9. ročník Memoriálu Ladislava Sotáka – Kysak a Jánošíkova bašta 2022


Konečne som si našiel čas na spísanie 9. ročníka Apkovho memoriálu. Aj keď bolo výborne, zápisky budú tentoraz krátke.
Nebolo to prvý krát, keď sme sa rozhodli pre verziu 2 v 1 – tohto roku sme spojili Memoriál a Luckine okrúhle narodeniny. Dôvody praktické – dať dokopy rozlezenú rodinu nie je jednoduché a tak sme využili, že je Lucka s Viki na Slovensku a tomu sme prispôsobili termín a miesto konania.

Memoriál na chate v Kysaku sme organizovali štvrtý krát a druhý krát sme si dali túričku na Jánošíkovu baštu.
Plán bol, že sa zídeme v stredu večer na chate – koniec augusta a chceli sme využiť to, že štvrtok bol sviatok.
V stredu niečo dobré pod zub, pivko a spať. V štvrtok po raňajkách Jánošíkova bašta, poobede jedlo a pivko.
Piatok po raňajkách domov.
Košičania Pali, Janka, Bruno, Robo, Mišo a Tomi to mali, čo sa presunu na chatu týka, najjednoduchšie.
Ja som vymyslel „geniálnu“ vec a teda, že do Košíc poletím Ryanairom z Viedne, pridal sa ku mne aj Oki. Lucka nás vyzdvihla autom na letisku a spolu sme došli do Kysaku na chatu.

Plán to bol super, len realizácia trochu nevyšla. Kým košická časť ansámblu dorazila načas, narazili pípu, navarili guláš, upiekli klobásky a zemiačky, nachystali postele… tak my s Okim sme sa pol hodiny pred odletom dozvedeli, že náš let bude meškať. No a meškal riadne, nakoniec sme boli radi, že sme vôbec odleteli.
Pôvodne sme mali byť v Košiciach o 20:30, čiže niečo po deviatej by sme boli na chate. Doleteli sme až o 23:05, meškali sme vyše 2,5 hodiny bazmek.
Keby bolo keby… ale keby som to vedel, tak samozrejme kašlem na tých 8€ za letenku a išli by sme IC-čkom. Meškalo síce tiež takmer 50 minút, ale okolo deviatej by sme na chate boli. Škoda no, ale čo už.

Kým šéfkuchár Pali & co. chystali dobroty v Kysaku…

Lakocinky

… my s Okim sme tvrdli na Schwechate a pili 6 eurové pivo…

Tragické

O ôsmej večer na letisku zatvárajú snáď všetky obchody, bary a reštaurácie. Z pulzujúceho miesta plného života a ľudí sa zrazu stala dystopická, prázdna a tichá búda.

Zdochol pes

Napriek tomu sa na letisku dali nájsť ostrovčeky pozitívnej deviácie…

Ta ja ňe pijany

Východniarky čakajúce na let, kolorizované

Pred polnocou sme konečne dorazili na chatu. Robko, Mišo a Tomi boli hore a čakali nás, vyčerpaný zvyšok posádky už spal.
Aj v takto oklieštenej zostave to bol príjemný večer, dokonca sme my dvaja s Luckou potiahli skoro až do štvrtej do rána.

V štvrtok ráno sme sa všetci v podstate bez problémov a slušne zobudili a konečne sa zvítali.
Raňajky, kávička a kto stihol, si aj upratal v domčeku.
Mohli sme vyraziť na Jánošíkovu baštu.

Pre Lucku to bola premiéra, ešte nikdy na Jánošíkovej bašte nebola. Ostatní z nás tam boli už niekoľkokrát.
Začali sme kráčať najprv okolo susedných chatičiek, potom okolo bývalého JRD, cez kopčeky okolo výcvikového tábora Vysokej školy bezpečnostného manažérstva, okolo horárne patriacej TJ Kysak, strmo do kopca popod vysoké napätie a konečne do lesa a po červenej až na Jánošíkovu baštu.


Ako to už býva, hore boli nejakí ľudia, ale celkom pekne sme sa vystriedali. Bežnú spoločnosť turistov spestrili dvaja mladomanželia, ktorí sa hore prezliekli do svadobného oblečenia a aj s kyticou si urobili pár fotiek. Milé.

Späť sme si to strihli okľukou, najprv okolo Kysackej jaskyne a potom okolo Gašovej vápenky a na chatu sme sa vrátili zhora po prameni.

Ak si dobre pamätám, trvalo nám to cca 3 hodinky.
Na neskorší obed sme ohriali výborný guláš a poniektorí sme si dali poobedného šlofíka.
Potom do neskorého večera už klasika na ktorú sme sa tešili asi všetci najviac – pivko a debatšák.
Večer Pali ugriloval krkovičku, encián a dokolečka sa popíjalo až kým sme sud nedopili.
Miško nás zachránil, mal nejaké lahváče 🙂

V noci sme išli spať celkom slušne.
Ráno sme zagratulovali Lucke k narodeninám, stále je z nás najmladšia, ale už je tiež v klube kokso.
Torta bola až v Bieli 🙂

Neviem ako ostatným, ale mne to ubehlo veľmi rýchlo. Už teraz sa teším na budúci ročník. Dúfam, že sa nám to podarí zorganizovať tak, ako sme predbežne dohodli – chceme jubilejný 10. ročník Memoriálu Ladislava Sotáka zorganizovať v Banskej Štiavnici, kde Apko chodil na gymnázium. To by bola pecka keby to vyšlo.

Ešte raz všetkým ďakujem za účasť, pomoc, hlavne Palimu za dvojdňový gastroorgazmus a Lucke za sponzorský príspevok.

Čókolom Mártonka