8. ročník Memoriálu Ladislava Sotáka – Terchová 2021


Ďalší rok ubehol nemilosrdne a rýchlejšie ako by som chcel. Nastal čas žhaviť drát, gúgeľ, WhatsApp, Viber a čo ja viem čo ešte, aby sme dali dokopy našu rozlezenú perepúť a naplánovali 8. ročník Memoriálu.
Napriek počiatočným pôrodným bolestiam sa termín, počet zúčastnených a miesto konania akcie dohodlo vcelku hladko. Aby mohla prísť Lucka aj Oki, museli sme to zvládnuť počas 2-3 víkendov v októbri. Neskôr na november sme to nechceli dávať, nakoľko by to už bolo na dlhé lakte a hlavne stále tu máme koronu a to sa ťažko niečo plánuje…
Veľmi ma potešilo, že sme sa stretli v naozaj hojnom počte – Oki, Pališ, Lucka, Janka, Robko, Mišo, Tomi, Kubo, Bruno, Ľudo, Albus a ja.


Opäť sme koketovali s myšlienkou zorganizovať výstup na nejakú tatranskú chatu a tam prespať. Môj sen je Chata pod Rysmi, alebo Téryho chata. V prvom prípade je však komunikácia s chatou možná len prostredníctvom SMS-iek a v druhom prípade sú až do jari obsadené všetky víkendy. Skúšal som aj iné chaty a miesta, všade však bol problém s tým, že je nás veľa, alebo nemali voľné.
Všetko zlé je na niečo dobré, keby vyšli tatranské chaty, Tomi by nemohol prísť kvôli kĺbom. Ako som už spomínal minule, s Apkom sme toho pochodili naozaj veľa. Napriek tomu je na Slovensku ešte stále dosť miest, kde viacerí z nás nikdy neboli – napríklad Malá Fatra neďaleko Žiliny. Tento rok teda vyhrala rázovitá obec Terchová.
Čo ma však teší ešte viac, podarila sa aj túrička na Jánošíkove diery. A o tom Memoriál vždy je – nielen sa stretnúť, ale dať si aj nejakú túru.


Terchová je strategicky celkom vhodne na dostrel z Košíc aj Bratislavy. Lucka s Albusom doleteli z Mníchova na bombovej trojcípej hviezde, cestou ma zviezla. Oki došiel sám, Ľudo cestou zo služobky v Krakove, Pališ, Janka a Bruno išli doobeda autom z Košíc a zvyšní chlapci vyrazili z Košíc o štvrtej poobede. To nevymyslíš, to je život.

Ubytovaní sme boli v skvelej Chate Šípková 1 v Terchovej. Chata na polosamote, pohodlné parkovanie a úplný kľud. Veľký, pekný a oplotený pozemok sme ocenili všetci, hlavne však Albus. K dispozícii sme mali aj vonkajšie sedenie, altánok s ohniskom, skrátka paráda.

Zoznamujeme sa s chatičkou

Kultúrny program bol naplánovaný nasledovne. Pališ s Jankou sa hotovali variť kapustnicu, ja som v predstihu objednal 2+2kg údených/neúdených syrových nití (keď už sme neďaleko Zázrivej, všakáno) z lokálneho zdroja. Na druhý deň túra na Jánošíkove diery a poobede živánska origoš v pahrebe. Samozrejme jedna z najdôležitejších vecí akcie – pitný režim – ten bol vskutku kráľovský. Chlapci doviezli pípu a sud Pražačky 10°, mňam. Ďakujeme Miško!

Piatok

Na chatu dorazili najrýchlejšie Pali, Janka a Brunko. Ako správni provianťáci dali variť kapustnicu a klobásky (mimochodom vynikajúce). Sláva Vám.
Druhí sme došli my s Luckou a Albusom. Napriek piatkovým poobedným cestám prekvapivo rýchlo a svižne.
Ďalší v poradí sa dovalil Oki, neskôr Ľudo a nakoniec chlapci Robko, Mišo, Tomi a Kubko.
A pípa konečne 🙂

Vítaniu tak nebolo konca kraja, ale chvalabohu bolo si čím štrngať. Nasledoval klasický večerný reunion pri pivku, jedle, spomínaní na Apku, Kmeťovu a rôzne nepublikovateľné príhody. Paráda.

Kecalo sa veľa, takže mám z toho večera len dve fotky 🙂

Fakt bolo veselšie ako to vyzerá 🙂

Dá sa povedať, že spať sa išlo celkom slušne, poslední sme zaľahli okolo pol druhej.

Sobota

Nedostali sa ku mne žiadne reklamácie, takže predpokladám, že sa všetci vyspali dobre. Okolo ôsmej už väčšina z nás bola hore. Kúpeľňa si užila svoje, ale zvládla to s gráciou. Dokonca aj toaleťáku ostalo celkom dosť.
Raňajky boli úplná klasika, treska, párky, kávička a podobne.
Ľudo sa s nami rozlúčil a vydal sa domov. Teda v ústrety ďalšej párty, pozdravujem Proksovcov 🙂
Albus ostal preventívne na chate a myslím, že sme urobili dobre. Predsa len, nie je najľahší a nosiť ho po tých schodíkoch by nebolo bohviečo.

My sme sa okolo desiatej vymotali z chaty a po pár minútach sme celkom pohodlne zaparkovali pri Dierach. Čo som ešte nespomenul, bolo počasie. Mali sme dokonalé babie leto, nádherné, teplé a bez vetra. Asi najkrajšie počasie na doterajších Memoriáloch.

Diery
Začíname šlapať

Úvodom píšem, že viacerí z nás v týchto končinách ešte vôbec neboli. Nevedel som čo čakať, realita ma dostala takmer do kolien. Hneď po niekoľkých minútach od parkoviska sme sa ocitli v krásnom údolí, okolo nás potôčik, stromy, skaly. Jedná nádhera.

Ideálne miesto na oficiálny začiatok turistickej časti Memoriálu.

Spoločná, Janka díky
A dokonca aj ja som na jednej fotke, Lucka sorry 🙂

Vyštartovali sme po modrej značke, asi po 15 minútach sme sa dostali na Ostrvné k odbočke vľavo na žltú značku, na Nové diery. Tu začala sústava mostíkov, schodíkov a bola to jedna nádhera. To Slovensko je také pekné, že až. Skutočne som si to veľmi užíval, bolo to veľmi pekné.

Postupne sme vystúpali na horný okraj údolia, ktoré tvorí Dolné diery. Žltou značkou sme kopírovali rímsu údolia až kým sme plynulo nezostúpili dolu na Podžiar. Tu sme pri bufetoch posedeli, dali si orosenú odmenu a spravili si spoločnú fotku.

Oki si to namieril ďalej na Malý a Veľký Rozsutec, vrátil sa až večer za tmy. Ale doniesol nám pivko, tak mal prepáčené 🙂 Nižšie v galérii Okiho fotky z túry. Parádne foto aj túra.

My sme sa vydali späť údolím Malých dier po modrej značke. Zostup k autu veľmi príjemný a nenáročný, tak ako celá túra. Nejako presne som to nestopoval, ale asi za 45 minút sme boli pri autách.

Na chatu sme sa presunuli autami. Tu nám veľmi vhod padla výborná kapustnica. Postupne sme sa všetci najedli vonku na drevenom posedení. Ako dezert fajné sütemények od tety Vierky a kávička.

Pali s Jankou začali chystať živánsku na večeru. Kubko založil oheň, aby bola pahreba. Ostatní chlapci najprv odpočívali v obývačke pri TV, neskôr Miško s Robkom preniesli pípu do altánku. Počasie stále na jednotku, všetci sme sa postupne presunuli von do altánku k pivu a živánskej, ktorá sa začala pomaly piecť.

Ako sa stmievalo, aj sud sme dorazili a tak nám Oki ešte cestou z túry stihol kúpiť v Lidli plecháče. Večer prebehol klasicky, pohodička, kecanie. Po desiatej sme sa pomaly začali presúvať dnu, nakoľko drevo dohorelo a jesenné noci sú v Malej Fatre naozaj chladné a vlhké.

V chate sme ešte trochu posedeli a okolo pol jedenástej sa už poniektorí postupne začali odoberať do ríše snov. Spať sa tak išlo slušne, nakoľko ráno viacerých z nás čakala riadna štreka autom domov.

Ráno sme zjedli raňajky, pobalili sa a zahájili postupný odchod domov. Až na to, že som si omylom domov zobral kľúč z chaty, sa nič extra neudialo.

Všetci sme sa šťastne dostali domov. Môžem tak s čistým svedomím napísať, že 8. ročník Memoriálu Ladislava Sotáka opäť dopadol výborne a bola to vydarená akcia. Stretli sme sa takmer všetci, ubytovanie, počasie, príroda, túra, jedlo, pivo… všetko super.
Ďakujem každému za účasť, za pomoc či už v kuchyni, pri upratovaní, zásobovaní… ak som niečo zabudol tak sorry. Dúfam, že boli všetci spokojní aspoň tak ako ja 🙂

Ahoj o rok!