavčík ktorý loď na každej zastávke ukotvuje a organizuje výstup/nástup, sa s kapitánom sediacim v prednej časti lode dorozumieva pískaním.

Ďalšia vec ktorú neviem ako robia, je úhrada cetovného. Na každej lodi je pani, ktorá ju nonstop obieha z jedného konca na druhý a vždy neomylne zastaví pri človeku, ktorý práve nastúpil. Platí sa v hotovosti a ako potvrdenie dostane cestujúci precvaknutý papierový lístok.

Kráľovský palác

Z lode sme vystúpili na móle Tha Chang. Odtiaľ je to ku Kráľovskému palácu na skok.

Kráľovský palác je top turistická atrakcia Bangkoku. Zodpovedá tomu viacero náležitosí na ktoré je dobré myslieť vopred. Počnúc výškou vstupného (500 bahtov na osobu), množstvom návštevníkov, úrovňou bezpečnostných kontrol a opatrení, povinnosťou nosiť rúška v interiéri, končiac predpísaným oblečením (ženy sukne/nohavice pod kolená, ramená zahalené, muži žiadne tielka a kraťasy, ale dlhé gate).
Thajci to berú naozaj vážne a nie je to miesto, kde by tolerovali nejaké srandičky. Na každom kroku kontroly a stráže, no skrátka majú to tam nastavené dosť prísne.
Pred vchodom do komplexu si treba dať pozor na rôznych podvodníčkov, ktorí vyslovene striehnu na turistov a snažia sa im nahovoriť, že palác je práve dnes a len dnes zatvorený, ale oni poznajú iné krásne chrámy, lacnejšie a bla-bla-bla.

Od prístavu sme po pár minútach došli k vchodu, kúpili lístky, prešli kontrolami a dostali sa dnu.
A je to tam nádherné. Ako fakt už som videl všeličo, ale toto je ako šperkovnica, len na ploche 220 000 m2. Opäť raz ďalšia vec, ktorá sa ťažko opisuje a treba to vidieť na vlastné oči. Je to veľmi pekné, pochodili sme to, pofotili. Aj v tieni sa tam dalo pookriať, aj nejaké nealko sme si tam kúpili a vypili.
Fakt pecka. Fotky nižšie v galérii sú bez popisu, nakoľko nemám slov 🙂

Poobedný nedeľný relax

Kultúrne naplnení sme sa vrátili k rieke a hodný kus sme sa oranžovou linkou presunuli až na zastávku Bang Pho, kde sme lodnú prepravu vymenili za nám už známu modrú linku metra. Plavba loďou bola veľmi príjemná, sedeli sme pohodlne a vychutnávali sme si výhľady z rieky na Bangkok.

Keď sme z metra na našej zastávke vystúpili, už sme boli dosť hladní. Skočili sme na železničnú stanicu Hua Lamphong, že si tu niečo kúpime. Bola však nedeľa a stanica dosť prázdna a spustnutá, zodpovedala tomu aj (ne)ponuka jedla. Tak sme s Katkou aspoň pospomínali na náš parádny výlet do Ayutthaye, bývalého hlavného mesta Thajska. Práve z tejto stanice sme tam išli lokálnym vlakom.

Opäť nás raz zachránila 7-Eleven. Kúpili a nechali sme si tam zapiecť toasty a Tánička si dala čoko-banánovú palacinku, práve pred vchodom do obchodu predavač pristavil svoju pojazdnú palacinkáreň.

V hoteli sme to zjedli, ja som si dal poobedného šlofíka a decká sa s Katkou už nevedeli dočkať bazéna.

Večer sme prebehli cez križovatku pod hotelom a zapadli do prvej slušne vyzerajúcej reštaurácie na de facto poslenú regulérnu večeru dovolenky.
Ako obyčajne, bola výborná.

Deň 11 – Lumphini park

Odlet večer o 23:30 znamenal, že sme mali k dispozícii takmer celý deň. Na hotelovej recepcii sme po raňajkách a check-oute tesne pred jedenástou nechali všetku batožinu. Dohodli sme s recepčným, že sa po ňu stavíme okolo ôsmej večer.

Plán na posledný deň bol voľný a improvizovali sme. Počas dňa sme chceli pozrieť Lumphini park – klasický mestský park, dve zastávky metrom od nás. Potom sme sa chceli presunúť do shoppingu centralwOrld. To je deviaty najväčší shopping na svete. Nachádza sa neďaleko Lumphini parku, dve zastávky BTS Skytrainom.

Lumphini park je dosť veľký, všade okolo sú moderné mrakodrapy, linka Skytrainu a rušné dopravné tepny. V parku je dosť vodných plôch, jazierok, samozrejme kopa zelene, stromov, kvetov a paliem.
Pre nás najväčším lákadlom však nebolo nič z vyššie menovaného. Najviac zvedaví sme boli na varany. Tie sú v parku zastúpené v hojnom počte, od malých s dĺžkou cca 30 cm, až po riadne veľké dospelé jedince odhadom aj 1,5 metra dlhé, možno aj viac.
Iný kraj, iný mrav. U nás máme v parkoch veveričky, v Bangkoku varany.

Hneď za vchodom sme uvideli prvého malého, potom každú chvíľu ďalšieho a ďalšieho. Raz liezol po tráve, inokedy vegetil vysoko v korune stromu, ale najčastejšie sme ich videli plávať vo vode.

V parku sme sa motkali dobré dve hodiny. Deň sa prehupol do svojej druhej polovice a žalúdky sa začali ozývať stále hlasnejšie. Z parku sme došli k stanici Skytrainu, ktorým sme sa plánovali presunúť do shoppingu centralwOrld. Okolo stanice bola kopa reštaurácií, obchodov a nákupných možností.

Ja som neodolal a dal som si geniálny mangový šejk s kokosovou penou a kúskami manga navyše. V 7-Eleven sme si kúpili naše obľúbené toasty a na stojáka to zjedli na ulici.

centralwOrld

Po rýchlom, lacnom, nezdravom, ale výbornom obede, sme sadli na Skytrain a odviezli sa zo stanice Sala Daeng na stanicu Siam, odkiaľ je to krytým chodníkom do shoppingu asi 10 minút pešo.

Čas sme tu strávili tak, ako sa v shoppingu robí. Čiže sme sa motkali po poschodiach, pozerali obchody, vysedávali a vegetili na gaučoch určených pre zákazníkov. Ja som si kúpil dron, deti si dali mekáč, idylka 🙂

Po siedmej večer sme sa pešo vrátili k modrej linke metra a odviezli sa späť do hotela po batožinu. Došla nám hotovosť v bahtoch a ako na potvoru nikde žiadna zmenáreň. Ako som na začiatku spomínal, za metro a vlak na letisko sa platí iba v hotovosti.
Katka skúšala zameniť 10,-€ u tuk-tukárov, ale ponúkali smiešny kurz. Okoloidúci Talian však bol ochotný a za dobrý kurz nám zamenil eurá na bahty. Hurá, mohli sme ísť na letisko 🙂

Letíme domov

Na letisku sme vybavili vrátenie DPH za dron a prezliekli sme sa do dlhých gatí, tričiek a mikín. Check-in super rýchly. Zatiaľ išlo všetko hladko.
Horor nastal na security kontrole k odletom a následne na pasovej kontrole. Akože fakt des, kým sme sa dostali ku gejtu, trvalo nám to takmer dve hodiny. Neskutočne veľa ľudí a neskutočne pomalé kontroly. Naozaj dôrazne odporúčam po tejto skúsenosti príchod na letisko minimálne dve hodiny pred odletom, ideálne tri.
My s Katkou sme ešte chceli niečo zjesť, ale nemali sme šancu nič si kúpiť, ledva sme stihli niekde splašiť vodu.

Kým sme prešli všekými kontrolami, už vo veľkom prebiehal boarding do lietadla.
Tu ďalšia fronta, lebo posádka Saudie kontrolovala každému cestujúcemu príručnú batožinu, či na palubu nepašuje alkohol. Nič príjemné, ale aspoň je počas letu naozaj triezvo a kľud.

Všetko sa ale na dobre obrátilo. Keď nás personál zbadal stáť na konci fronty, hneď k nám dobehla jedna pracovníčka s tým, že rodina s malým dieťaťom (akože Táničku myslela), nech sa páči poďte dopredu 🙂
Tak sme teda všekých predbehli a po pár minútach sme už sedeli v lietadle.

S Katkou sme boli dosť hladní, deti ani nie, lebo tie mali Mekáč v centralwOrlde. Po štarte sme sa už nevedeli dočkať jedla, ale samozrejme nakoniec sme sa dočkali.
Čo sa týka cesty späť z Bangkoku do Džiddy, celkom slušne sme v lietadle pospali. V Džidde na letisku všetko ok, let do Mníchova tiež úplne ok. Naozaj k tomu nemám čo dodať.

Deň 12 – sme doma

V Mníchove sme pristáli o 13:15, štvrťhodinu pred plánovaným termínom. Vyšli sme z lietadla a autobus nás odviezol do príletového terminálu. Na pasovej kontrole sa to na chvíľu zaseklo. Našťastie si nás však jeden vnímavý pasovák všimol, že asi predsa len budeme Európania a dokonca možno z EÚ. Zavolal si nás k sebe z boku a šup, už sme boli vybavení. Danke sehr, danke mein Freund.

Na batožinu sme chvíľu čakali. Zatiaľ som mal čas lustrovať v mobile vlaky, že ako sa to na ten Schwechat dostaneme. Ono mal som nejaký plán, ale záviselo to od mnohých faktorov.

Základný predpoklad, aby sme na Schwechat došli v normálnom čase sa naplnil – doleteli sme v super čase, dokonca ešte skôr ako bol plán.

Nebudem to tu naťahovať, ale opäť sme raz mali šťastie. Ani už neviem, po koľkýkrát.

Z letiska sme išli linkou S8 na stanicu München Ost, tu sme mali 20 minút čas na prípoj RE5 o 15:04 hod. do Salzburgu. Kúpili sme si lístky a dokonca ja som stihol stlačiť jeden kebab. O 16:45 sme vystúpili v Salzburgu a mali sme 25 minút na kúpu lístkov na vlak RJX869, ktorý išiel o 17:04 priamo na Schwechat.

Na Schwechate sme vystúpili na minútu presne o 19:57, neuveriteľné.
Ešte sme absolvovali wecká v letiskovej hale a o štvrť na deväť sme štartovali tamagoči smer domov, kam sme dorazili po necelej hodine.

Tak, a to je všetko. Koniec našej rodinnej thajskej dovolenky.

Záver

Keď sa na to pozerám z akejkoľvek strany, bola to naozaj jedna skvelá a veľmi vydarená dovolenka. Absolútne nič by sme ani takto spätne nemenili. Cesta, presuny tam, ubytovania, výlety, všetko super a tak ako sme chceli a očakávali.

Thajsko je neuveriteľne pestré a takmer vo všetkom má toľko možností, že je niekedy až ťažké si vybrať. Z toho potom môže vzniknúť sklamanie, nepochopenie a nenaplnené očakávanie.

Podľa môjho skromného názoru je veľmi dôležité povedať si, čo vlastne od tej dovolenky chcem. Aký štandard očakávam v ubytovaní napríklad. Chcem kľud, alebo život okolo? A tak ďalej… skrátka prejsť si všetky aspekty dovolenky a podľa toho sa rozhodnúť.
Aké more chcem, kultúru, prírodu, chrámy, pláže, reštaurácie, hory, národné parky, ostrovy, potápanie, šnorchlovanie, tetovanie, tráva, striptíz… takmer každý si tu môže vybrať.

V dnešnej dobe internetu je to už iba o tom, koľko času venujem hľadaniu informácií, čítaniu recenzií, cestopisov. Skrátka dá sa naozaj veľmi dobre pripraviť a naplánovať si pobyt podľa svojho gusta. Obzvlášť ak má človek k dispozícii tak málo času ako my a cestuje s deťmi.

Thajsko je super, som veľmi rád, že sme ho opäť mohli po dlhšej dobe navštíviť. Nestratilo nič zo svojej atraktivity a je to jednoducho takmer dokonalá dovolenková destinácia.