Mníchov a Legoland 2023

11 apríla, 2023


Ubehli už štyri roky, čo sme boli pozrieť sestru Lucku, Viki a Jana u nich doma na bavorskej hrude.
Keďže Katka mala túto Veľkú noc pracovnú, ja som využil pozvanie od Lucky, pobalil deti a na necelých päť dní sme sa presunuli opáčiť ségru.

Na Zelený štvrtok sme sa pred obedom naládovali do auta a vyrazili na 520 km dlhú trasu, najprv po tradične tragickej rakúskej A1, za Linzom na A8 to už bolo OK a cez voccovu rodnú viesku Braunau am Inn a potom po nemeckej 94-ke to už bola brnkačka.
Cestou dve pauzy na odpočúradlách.

Timing úplne ukážkový, Lucka sa s Viki vrátili zo školy pár minút pred našim príjazdom a tak nás počkali pred garážou a navigovali k Parkplatzu.
Zvítali sme sa, natiahli dakus, dali kavej a využili posledné chvíle pekného počasia najbližších troch dní k prechádzke aj s Albusom.

Prešli sme sa k Hollerner See, deťom sa najviac páčilo, že mohli venčiť Albusa a hádzať mu loptičky. Chudák 🙂

Na večeru Lucka objednala fajnú pizzu, takže spokojnosť.

Na Veľký piatok sme mali v pláne výlet do mníchovského Motorworldu. Pre milovníkov automobilizmu je to (tak ako mnoho iných auto-moto miest v Nemecku) povinná zastávka.

Veľmi pekný koncept, kde v atraktívnom industriálnom areáli pod jednou strechou, človek vidí naozaj desiatky a desiatky skvostných áut, mnohé sú na predaj. Od starých a stále krásnych Alfa Romeo Spider, cez klasické Ferrari, BMW, Mercedesy, Porsche… až po hyperšporty od McLarenu a Bugatti.
Vstupné sa neplatí, je to poňaté ako veľký otvorený shopping, len miesto handier a kozmetiky sa tam vystavujú a predávajú autá od 15 000,-€ po vyše milióna.
Vedel by som si vybrať.

Celé sme to poctivo pochodili a potom nás Lucka pozvala na kávičku a koláčik. A potom ešte aj na hranolky a šnicľu.

Poobede doma už len krátka prechádzka a veget.

Na sobotu sme mali naplánovaný hlavný bod programu – výlet do Legolandu, oficiálny názov Legoland Germany. Autom je to od Lucky 120 km, väčšinou po diaľnici. Cesta nám trvala niečo vyše hodiny.

Bohužiaľ počasie bolo dosť na hrane, občas dokonca aj mrholilo a teplota neprekročila 10 °C, takže pocitovo to nebolo úplne ono. Cestou domov sa dokonca regulárne rozpršalo, ale to nás už netrápilo.
Napriek počasiu ktoré si človek nevyberie, to však bol veľmi fajn deň. Myslím, že sme si to všetci vrámci možností užili, dokonca aj Viki sa na pár atrakcií dostala.
Trochu som sa obával, či to už nebude naše deti trochu nudiť, ale chvalabohu nie. Aj keď pravdou je, že je to vhodnejšie pre trochu menšie deti, tipujem tak do 9, max 10 rokov.
Mne sa tam najviac páčili rôzne svetové metropoly aj so svojimi dominantami postavené z Lega pod holým nebom. To je naozaj fantázia, všetko krásne a funkčné, úplná paráda.
Lego je fenomén a som úprimne rád, že sme tu boli.

Ešte raz ďakujeme Lucke, ktorá to sponzorovala 🙂

V nedeľu sa konečne zlepšilo počasie, dokonca aj slnko vykuklo. Predpoludním sme sa rozhodli ísť pozrieť Olympiapark München – mníchovský olympijský park, vybudovaný pre potreby Letných olympijský hier v Mníchove v roku 1972. Tomi tam už s Luckou, Viki a babkou Gabčou bol, keď tu bol prvý krát pozrieť Lucku. Len to mu akurát začínala horúčka a tak si to veľmi neužil.

Ja si tento areál spájam hlavne s tragickou udalosťou prezývanou Mníchovský masaker, keď bolo palestínskymi fanatikmi priamo z olympijskej dediny unesených a zavraždených 11 izraelských športovcov.

Auto sme odparkovali na rozľahlom parkovisku a okolo majestátneho a stále skvelo vyzerajúceho olympijského štadióna sme vošli do areálu. Bola Veľkonočná nedeľa a v areáli to dosť žilo, aj nejaký veľkonočný trh sa tu konal, ale bolo tam šialene veľa ľudí. Pred stánkami stáli doslova v 30-40 metrových radoch.

Paradoxne na vyhliadkovú vežu sme sa hore dostali de facto bez čakania. Z veže je vo výške 190 metrov parádny 360° výhľad na Mníchov a blízke okolie. Alpy je vidieť tiež, len musí byť lepšie počasie.

Hlavne deťom trochen vyhladlo, tak sme chceli dole pozrieť nejaký stánok a voľačo kúpiť. Ako som už spomínal, pre tie dlhé fronty sme sa na to vykašľali, naozaj nemalo zmysel kvôli praclíku stáť v rade hodinu.
Lucku osvietila spásonosná myšlienka, prevetrala Gúgeľ a neďaleko našla predajňu donutov Boogie Donuts Munich s hodnoteniami v priemere 4,9 a to je de facto svätý grál hodnotení.

Sadli sme do auta a o chvíľu pohodlne zaparkovali. Predajňa bola otvorená a nás tam čakal raj donutov a k tomu veľmi milá majiteľka (asi) aj so svojim synom (asi). Akože fakt neskutočné niečo, výber na parádu a dokonca ani tie ceny nemali uletené. Lucka opäť vytiahla bugiľar a spolu s deťmi si dali riadne do nosa.
Na cestu nám šéfka ešte pár donutov grátis pribalila. Odchádzali sme maximálne spokojní.

Večer sme vegetili pri telke a kecali sme.

V posledný deň ráno, sme tradície na Veľkonočný pondelok symbolicky vybavili pár kvapkami vody.
Aby sme nemohli povedať, že sme mali málo sladkého, tak Lucka deťom urobila na raňajky výborné wafle.
No a potom sme sa už museli porúčať, čakala nás dlhá cesta domov.
Takže sme sa pobalili, poďakovali, rozlúčili a hybaj zurück nach Hause.

Lucka ďakujeme veľmi pekne ešte raz 🙂
Servus