Korfu 2021


Náš piaty grécky ostrov a po Zakynthose a Rodose ďalší, kam by sme sa ešte určite chceli vrátiť.
Nebudem opäť nariekať nad koronou a tým, čo to obnáša čo sa cestovania týka. Na tento nový štandard si asi budeme musieť zvyknúť už navždy a brať to ako fakt.

Aj vzhľadom na vyššie uvedené, sme chceli minimalizovať cezhraničné prechody. Zo Schwechatu sa lieta neporovnateľne viac ako z Bratislavy. Ale aj z tých málo destinácií čo ponúka bratislavské letisko sa dalo vybrať. Jednoznačne vyhral grécky ostrov Korfu.

Stačilo niekoľko klikov a trocha googlenia, zbežné prezretie si čo a za aké peniaze ponúka Booking na tomto ostrove. Spolu s luxusnými časmi odletov a príletov v termínoch našej dovolenky všetko do seba perfektne zaklaplo a bolo definitívne rozhodnuté.

Vieme, že človek mieni a Mikas mení, ale chvalabohu to nebol náš prípad. Koncom júla tak nastal deň D a my sme po takmer 10 mesiacoch opäť mohli odletieť.

Deň 1

Odlet sme mali o 13:20 a tak som 3 hodiny pred odletom cez aplikáciu objednal taxík. E-Class medveďom sme pohodlne dorazili k letisku, kde ma čakal tak trochu šok. 7 odletov do polnoci a ľudoprázdne priestory, aj to je daň za časy aké už 1,5 roka žijeme.

Letisko Bratislava, vrchol turistickej sezóny
Aspoň bolo kam sadnúť
Air force one, two…

Napriek miernym obavám z prehnaného papierovania „veď vieme prečo“, check-in a boarding prebehli absolútne komfortne a plynulo. Dokonca sme tých pár metrov od haly k lietadlu nešli autobusom, ako je to už v BA zvykom, ale pešo.

Náš oceľový vták
Klasika

Dovolenka v Grécku má mnoho výhod, jednou z nich je aj krátka doba letu. Po 1,5 hodine sme efektne pristáli (k tomu sa ešte neskôr vrátim) na Medzinárodnom letisku Korfu.
Ešte väčšie obavy z byrokracie ako pri odlete z BA, som mal z toho čo nás bude čakať na letisku v Korfu. Veľmi rád musím povedať, že som sa mýlil. Z lietadla sme boli vonku pred letiskom snáď za 10 minút. Celá korona kontrola spočívala v tom, že pri dverách do letiskovej haly stál jeden vojačik, ktorému stačilo pred nosom zamávať euroobalom, kde sme mali vytlačený PLF formulár. Nepozeral žiadne pasy, nič.

Pred letiskom nás už čakal Dimitrios z Corfu Explore Car Hire. Dodávkou nás odviezol do požičovne, kde stál náš Peugeot 206 za 305€ na 8 dní, vrátane full coverage car insurance, dobrá cena.
Pred rokom keď sme boli na Rodose, bola úplne iná situácia ako teraz. Vtedy stačilo auto objednať po prílete, ešte nám ho aj doviezli do hotela a stálo to smiešne peniaze. Teraz sme mali auto booknuté od mája a veľmi dobre sme urobili. Ako sme sa dozvedeli, kvôli neistej sezóne, nejasným a často sa meniacim pravidlám + kvôli pokazenému minulému roku, mnohé hotely ani neotvorili a autopožičovne doháňali straty. Ceny za požičanie auta sa tak počas nášho pobytu vyšplhali aj na 80-100€ za deň za najmenší Fiat Panda, avšak žiadne autá k dispozícii neboli, všetko bolo vybookované.

Korfu je dosť veľký ostrov, navyše od polovice smerom na sever vcelku hornatý. Cesty sú pekelné, úzke, kľukaté a na mnohých miestach aj deravé. Rôzne horské dedinky sú prekvapivo celkom nahusto. Šoférovanie si tak vyžaduje skutočne 100% sústredenie. Na svoje si prídu milovníci radenia šaltpákou, takmer celú cestu ktorá trvala hodinu, som do štvorky preradil snáď 2x. V jednom kuse iba 2, 3 a dosť často dokonca 1.

Ako základňu sme si zvolili letovisko Agios Stefanos, nachádzajúce sa na severozápadnom pobreží. Je to menšie letovisko, veľmi pokojné, avšak má všetko čo treba. Pláž je nádherná piesková, široká a dlhá aj kilometer. Miesta habadej. Vcelku dosť reštaurácií, supermarketov, pekáreň, nič nechýba.

Ubytovanie sme rezervovali cez Booking v apartmánovom komplexe Mythos Apartments. V cene ubytka sme mali aj raňajky. Po príchode na parkovisko hneď dobehol majiteľ George. Privítal nás, ukázal ubytovanie a dal potrebné info čo a ako. George nám nechal na izbe na privítanie pár pív, fľašu vína, deťom nealko, vianočku, vodu na pitie.
Od toho dňa bol George pre nás vždy k dispozícii, každý deň sa zastavil na pár slov, dal tipy čo kde vidieť, kam sa ísť najesť. Bol jednoducho skvelý, naozaj stelesnenie dokonalého servisu a starostlivosti o hostí. Ani sekundu by sme neváhali vrátiť sa k nemu. 100 bodov zo 100.

Deti hneď naskákali do bazéna, my s Katkou sme vybalili, dali si kávu a pivo. Večer sme pešo skočili pozrieť k moru, pláži a zorientovať sa čo sa obchodov a reštaurácií týka.
Po krásnom západe slnka, sme zapadli do gyrosárne ktorú nám doporučil George. Na večeru sme si dali klasiku – kurací gyros v pite. Výborné.

Deň 2

Ráno sme potiahli dobre do deviatej. Výborne vyspatí sme si dali raňajky a kávu.
Deň sme strávili vyslovene dovolenkovo. Doobeda sme otestovali pláž. Od Georga sme mali info, že na jej konci je akoby skalná stena ktorá je však vysušené bahno. Mokrí sme si mali odlamovať kúsky suchého bahna, vo vode rozmočiť a tým sa celí ponatierať. Potom už len počkať, kým na tele bahno vyschne a zmyť ho vodou. Prírodné a bezplatné balneo.
Obed sme poriešili nákupom skvelého pečiva v pekárni. Poobede už len bazén a na večeru sme otestovali pizzeriu ktorá bola asi 5 minút pešo od nášho ubytovania.

Deň 3

Asi 15 minút autom severne od nášho letoviska, leží jedno z najznámejších letovísk ostrova – Sidari. Najväčším ťahákom Sidari je Canal d’Amour, čiže Kanál Lásky. To bol cieľ nášho prvého výletíku. Takže po raňajkách šup do auta a smer Sidari.
Luxusne sme zaparkovali a cez rezort ktorý leží takmer nalepený na hornom okraji tohto divu prírody, sme pohodlne zostúpili k útesom. Je to naozaj nádhera. Urobili sme veľmi dobre, že sme si privstali a tak tam nebolo ešte veľmi veľa ľudí. Rýchlo sa to však menilo, predsa len, je to jedna z top atrakcií ostrova.

Kúpanie je tam skvelé, ale najzaujímavejšia je jaskyňa, ktorá vedie popod masív a spája kanál s morom. Mne v nej voda siahala po krk, deti a Katka museli celý čas plávať. Celkovo sme si jaskyňu prešli 3x.
Tomi aj vyliezol nad otvor jaskyne a skočil odtiaľ dole.
Ako stúpalo slnko hore, úmerne k tomu sa zväčšovali davy ľudí. To bolo znamenie k odchodu. Veľmi sa nám tam však páčilo.

Cestou domov sme sa zastavili na obed v našej gyrosárni. Poobede šlofík a bazén. Na večeru sme si našli reštauráciu na brehu mora, odkiaľ sú krásne západy slnka. A výborná musaka.
Cestou domov sme sa zastavili v cestovke, ktorá ponúkala rôzne výlety. Vybrali sme si výlet loďou z hlavného mesta Korfu na ostrovy Paxos a Antipaxos.

Deň 4

Ráno sme opäť mali snahu vyraziť čo najskôr, nakoľko nás čakala hodinová cesta autom do hlavného mesta Korfu. Chceli sme pozrieť Starú pevnosť, ak by sme vládali aj mesto a hlavne pristávanie a štarty lietadiel. A ešte pozrieť odkiaľ presne mala plávať naša loď na výlet, ktorý sme si večer predtým zakúpili – prístav je veľký a nechceli sme skoro ráno stresovať, že odkiaľ to pláva.

Najprv sme teda odparkovali auto pri prístave a v materskej pobočke cestovky, cez ktorú sme mali mať výlet sme si overili odkiaľ sa výlet bude konať. Potom sme zaparkovali priamo vedľa Starej pevnosti. Parkovisko veľmi veľké, ale aj dosť plné.

V pozadí náš čierny pežotík

Kúsok od auta bol vchod do areálu pevnosti. Tá je od mesta oddelená vodnou priekopou. Na úpätí priekopy sú prilepené plechové chatrče rybárov, ktorí tam žijú.

Po zaplatení symbolického vstupného, sme vošli za hradby. Prešli sme celkom veľkým priestranstvom, nachádza sa na ňom aj starogrécky Kostol svätého Juraja.
Po dláždenom chodníku a cez kamenný tunel sme vyšli až na vrchol, kde je krásny výhľad na celé mesto, prístav a okolie.
Bolo však tak horúco, že sme mali fakt dosť. Úplné peklo. Do mesta sme teda už nešli ani náhodou.

Autom sme sa presunuli na parkovisko pri začiatku pristávacej dráhy letiska. Múrik pretínajúci malý záliv slúži ako spojnica a výrazne skracuje cestu medzi oboma stranami mesta či už pešo, na bicykli, skútri, alebo motorke.
Okrem toho je múrik kultové stanovisko pre plane spotterov. Ja ako latentný spotter, som si takéto miesto nemohol nechať ujsť. A bolo to špicové, fakt super. Miesto na sledovanie pristávania a štartov lietadiel je to naozaj skvelé. Výraznou mierou tomu prispieva aj množstvo lietadiel, ktoré denne na Korfu pristáva a štartuje. V deň kedy sme tam boli my, to bolo vyše 80 strojov a to sú iba riadne linkové spoje. Navyše k tomu rôzne súkromné lietadielka a bizjety. Takže naozaj bolo na čo pozerať.

Takto sa jazdí po múriku na skútri

Pohodička, nie?

A takto parádne sa dajú celý deň sledovať lietadlá ako pristávajú, alebo štartujú

Super bolo, že napriek pravému poludniu tu vôbec nebolo tak horúco ako v meste. Úplne v pohode sme tu vydržali celú hodinu.
Hneď vedľa je malý kostolík v ktorom sa práve konala bohoslužba, akoby nič, pohodička.

Unavení, ale spokojní z nezvyčajného zážitku sme sa vrátili domov. Hneď sme naskákali do bazéna a večer sme ešte boli aj na pláži a okúpať sa v mori.

Na večeru sme si dali donáškou doviezť famóznu pizzu.

Naozaj skvelá

Deň 5

Ráno sme vyštartovali už pred siedmou. Z predchádzajúceho dňa sme mali nacvičené kam odparkovať auto, takže bezproblémovo a načas sme došli k našej lodi v prístave.


Výlet bol celodenný. 3 hodiny loďou k ostrovu Paxos, kde sú parádne Modré jaskyne ku ktorým sa dá dostať iba loďou.

Potom 30 minút k ostrovu Antipaxos, na ktorom bola hodinová prestávka na kúpanie v zátoke s neskutočne tyrkysovou vodou.


Po kúpaní ďalšia polhodina loďou späť na Paxos, tentoraz však do jeho hlavného mesta Gaios. Pitoreskné uličky, krásne malé námestíčko a prístav, veľmi fotogenické a pekné. Tu sme mali dve hodiny čas. Prešli sme sa uličkami, kúpili pár drobností a dali si obed a kávu.
Potom späť na Korfu opäť 3 hodiny loďou. To sme ešte netušili, aké otrasné 3 hodiny to budú*.

V prístave sme toho mali fakt dosť a plné zuby. Rovná čiara k autu a ešte hodinu domov. Sprcha a hlavne deti padli do postele a spať.

Deň 6

Po raňajkách sme sa vydali na neďalekú pláž Porto Timoni. Nachádza sa 15 minút jazdy autom smerom na juh. Prístup k nej je dosť komplikovaný. Je to top pláž ostrova, nachádza sa na každej druhej magnetke.
K pláži sa dá dostať iba pešo, alebo loďou. Auto sme odstavili na jedinom oficiálnom parkovisku vysoko na útese. Z parkoviska je to dole k pláži a moru dobrých 25 minút pešo po skalnatom chodníku. Ale stojí to zato. Zhora je krásny výhľad na neďaleké letovisko Agios Georgios na ľavej strane a na pravej strane je už spomínaná Porto Timoni, ku ktorej sme mali namierené.

Vtipné bolo, že na celej dovolenke sme nenatrafili takmer na žiadnych Slovákov. Až tu, cestou dolu k pláži, sme začuli dve dievčiny zo Slovenska. Načúvať sa nesluší, ale tu nebolo iného východiska. Z toho čo vraveli vyplynulo, že nevedia kam idú a či idú správnym smerom. Keď som sa im za chrbtom ozval, že kam majú namierené, tak s nimi trochu heglo. Tiež nečakali Slovákov 🙂
Najlepšie na tom bolo, že vôbec nechceli ísť až k pláži, ale len k view pointu z ktorého sú ikonické výhľady a fotky. Zo žartu im hovorím, že na Instagram im to určite stačí. Ony dve na to, že áno, že kvôli fotkám na Instagram tam idú 🙂 Tak sme sa zasmiali a urobil som im spoločné fotky.

Pláže sú to kamenné, na chorvátsky spôsob, len bez ježkov 🙂
Voda nádherná a čo bolo super, dosť to v nej žilo. Takže Tomi otestoval nový šnorchel a dokonca aj Tánička sa odvážila plávať medzi rybkami. Až kým jej jedna neodkusla chrastu z nohy 🙂 Ale vraj to nebolelo. Len už sa jej potom do vody nechcelo.
Podobne ako pri Kanály lásky, čím bolo viac hodín, tým viac tu bolo ďalších ľudí. Vydali sme sa na polhodinovú cestu hore k autu. Cestu som si krátil počítaním ľudí, ktorí išli dolu. Bolo ich 90.
Späť sme išli trochu inou cestou ako ráno k pláži. Fascinovali ma olivovníky a ako majú domáci nachystané siete, ktoré pri zbere pod stromami roztiahnu.

Poobede sme boli už iba pri bazéne a večer sme hrali kocky. Na večeru opäť skvelá pizza cez donášku. O pol deviatej si deti zmysleli, že sa ešte pôjdu okúpať do bazéna. George sa pri nás zastavil a dobrú hodinu sme kecali o všeličom. Bavili sme sa o korone samozrejme, o Trumpovi (George má v USA brata, ktorý si zobral Američanku), Brexite (robil predtým 5 rokov v UK), Turecku a aké s ním majú Gréci problémy napríklad s ložiskami plynu v Stredozemnom mori. Chalan to má celkom zrovnané v hlave. Ostal nám ešte viac sympatický.

Deň 7

Povedali sme si, že už budeme iba odpočívať. Doobeda sme sa išli kúpať na našu pláž k moru, poobede bazén. Na večeru sme išli opäť do reštaurácie k pláži, kde sme už raz boli pri západe slnka. Cestou domov sme nakúpili pár drobností v obchodíkoch.

Deň 8

S Georgom sme boli dohodnutí, že môžeme ostať do 12:00 (oficiálne iba do 11:00). Po raňajkách sa deti ešte kúpali v bazéne, my s Katkou sme poriešili eHranicu a pobalili sa.

Deň odletu a posledné kúpanie


Rozlúčili sme sa s Georgom, naložili frantíka a po hodne jazdy cez ostrov bez problémov vrátili auto do požičovne. Dimitrios nás hneď odviezol na letisko.
Tu sme vymákli akurát voľnú prepážku Ryanairu, nakoľko lety, ktoré mali mať odlet už boli v štádiu nastupovania do lietadla, ale ďalšie lety (medzi nimi aj ten náš), ešte neboli oficiálne ohlásené, že je možný check-in. To znamenalo, že na prepážke nebol vôbec nikto. Opýtali sme sa tety, či nás vezme. Ona na to, že áno a tak sme parádne bez čakania absolvovali to, čo normálne trvá aj 1,5 hodiny.
Čakanie na odlet prebehlo tiež hladko, mali sme kde sedieť, bola tam klíma, takže úplná pohoda.
Let presne na čas a po 1,5 hodine sme pristáli v Bratislave. Cesta na Korfu aj domov tak prebehla absolútne bezproblémovo, načas a bez stresu.

Chudák taxikár, ktorý nás viezol z letiska domov, nás hneď vrátil do slovenskej reality. Farbisto opisoval, aké problémy mu v centre mesta robí partička „turistov“, ktorí si pletú demokraciu s anarchiou.

Ako som písal na začiatku, Korfu je ostrov, na ktorý by sme sa určite radi vrátili. Ponúka všetko to, čo máme na Grécku radi a čo som už viackrát inde opisoval. Navyše sme mali šťastie na skvelé ubytovanie a ešte lepšieho domáceho. Snáď niekedy nabudúce opäť.

* Takže stalo sa nám toto.
Keď sme sa vrátili na loď, na našich miestach, na ktorých sme si nechali rozprestreté dve veľké osušky, veľkú plážovú tašku a ruksak, sedela moslimská štvorčlenná rodina. Otec a matka cca 55-60 roční, syn cca 20 a dcéra približne 25 ročná.
Všetci ostatní ľudia na palube sedeli samozrejme na svojich miestach tak, ako sme sa 3/4 dňa plavili.
Mysleli sme si, že je to iba nedorozumenie a že sa to rýchlo vysvetlí. Veď bolo jasné, že sú to naše mesta a že tam nemajú čo robiť. No ale hovno hovno zlatá rybka.
Začali sme samozrejme najprv slušne. Oni nič, len odpoveď, že na tých miestach neboli naše mená a že tam môžu sedieť. Podotýkam, že loď bola totálne preplnená, čiže sme si už nemali kam inam sadnúť.
Niekoľkokrát v rôznych iných verziách sme sa im snažili vysvetliť, že všetci sedia na svojich miestach, že tam sú naše veci, že máme dve malé deti, že nech si sadnú tam, kde boli doteraz. Nič, len to, že je to náš problém a že na tých miestach neboli naše mená.
Tu už z našej strany skončila sranda a dôrazne, naozaj dôrazne sme ich žiadali, aby sa ťahali kade ľahšie.
Katka išla po kapitána, ten prišiel, začala sa hádka krížom krážom a oni stále nič, len tam sedeli.

A vtedy mi praskli nervy. Natlačil som sa medzi nich a dúfal som, že keď si tam akože sadnem, tak že ich vytlačím svojim zadkom. Ale oni sa ani nepohli. Prisadol som teda decentne tú 25 ročnú pyskatú tepšu čo sa najviac ozývala. Vtedy začalo ešte väčšie ródeo. Jej brat a otec sa do mňa pustili, že som znesvätil ich sestru/dcéru, kapitán sa do mňa pustil, že nás vysadí z lode. Že doteraz bol na našej strane (im sa samozrejme nevyhrážal vôbec, lebo asi nechcel byť rasista…), ale že my sme prekročili hranice.
Skrátka takmer sa to zvrhlo na regulárnu bitku so všetkých čo k tomu patrí. Naozaj stačil ešte jeden môj zlý pohyb a neviem či by som neskončil u policajtov a niekto na pohotovosti.
Tak sme sa stiahli, zobrali si naše veci, totálne za idiotov a ponížení sme museli odísť z paluby do podpalubia, kde sme stáli ako tĺci. Potom došiel jeden normálny člen posádky, ktorý tak, aby ho nikto nepočul povedal, že nám zoženie nejaké sedenie
.

Počas celého incidentu sa nikto neozval, všetci sa tvárili, že pozerajú do zeme. Kapitán totálny alibista a ja idiot som mu dal zámienku, aby to celé otočil proti nám. Bavil som sa už s viacerými ľuďmi a všetci sa zhodli, že keby sa to stalo im, postupovali by +/- rovnako.

Ponaučenie? Aj keď si v práve, ale máš so sebou deti, kašli na to. Lebo NIKDY nevieš ako to skončí.