Rozlúčka s viedenským salónikom a Krakov na pár hodín

Všetko dobré raz skončí a tak je tomu aj teraz. Mastercard ako poskytovateľ kreditiek, ktoré využíva mBank, výrazne osekal benefity spojené s používaním týchto kariet. Koncom minulého roka skončili bezplatné vstupy do letiskového salónika v Bratislave a k 30. 6. tohto roka čaká rovnaký osud salóniky vo Viedni a Prahe.
Už keď sme si s Katkou kreditky vybavovali, bolo nám jasné, že to nebude navždy.
Prvýkrát sme výhody voľného vstupu do salónika vo Viedni využili v roku 2024 pri našom spoločnom výlete do Krakova.
Rovnako ako sme začali aj končíme – my dvaja poslednýkrát v salóniku a opäť výlet do Krakova.
Nikdy nehovor nikdy, uvidíme ako a kedy sa podmienky vstupov zmenia a možno jedného dňa to bude opätovne umožnené aj plebsu akým sme my 🙂

Nižšie pár fotiek a ešte menej textu. Keďže sme v Krakove boli už tretíkrát, itinerár som vôbec neriešil. Tieto zápisky sú preto skôr iba informačné, nech máme aj digitálnu stopu o tomto výlete. Aby som nezabudol – premiérovo sme doma na noc nechali obe deti samé.

Sobota 13. 6. 2026

Pre výlet do Krakova sme sa rozhodli z niekoľkých dôvodov. Okrem toho, že je to veľmi fajn mesto, peniaze sú až na prvom mieste. Spiatočná letenka za necelých 30,-€ bol silný argument. Odlet z Viedne o 13:15 – mali sme dopoludnia pohodlný priestor posedieť a užiť si viedenský salónik.
Odlet z Krakova späť o 6:00 ráno na druhý deň – doma sme mohli byť už o ôsmej. Na Krakov nám ostal necelý poldeň, ale ako som už spomínal, v tomto prípade bola cesta cieľ. Krakov bol iba príjemným bonusom navyše.

V sobotu sme sa niečo po deviatej ráno rozlúčili s deťmi, sadli do auta a známou cestou došli behom hodiny na Parkplatz C pri viedenskom letisku. Sekurity kontrola rýchla a pred pol jedenástou sme si už nakladali brunch a pripíjali si sektom.
Po jedle sme sa od stolíkov presunuli do kresiel s výhľadom na letiskovú plochu a tam sme relaxovali a sporadicky si niečo naložili na tanieriky.

Sedelo sa výborne, vôbec sa nám odtiaľ nechcelo. Pol hodiny pred odletom sme dotlačili posledné sústo a hlt, vytlačili prebytočné tekutiny na WC, zatlačili slzu v oku, zamávali salóniku a presunuli sa k nášmu gejtu. Katke priradil check-in miesto v uličke na konci lietadla a mne v prvom rade na začiatku lietadla – klasický Ryanair.
Nastupovali sme ako úplne poslední, ja cez predné a Katka zadné schodíky. S asi 15 minútovou sekerou sme sa pohli od stojanky, aby sme po pár metroch zastali. Kapitán zahlásil, že máme technický problém s dverami a že musíme počkať na inžinierov, ktorí to skontrolujú. Letuška otvorila predné dvere, ktorých sa problém týkal a po chvíli došli technici.
Závadu odstránili a naša časová sekera sa tak natiahla na 50 minút.

Štart bol dosť turbulentný, hádzalo to s nami riadne až kým sme nevystúpali nad oblaky, potom bol let kľudný.
Za zmienku ešte stojí to, že v mojom rade sedel pri okne taký divný pánko. A že prečo bol divný? On počúval hudbu z discmanu.
Kokso discman som nevidel už dobrých 20 rokov, možno aj viac.

Keď sme pred treťou v Krakove pristáli a bus nás od lietadla vyložil pri letiskovej hale, stačilo prejsť útrobami letiska k nástupišťu, na ktorom už stál vlak do centra mesta. V automate vo vlaku som kúpil lístky, sedeli sme a čakali na odchod vlaku.
V Krakove sme z vlaku vystúpili na Hlavnej stanici. Preštrikovali sa von pred budovu stanice a po asi 300 metroch sme došli k nášmu ubytku na ulici Szlak. Adresu som zvolil strategicky, blízko k stanici a do centra mesta.
Apartmán sa nachádzal v novom obytnom komplexe. Podľa inštrukcií, ktoré som dostal do mailu, som pri hlavnom vchode vyťukal vstupný kód, dvere nás pustili dovnútra, výťah odviezol na 4. poschodie a ďalším kódom som otvoril skrinku s kľúčom od apartmánu 410.

Zložili sme si veci, teda jeden náš ruksačik, trochu sa natiahli, uvarili si kávu a vydali sa von do mesta.
Boli sme v úplnom centre, dokopy nič som nefotil, takže ďalej to bude veľmi stručné.
Okolo Baziliky sv. Floriána a Barbakanu sme došli na Hlavné námestie, potom ďalej Grodzkou ulicou popod Bernardýnsku bránu na hrad Wawel.
Pri hradných múroch sme postáli a užili si výhľad na Vislu a mesto. Na hradnom námestí sme posedeli a potom sa pomaly bránou Wazów vrátili späť do centra na Hlavné námestie.

Na Hlavnom námestí sme chceli chvíľu posedieť a dať si na jednej z mnohých terás pivko. Chuť nás prešla veľmi rýchlo.
10,-€ za jeden čapovaný poľský zázrak menom Żywiec nedám ani omylom. Rovnakou cestou sme sa vracali späť k apartmánu a keďže sme vedeli, že budeme míňať sympatický záhradný pub Polibuda, ani nás to veľmi nemrzelo.
Sadli sme si pod obrovský slnečník, doniesol som z baru dve pivá a vegetili sme. Po čase došla prietrž, ale náš slnečník statočne odolal a nepadla na nás ani kvapka. Katka zbehla k okienku a objednala jednu pizzu. Tá bola veľká a celkom dobrá, ledva sme ju dojedli.

Cestou na izbu sme ešte skočili do Žabky po večerný proviant. V celom obrovskom regáli s čipsami nemali žiadne obyčajné slané zemiakové. Len nekonečne veľa rôznych príchutí, všetko možné aj nemožné. Iba klasické obyčajné čipsy nie.
Odišli sme teda s prázdnymi rukami, ale z tej pizze sa nám stále grgalo, takže to vlastne bolo aj celkom dobre 🙂

Na izbe sme po sprche zahrali karty a pozreli pár starších Zitronových epizód Roastit. Okolo desiatej sme zaľahli a nastavili si budík na 4:00.

Nedeľa 14. 6. 2026

Ráno sme sa bleskovo okniepili a o 4:15 odišli z apartmánu. Po chvíli sme už boli na stanici, kúpili si lístky na vlak a na peróne počkali kým príde. Po necelých 20 minútach jazdy sme vystúpili na letisku, prešli cez kontroly a ku gejtu sme dorazili práve keď začínal boarding. Ryanair nás teraz rozdelil iba symbolicky – Katka mala okno v 8. rade a ja uličku v 7. rade.
Let načas a úplne nudný, čo je len dobre. O siedmej sme už sedeli v aute a o ôsmej boli takmer doma, ešte sme cestou skočili na nákup do Lidla.
Domov sme dorazili práve vtedy, keď sa naše deti zobudili 🙂

Viedenský salónik je naozaj veľmi fajn, dokonca až tak, že sme si s Katkou vraveli, že to pri dostatočnej časovej rezerve stojí aj za samostatnú platbu v hotovosti. Fakt je to tam veľmi príjemné.
Krakov klasika – počnúc super spojením letiska s centrom, pokračujúc naozaj pekným starým mestom, končiac celkovo skvelou atmosférou a pohodou, ktoré celé mesto vyžaruje.
Len tých turistov je tam už príliš veľa, z Krakova sa pomaly a isto stáva druhá Praha.
Bonusom celého krátkeho výletu bolo, že som videl discman a to dokonca dvakrát. Ten pánko sa totiž s nami vracal v nedeľu tým istým lietadlom ako my 🙂