Ostrihom a Vyšehrad 60-ročným Piperom


V nedeľu sme deti odviezli do táborov. Táničku sme vysadili pri Ružomberku a Tomiho v Rajeckej Lesnej.
Keďže bolo všetko naplánované vopred s dostatočným predstihom, chceli sme časť týždňa bez nich využiť na oslavu 15. výročia našej svadby. Áno, letí to…

Mali sme rezervovaný pobyt na 3 noci v Grand Hoteli Esztergom v maďarskom Ostrihome. V cene superior izba s výhľadom na ostrihomskú baziliku, polopenzia a každodenný vstup do akvaparku Aquasziget Esztergom, toť hneď oproti hotela cez ulicu.

10. výročie sobáša sme oslávili nocou na Lomnickom štíte, to bolo výborné. Chcel som tak aj 15. výročie trochu okoreniť. S výdatnou pomocou babky Gabči sa mi podarilo vybaviť vyhliadkový let z Ostrihomu ponad Dunajskú zákrutu, Vyšehrad a späť. O tom však Katka nevedela, bolo to prekvapenie a vyšlo to úplne super, o tom však neskôr.

Deň 1 – nedeľa

O 7:30 ráno sme vyštartovali z domu smer Ružomberok. Napriek riadne upršanému dopoludniu, bola cesta R1-kou a potom cez Donovaly úplne ok. Táničku sme vyložili v tábore, dali si kávičku a šup rýchlo doručiť druhého potomka do Rajeckej Lesnej.

Ružomberok a MONDI na dlani


Dážď neutíchal aleže vôbec, pršalo stále viac a viac. Cesta autom do Žiliny popod nešťastné Strečno je aj bez toho utrpením. Katke a Tomimu som vravel, že keď som tadiaľ išiel v roku 1992 na jeseň s dedkom Sváťom na jeho Škode 120, ani vo sne mi nenapadlo, že sa rovnakým slimačím tempom a rovnakou nemožnou cestou budeme vliecť aj o 30 rokov neskôr. Vivat Slovakia!

V totálnom lejaku sme dorazili do Rajeckej Lesnej, Tomiho sme odovzdali vedúcim a s Katkou sme ostali na najbližší týždeň sami.
V Prievidzi sme pod zlatými oblúkmi zadelili obed, natankovali benzín a už iba dym a čára smer juh. Cestou od Hronského Beňadiku po Štúrovo som išiel prvýkrát v živote. Približne v mieste, kde sme zliezli z R1, prestalo pršať a tak sa išlo výborne.

Po 530 km sme o pol štvrtej konečne dorazili do Ostrihomu pred hotel. Na recepcii všetko hladko-obrátko, auto som ustajnil v podzemnej garáži a ubytovali sme sa na izbe.
Hotel sa nachádza blízko Dunaja a Mosta Márie Valérie, doslova pár minút pešo. Cez most na slovenskú stranu leží Štúrovo. Opačným smerom z hotela je to pár minút do centra Ostrihomu. Oproti cez cestu sme mali akvapark. A ostrihomská bazilika je tiež naproti hotela dostupná po asi 10-15-minútovej prechádzke. Poloha hotela výborná.
Hotel s vynikajúcou kuchyňou je veľmi veľmi slušný, výborne vybavený, čistý a čo sme boli milo prekvapení, aj personál je úslužný a nápomocný. Len tie matrace keby neboli tak mäkké 🙂

Do šiestej, kedy sa začala podávať večera, sme mali ešte chvíľu času a tak sme skočili do Tesca kúpiť niečo na večer na izbu. Nejako sa nám nezdal výber a ani ceny a preto sme si povedali, že sa po večeri pôjdeme prejsť cez most do Štúrova a nákup realizujeme na rodnej hrude.

Večere aj raňajky sme mali podávané formou bufetových stolov, nakladať si tak človek mohol do nemlátom čo len chcel.
To, že to Maďari vedia pri sporáku je známa vec. Výber jedál bohatý a pestrý, kopa všetkého, aj zeleniny a čerstvého ovocia. Ryby, mäso, hydina, cestoviny, rôzne prílohy, polievky, pečivo, skrátka vybrať si musel každý. Naozaj vynikajúca kuchyňa.

7 hodín v aute a výdatná večera, tak to sme sa naozaj museli ísť prejsť, lebo by sme praskli. Stále trochu kropilo, ale od západu sa obloha začala vyjasňovať a bolo jasné, že dážď už končí. Prešli sme sa mostom na slovenskú stranu, asi po 20 minútach sme dorazili do Lidla. Vybavili sme nákup a pomaly sme sa vrátili späť do hotela. Aj sme trochu fotili, ale obloha šedá a všetko bolo tmavé. Vedeli sme však, že ďalšie dni to bude na fotenie oveľa lepšie, čo sa počasia týka.

Na izbe sme si dali pivko, resp. vínko a čipsy. Môj mobil sa dal spárovať s TV čo sme mali na izbe, a tak sme si na veľkej obrazovke pozreli film, čo som mal v telefóne stiahnutý. Skrátka veget.
Výhľad z izby na baziliku pri západe slnka bol parádny.

Deň 2 – pondelok

Akvapark otvárali o deviatej, chceli sme tam byť čo najskôr. Jednak kvôli tomu, aby sme sa vyhli návalu ľudí, ale hlavne, aby sme tam nemuseli byť v najväčšom slnku. Poobede sme chceli pozrieť baziliku a večer na siedmu som mal dohodnutý letecký výlet, ale to Katka ešte stále o ničom nevedela.

Po opulentných raňajkách sme tak niečo po deviatej prebehli cez cestu do akvaparku. V skrinke sme si nechali veci a šup do bazénov. Prvé dve hodiny to bolo úplne super, minimum ľudí a úplná pohodička. Potom sa však dovalili ja neviem koľko, ale možno aj 3-4 autobusy plné výletníkov zo slovenskej strany a pohoda skončila. Už to bol zrazu klasický letný a dosť plný akvapark. Ale nič za to, nám už aj tak pomaly stačilo, slnko pripekalo ako sa na august patrí, a tak sme sa vrátili na izbu.

Najväčší úpek sme strávili v bezpečí izby. Okolo tretej sme si dali kávičku a vybrali sa pozrieť baziliku a trochu aj mesto.
Z hotela sme prešli mostom ponad rameno Dunaja ku Kostolu sv. Ignáca, odtiaľ peknou historickou uličkou, ktorá vedie mestom pod bazilikou a z nej hore po Mačacom chodníku na kopec, kde sa nachádza samotná ostrihomská bazilika, celým menom Katedrála Panny Márie a sv. Vojtecha, hrad a pamätník korunovácie sv. Štefana.

Kopec je celkom pekne upravený, krásne výhľady na Dunaj, Ostrihom, Štúrovo, Most Márie Valérie, pohorie Burda… skrátka krk tu vykrúca riadne.

Ostrihomská bazilika je najväčším kostolom Maďarska a jedným z najväčších v Európe. Je tu toho k videniu dosť veľa, bohužiaľ je však značná časť katedrály v rekonštrukcii. Hore do kupoly sa tak dostať nedá, odtiaľ sú výhľady ešte krajšie. Vôbec ma to však nemrzelo, lebo som vedel, že večer budeme mať výhľady z ešte väčšej výšky 🙂

Od baziliky sme sa vydali pomaličky dolu do mesta. Dali sme si zmrzlinu, lebo fakt riadne pieklo.
Pozreli sme Széchenyiho námestie, to je celkom pekné, ale ešte majú čo rekonštruovať. Odtiaľ sme sa vrátili do hotela a trochu sa pred večerou ochladili.

Okolo obeda som si s pilotom ešte cez SMS-ku potvrdil, že všetko platí, ale aj tak som bol na večeri mierne nervózny, mal som čo robiť, aby si Katka nič nevšimla.
Katke som len poobede povedal, že na siedmu máme niečo v pláne, ale inak nič. Niečo po pol siedmej sme sadli do auta a vydali sa na Rubik Ernő Repülőtér, teda letisko Rubik Ernő.
Áno, toho Rubika, čo okrem iného vynašiel Rubikovu kocku.

Auto sme odstavili pri hangári, vystúpili a prešli sme na trávnatú letiskovú plochu. Katka stále nechápala, čo tam chceme 🙂

Tetuške čo tam pobehovala s kýblom, som povedal, že máme stretnutie s pilotom Karolom Merészom. To už Katka náhle pojala nejasné podezření. A keď v diaľke, presne načas, začalo pristávať malé lietadielko a povedal som, že už nám to letí, tak jej to docvaklo kompletne.

No srandy kopec, naozaj to vôbec nečakala a definitívne uverila, až keď pilot doroloval k nám, vystúpil z lietadla, prišiel a podali sme si ruky 🙂

Plán bol jednoduchý – 30-minútový let ponad baziliku, Ostrihom, Dunajskú zákrutu, Vyšehrad a späť. Pilot ešte natankoval trochu paliva, urobili sme si pár fotiek s lietadlom na zemi a šup, nasledoval zatiaľ najrýchlejší boarding v živote.
Ja som nastúpil dozadu ako prvý, potom pilot a nakoniec Katka. Zabuchla za sebou dvere ako na aute, pripútali sme sa a rolovali na štart. Pilot po krátkej komunikácii cez vysielačku s letovým dispečerom odštartoval a leteli sme.

Let s takým malým lietadlom, ktoré má už 60 rokov, je naozaj iný zážitok ako let klasickým dopravným lietadlom. Človek cíti, počuje a vníma každý jeden zvuk a poryv vetra. Poznať, že roky vývoja a technologického pokroku sú dnes už inde, to ale nič nemení na fakte, že to bolo jednoducho úžasné. Kto rád lieta, nech si vyskúša, nebude ľutovať. A kto rád nelieta, nech radšej ani neskúša 🙂
Piper poslúchal na povely riadenia okamžite, ako žiletka reže ostré zatáčky, klesania, stúpania, to všetko sprevádzané riadnym hukotom motora, no jedna paráda.

Po štarte sme prileteli nad Ostrihom a urobili kolečko ponad baziliku. Potom sme ponad Dunaj a pohorie Burda leteli k Vyšehradu, Katka si na chvíľu vyskúšala pilotovať lietadlo. Nad Vyšehradom tiež kolečko a pomaly späť k Ostrihomu, ponad fabriku Suzuki, dedinu Dorog, kolečko a pristátie na letisku. Pilot nám tu a tam ukázal kde čo je, videli sme aj mesto Vác a dokonca aj Budapešť.

Natočil som aj tri videjká. Na prvom štartujeme, na druhom Katka chvíľu pilotuje a na treťom pristávame.

Štartujeme
Katka s kniplom v ruke
Pristávame

Pol hodina ubehla ako voda, hladko sme pristáli, vystúpili sme, poďakovali a zaplatili. Nezabudnuteľný zážitok.

Na pondelok toho bolo už naozaj dosť, na izbe sme vegetili a klasika film, pivko a čipsy.

Deň 3 – utorok

Po skvelých raňajkách sme sa o deviatej opäť presunuli do akvaparku. Našli sme si super miesto v tieni pod jedným smrečkom. Výhoda tohto akvaparku oproti iným je, že majú naozaj kvantum lehátok, ktoré sú zdarma. Dve sme si pekne nastavili a keďže sme boli v tieni, kvasili sme tu asi až do pol druhej. Občas pivko, občas bazén a veget na lehátkach.

Siesta do šiestej na izbe, kávička a večera. Po večeri sme sa prešli do Štúrova, zlatú hodinku medzi siedmou a ôsmou sme strávili na štúrovskej promenáde. Sedeli sme na lavičke, pozerali na baziliku a Ostrihom pri západe slnka. Veľmi príjemný večer.

Deň 4 – streda

Napriek tomu, že sme sa nemali kam ponáhľať, zobudili sme sa už o siedmej. Po rozlúčkových raňajkách sme sa zbalili, naložili do auta a vybavili expresný check-out. Milá recepčná dokonca vedela slovensky, opýtala sa, či sa nám páčilo a rozlúčili sme sa.

Späť som chcel ísť po maďarskej strane Dunaja až po Komárom, tam cvaknúť Alžbetin most a v Lipóti pékség kúpiť chlebík. V Komárne pozrieť Nádvorie Európy, sútok Váhu a Dunaja a potom už domov.

Všetko sme stihli, ako bonus sme sa hneď za Ostihomom ešte zastavili pri nákladnej kompe pre kamióny. Kompa premáva medzi Ostrihomom a Štúrovom, keďže po moste Márie Valérie nesmú nákladné autá.
Pri kompe je aj technická pamiatka stojaca priamo v Dunaji – historický Ostrihomský nakladač uhlia. Kompu aj nakladač uhlia sme videli z lietadla.

Poobede sme po štyroch dňoch a presne 710 km zaparkovali auto doma. Výlet klapol na jednotku s hviezdičkou. Boli sme na miestach, kde sme ešte nikdy neboli – Štúrovo, Ostrihom, Komárom, Komárno…
A Dunaj, nádherný Dunaj je rieka s veľkým R. Krásna a majestátna. Sediac na brehu a pozorovať tú tichú silu by som vedel hodiny. Ak sa k tomu pridá kulisa ako napríklad ostrihomská bazilika, tak duplom.
Let s malým Piperom bol zážitok na ktorý sa nezabúda, som veľmi rád, že to všetko klaplo a vydarilo sa aj počasie.

Na záver motivačne, nádherná ceduľka v komárňanskom parku.