Budapešť pod 24 hodín 2021

Leto ubehlo ako voda a ja som s hrôzou zistil, že sme ako rodina spolu okrem klasickej letnej dovolenky nikde neboli. Zhodou viacerých okolností, sa nám v kalendári otvorilo okno s voľným víkendom. Mohli sme tak zrealizovať už dlhšie plánovaný výlet do hlavného mesta Maďarska – do Budapešti.

Náhoda a Pištikeho vratký rebrík chceli, že som si tento rok začiatkom leta na otočku do Budapešti odskočil. Cesta vlakom z Nových Zámkov sa osvedčila a tak sme aj tento náš výlet poňali takto – autom do Zámkov a odtiaľ vlakom do Budapešti a späť.

Trochu som podcenil piatkovú podvečernú dopravnú situáciu a tak sme k stanici dorazili autom 8 minút pred odchodom vlaku. Ako na potvoru nemeškal ani minútu 🙂
Výpravca nám presne o 16:52 odpískal náš EC 279 Metropolitan smer Budapešť Nyugati. Cesta úplná pohodička, pojedli sme lepeňáky z domu a po 1,5 hodine sme podľa plánu o 18:20 dorazili na stanicu Nyugati.
Bolo akurát po daždi a Budapešť nás privítala krásnou dúhou.

Od stanice sme sa vydali pešo po bulvári Szent István smerom k Margit híd (most). Cestou sme natrafili na sochu Columba – herca Petra Falka a jeho basseta. Mal maďarskú matku, tak mu na počesť osadili takúto sochu. Aj s baloňákom.

Od Margit híd sme sa vydali po prúde smerom k monumentálnej budove Maďarského parlamentu – Országház. Slnko zapadalo a celé nábrežie, ktoré je samo o sebe veľmi fotogenické, bolo ešte krajšie a výhľady tak boli naozaj luxusné. Postupne sme sa dostali k pamätníku obetiam vyvraždenia 4000 hlavne židovských obyvateľov mesta, ktorých zastrelili maďarskí nacisti. Skôr ako boli zastrelení, sa museli na brehu Dunaja vyzuť. Pamätník tak tvoria symbolické topánky odliate z kovu.
To sme boli už iba kúsok od ďalšieho ikonického miesta Budapešti – mosta Széchenyi Lánchíd.

Pôvodne sme plánovali, že peši mostom prejdeme na druhú stranu Dunaja a potom sa proti prúdu rieky dostaneme k nášmu hotelu. Most je však zatvorený kvôli rekonštrukcii a tak sme museli improvizovať. Trochu sme sa vrátili smerom k parlamentu a tam sme sa zo stanice Kossuth Lajos tér odviezli jednu zastávku červenou linkou metra M2 popod Dunaj na zastávku Batthyány tér.

V SPARe vedľa stanice metra sme kúpili nejaké pivko a vydali sa konečne na hotel. Ešte sme si však cestou vychutnali nádhernú budovu parlamentu, večer krásne nasvietenú. Hotel sme strategicky vybrali tak, aby sme mali parlament oproti a na druhý deň ráno mohli hneď začať pešiu prehliadku Budína.
Novotel Budapest Danube hotel ja naozaj slušný 4* hotel, super personál, čisto, izba dobre vybavená, len tie postele boli na houby, mäkké a nie veľmi pohodlné. Ale na jednu noc ok. Raňajky na 1*, výborná káva, všetko super.

Krásne slnečné ráno a kráľovsky najedení, čo viac treba, že? Vydali sme sa po prúde Dunaja nábrežím, po pár sto metroch sme zabočili mierne vpravo a postupne cez Korvínovo námestie a hore po schodoch, sme pohodlne došli k ikone Budína – Rybárskej bašte. Trochu sme posedeli na lavičkách, pobehali okolie a samozrejme fotili. Výhľady na Budapešť sú odtiaľ asi najkrajšie.

Okolo kostola sv. Mateja sme plynulo prešli k Budínskemu hradu. Ďalej postupne okolo kláštora Karmelitánok, Šándorov palác – prezidentský palác, fontánu kráľa Mateja, hlavné hradné námestie. Všetko veľmi pekné, zrekonštruované, resp. sa práve rekonštruuje. Pred hradom sme ešte pozreli Jazdeckú sochu princa Eduarda Savojského a pomaly sme sa vydali dolu na Námestie Clarka Adama. Odtiaľto smerom hore k Budínskemu hradu premáva pozemná lanovka, ale momentálne je v rekonštrukcii.

Ako som už spomínal, Széchenyiho most je v remonte, takže na druhú stranu sa dalo dostať najpohodlnejšie a najrýchlejšie loďou. V Budapešti funguje kyvadlová lodná doprava, presunuli sme sa niekoľko sto metrov proti prúdu k pontónu, kde práve pristávala loď. Ľudia vystúpili, my sme nastúpili a starou, ale čistou loďou sme sa prepravili na ľavý breh Dunaja, do Pešti. Super bolo, že za lístky sa na lodi dalo platiť aj kartou.
Počas celého výletu do Budapešti sme neminuli ani jeden forint (ani sme žiadny nemali 🙂 ), všade sme platili kartou.

Plavba ubehla doslova ako voda, dievčatá ledva stihli na záchod. Pešo sme sa presunuli k Bazilike sv. Štefana. Pred bazilikou sa práve konal trh sladkostí, tak to tam parádne voňalo a oči si tiež prišli na svoje. Pozreli sme baziliku, niečo pofotili a na trhu sme kúpili jeden škoricový trdelník. Hneď sme ho tam aj na lavičke zjedli.

Nohy opäť zavelili na odchod, tentoraz na námestie Ferenca Deáka. Tu sme sa najstarším kontinentálnym metrom Európy – žltou linkou M1, presunuli na zastávku Oktogon. Obed sme tradične zadelili pod zlatými oblúkmi.

Po nugetkových meníčkach nám nohy trochu oťaželi, ale nedalo sa inak. Opäť sme zavelili na odchod a opäť žltou M1, tentoraz na stanicu Széchenyi fürdő – Széchenyiho kúpele. Tu som bol naposledy pred vyše 40 rokmi s mojim otcom, keď ma zobral do neďalekého Vidámparku (medzičasom bol zrušený…).
Kokso to som už fakt taký starý? A teraz tu ťahám ja svoje deti 🙂
Motkali sme sa okolo nádhernej secesnej budovy kúpeľov, ďalej mestským parkom, ktorý je dosť veľký. Pri jazierku, ktoré obklopuje Vajdahunyad Vára, sme posedeli na drevených ležadlách. Neďaleko sa vo veľkom fotia mladomanželia, evidentne je to obľúbená časť mesta na takéto fotenie. Horko-ťažko sme našli malý pisoár osadený na kamennom múre pri jazierku, netradičné umelecké dielko.
Pozreli sme aj samotný areál Vajdahunyad Vára, je to veľmi pekné a samozrejme udržiavané a vo výbornom stave.
Presunuli sme sa okolo Városligeti Műjégpálya és Csónakázótó, však je tá maďarčina čarovná? Inak je to najväčšie európske mestské klzisko v zime, v lete určené na člnkovanie. Odtiaľ bolo už iba na skok k Hősök tere – Námestiu hrdinov, kde sa práve konal basketbalový turnaj.

Tu sme náš výletík do Budapešti odpískali, žltou M1 sme sa presunuli na stanicu Bajcsy-Zsilinszky a ulicou s rovnomenným názvom sme pomaly došli k stanici Budapest-Nyugati.

Vlakom o 15:40 sme rovnako po 1,5 hodine vystúpili v Nových Zámkoch a okolo siedmej večer sme boli doma.
Cestou tam ani späť na hraniciach žiadne kontroly, e-hranice, covid passy, alebo iné srandy… vôbec nič. To sa nesťažujem, len hovorím 🙂

Budapešť je veľmi pekná, výlet takto ako sme to absolvovali my, je síce trochu náročný, ale človek za krátku dobu vidí takmer všetko podstatné. Síce z rýchlika, ale na základný prehľad a všeobecné info to určite stačí. Nie je problém sa tam vybrať aj na otočku počas jedného dňa. Vlakom je to veľmi pohodlné a rýchle. Kedykoľvek by som si to zopakoval.
Dávam Budapešti 8 langošov z 10. Deviaty nabudúce, keď dostavajú nábrežie pred parlamentom a desiaty keď opäť spustia lodné MHD. Teraz kvôli korone je to odstavené a premáva iba už spomínaný trajekt.