Bratislava – Gabčíkovo a späť loďou 2021


Prológ:
Na detstvo mám mnoho spomienok a jednou z nich je aj to, ako som pravidelne vídaval v Televíznych novinách reportáže s dramatickými vrtuľníkovými zábermi na výstavbu Vodného diela Gabčíkovo. Vtedy to ešte súdruhovia volali Gabčíkovo – Nagymaros. Až časom sa z toho stalo iba Gabčíkovo. Nevedel som prečo, ale už vtedy ma to fascinovalo a tušil som, že ide o naozaj veľkú vec, keď je to tak často v tý televizi.

Veľmi zaujímavý a pekný celodenný výlet loďou, sa mi spolu s deťmi podarilo absolvovať vďaka šťastnej náhode. Tá chcela, že som si v piatok, dva dni pred plavbou spomenul, že niečo také existuje a začal som googliť.

Úvahy o tom, ako by také niečo mohlo fungovať inde, aká by bola ponuka, konkurencia a možnosti výberu v krajine, kde je cestovný ruch naozaj predmetom záujmu a celospoločenskou témou, ponechajme bokom. My sme na Slovensku a tak môžeme byť radi, že tu máme firmu a loď, ktorá takýto výlet ako jediná z hlavného mesta organizuje. A dokonca cez prázdninový august ponúkajú jeden (!!!) termín, kedy to možné je. Ďalší je ešte v septembri… Áno, čítaš dobre. Jedna nedeľa v júni, jedna v júli, v auguste a posledná možnosť tohto roku je september. Štyri plavby ročne. Slovensko, krajina výnimočných možností a výnimočného mrhania potenciálom.

Vodné dielo Gabčíkovo (VDG) totiž výnimočné je. Ponechajme bokom dišputu o politike (Nagymaros) a dopade na ekosystém Lužného lesa. Ak sa pozrieme na vodné dielo ako celok, inžinierske a staviteľské dielo, je to skutočný unikát.

Na suché fakty ohľadom výstavby a prevádzky vodného diela použijem barličku vo forme tohto linku.
Ďalej sa budem venovať iba samotnému výletu.

Ako som už spomenul vyššie, dva dni pred termínom výletu, som šťastnou náhodou klikol na správnu stránku a cez internet kúpil lístky. Do mailu mi došlo potvrdenie na dve A4, inak nič, žiadne PDF s lístkami, alebo niečo na ten štýl. Tak som si obojstranne vytlačil tie dve A4ky a naozaj, ono to bol akože palubný lístok ako som neskôr zistil.

Podľa inštrukcií sme sa zabalili a nachystali, išlo o výlet takpovediac celodenný. Začiatok o 11:00 v Bratislave v prístave, návrat na to isté miesto o 18:00.
Program plavby jednoduchý, ale zaujímavý. Loď Harmónia po opustení prístavu pláva po prúde až k VDG, tam sa cez plavebnú komoru preplaví pod VDG, nasleduje otočka, potom cez komoru hore a tou istou vodnou cestou proti prúdu do prístavu v Bratislave.
Harmónia je kompletne zrekonštruovaná loď. Na najvyššej palube je pekná 360° vyhliadka, ale žiadny tieň, na strednej, čiastočne celtami krytej palube, je sedenie na záhradnom nábytku. Spodná paluba je vo vnútornej, plne klimatizovanej časti. V nej sa nachádza veľkorysý priestor, bufet a na konci toalety.

Ráno sme asi 25 minút pred vyplávaním prišli do prístavu. Boli sme skoro poslední, pred nami sa už hadil dlhý zástup nedočkavých výletníkov. Nevadí, po 10 minútach nás začali púšťať na loď.
Samozrejme, všetky miesta na hornej a strednej palube už boli obsadené, ale keďže nás čakal pekelne horúci deň, vôbec nám to náladu nepokazilo. Vnútri na spodnej palube sme obsadili jeden stôl, pekne pri okne, klíma, mäkké stoličky, pohodička.
Presne načas sme sa pohli z prístavu, otočili sme sa a po prúde šup konštantnou rýchlosťou 19km/hod. dolu do Gabčíkova. Bratislavu sme tak mali rýchlo za sebou. Pohľad z rieky na hlavné mesto má niečo do seba.

Zvedavý som bol na najnovší, už šiesty bratislavský most – Lužný most. Úprimne, na pohľad vyzerá úplne tuctovo a obyčajne, podľa mňa najmenej atraktívne zo všetkých bratislavských mostov. O to viac sa však tešíme kedy ho konečne sprevádzkujú, Katke to dosť uľahčí dochádzanie do práce.

Nasledovalo Jarovecké rameno, to čo si tam niektorí naši ľudia vystavali, je neuveriteľné. Potom Hrušovská zdrž (dlhá 16km, široká 1-4km), Danubiana a už sme boli vo vodách vodného diela, ktoré tu začína.
Tu by som chcel spomenúť pani, ktorá nám počas plavby mikrofónom poskytla výklad ohľadom samotného VDG a vodnej elektrárne, ktorá je súčasťou diela. Taktiež rôzne zaujímavosti o výstavbe, históriu a okolnosti vzniku VDG. Naozaj veľmi zaujímavý, odborný a obsiahly komentár, žiadne naučené frázy. Spomínaná pani ktorá výklad dávala, bola už staršia a určite na dôchodku. Predpokladám, že časť svojho produktívneho života prežila nejakým spôsobom prepojená s VDG.

Okolo obeda sme už stáli pred plavebnými komorami VDG (pravá je v remonte a mimo prevádzky). Počkali sme, kým sa funkčná komora naplní a vyplávajú z nej lode, ktoré sa plavili proti prúdu. Potom sme už aj my mohli do nej vplávať. Obe komory majú rovnaké rozmery, dĺžku 275m a šírku 34m s hĺbkou vody 4m. Rozdiel medzi hornou a spodnou hladinou vody je cca 20m. To znamená, že aj my keď sme do komory vplávali, klesli sme o 20m dolu a po otvorení vrát sme mohli vyplávať na spodný úsek.
Naozaj je to impozantné a pre mňa to bol veľký zážitok.

Po vyplávaní z komory sme si dali len rýchlu otočku a hneď sme do komory vplávali opätovne. Vystúpali sme naspäť a proti prúdu, tentoraz rýchlosťou 17km/hod., sme približne presne o 18:00 mohli vyhlásiť „nezmokli sme a sme tu“ a zakotvili sme v bratislavskom prístave.

Epilóg:
Okrem už spomínaných správ v TV ohľadom diela Gabčíkovo-Nagymaros, si ešte pamätám aj hlásenia v rozhlase o stave vodných tokov a hlavne Dunaja – bez peremen, nivo stabl, uraveň vady podnimajetsja, tak nejako si to pamätám 🙂
Som rád, že sa mi podarilo po mnohých rokoch zhmotniť tieto spomienky z detstva do podoby reálnych zážitkov. Dunaj je krásny a určite sa naň ešte na nejakú plavbu vydám, napríklad do Budapešti, alebo do delty Dunaja.