Chorvátsko elektromobilom – Krk 2026

Ak by vyšli všetky naše pôvodné plány, tak by na tomto mieste boli trochu iné zápisky. Mali sme ísť na dobrodružnú cestu do Uzbekistanu (chceli sme pozrieť Taškent a Samarkand), potom presun do Dušanbe v Tadžikistane, kde som už mal dohodnutého sprievodcu s džípom na týždňový trip cez Pamir Highway, aj s krátkou zastávkou v Afganistane. Cestu by sme končili v Kirgizsku v meste Oš, odkiaľ by sme sa presunuli do Biškeku a potom domov.
Nie nadarmo sa hovorí – ak chceš Boha rozosmiať, povedz mu o svojich plánoch. Pánbožko sa z našich plánov asi chechtá doteraz…

„Vďaka“ idiotskému oranžovému samoľúbemu trapákovi v SŠA, ktorý rozpútal ďalší konflikt na svetovej scéne, nám AirArabia cez ktorú sme mali letenky kúpené, kvôli bezpečnostnej situácii zrušila naše lety. Mali sme prestupovať v Dubaji a na tamojšie letisko Iránci občas posielajú svoje raketové pozdravy.
Great Job Donnie! Again.

Tak sa stalo, že sme 1,5 mesiaca pred dovolenkou ostali bez leteniek. Nechceli sme to siliť a vykašlali sme sa na iné letenky, situácia vo svete bola a je neistá. Mali sme toho po krk a tak sme si povedali, že pôjdeme na Krk, autom.

Minulý rok nám to v Chorvátsku vyšlo na jednotku a vzhľadom na spomínané okolnosti sme stavili na istotu.
Ostrov Krk sme vybrali z viacerých dôvodov – nikto z nás na ňom doteraz nebol, internety hovoria, že je zelený, s pevninou je spojený mostom – odpadá zdržanie na trajekte a v neposlednom rade je celkom blízko – stačí nám cestou iba raz nabíjať auto.

Ubytovanie sme vybrali v časti Malinska, skoro úplne na konci, konkrétne B&B Dujmovic.
Bola to fakt trefa, veľmi kľudná lokalita, pekne upravené všetko okolo, hneď vedľa potraviny, pár minút výborná pekárnička, malý prístav a dlhá členitá pláž.

Štvrtok 2. 7. 2026

Okrem chladničky a proviantu na cestu, sme auto naložili už v predvečer pred odjazdom. Štartovať som chcel o druhej v noci, vzhľadom na začiatok prázdnin som sa obával kolón, hlavne okolo povestnej mýtnej brány Lučko pri Záhrebe.

Budíky nezlyhali a tak sme o druhej sedeli všetci štyria v naloženom a nabitom aute na 100% a zakývali na rozlúčku babke Gabči, ktorá sa nám počas dovolenky starala o faunu a flóru našej domácnosti.
Deti takmer okamžite zaspali a spali až po našu prvú zastávku na nabíjačke Ionity pri Varaždine v Chorvátsku. Maďarskom sme preleteli ako nič, išlo sa super. Po takmer 3,5 hodine a 313 km nonstop jazdy sme pred pol šiestou auto pichli na 25 minút na nabíjačku.

Vedľa Ionity stojí shopping, v ňom sme využili čisté a voňavé WC ktoré sú neďaleko nabíjačiek. Potom sme zjedli lepeňáky z domu a ja som si pre istotu dal miesto kávy jeden energeťák.
Po približne ďalšej polhodine jazdy sme došli k Záhrebu, bol pracovný deň a ranná špička, premávka sa dosť zahustila. Plus obchvat Záhrebu je v rekonštrukcii a tak sme chvíľu išli v slušnej zápche. Chvalabohu sa nenaplnili moje obavy a mýto Lučko bolo úplne prázdne. Najhoršiu časť cesty sme mali šťastlivo za sebou. Na jednej náhodnej pumpe sme stáli ešte raz, môj močový mechúr sa ozýval stále nástojčivejšie. Okrem wecka som tam kúpil dve kávy so sebou a s Katkou sme ich vypili počas jazdy.

Na ostrov Krk sme dorazili o 8:30, po 6,5 hodinovej ceste, paráda. Mali sme dve možnosti – pôjdeme na apartmán, odparkujeme auto a budeme kempiť na ležadlách pri bazéne, kým nám povolia poobede check-in. Alebo druhá možnosť – čas využijeme na to, že sa presunieme do hlavného mesta ostrova – Krk a tam nabijeme auto, aby sme už potom počas pobytu toto nemuseli riešiť.
Rozhodli sme sa pre druhú možnosť – pôjdeme nabiť auto a zároveň pobeháme okolité obchody.

Tesne pred mestom Krk sa rozprestiera nový a dosť veľký shopping park s viac či menej známymi značkami predajní a obchodov – Lidl, Tommy, Pepco, Tedi… skrátka všehochuť. Fajn je, že na jednom mieste človek môže vybaviť všetky potrebné nákupy a v našom prípade aj nabiť auto na rýchlonabíjačke. Kým stálo auto na kábli, skočili sme do potravín a dokúpili pár drobností a použili sme wecko v shoppingu.
Po vybavení potrebných záležitostí sme sa presunuli do Malinskej a zaparkovali auto na parkovisku pri penzióne. Na recepcii nás potešili s informáciou, že sa už môžeme ubytovať – nie je potrebné čakať do 14:00, apartmán bol voľný.
Vyložili sme auto a vyniesli veci po schodoch do apartmánu.

Dovolenka mohla začať. Vybalili sme sa, natreli opaľovákom a šup otestovať bazén. S Katkou sme si dali po jednej plechovke piva. Na obed sme pospali, potom káva z koťoga a okolo pol piatej sme sa prešli okolo prístavu k pláži. Trochu pofukovalo, ale inak bolo fajn, more na kúpanie akurát. Otestovali sme pláž ktorú sme mali najbližšie pri apartmáne a potom sme sa prešli k väčšej a vzdialenejšej pláži Uhlič.
Na našej pláži bolo ľudí málo, na pláži Uhlič bolo ľudí viac, keďže je vedľa nej parkovisko.

Po otestovaní mora sme sa vrátili späť do apartmánu a vyčvachtali sa ešte v bazéne. Večer sme nechali deti vegetiť na izbe a s Katkou sme sa ešte raz prešli okolo mariny a našej pláže a v bare nad útesom s výhľadom na more si dali po jednom čapovanom.

Piatok 3. 7. 2026

Dnešný deň bol typicky dovolenkový – doobeda sme išli na vzdialenejšiu pláž Uhlič a po obede na našu pláž pri apartmáne. Pomedzi to bazén a nejaké jedlo, skrátka veget. Večer sme sa s Katkou opäť prešli pri marine a popri mori, na izbe sme zahrali karty.
Ešte spomeniem, že ráno som vybehol do neďalekej pekárničky, fakt výbornej a za rozumné ceny. Tomimu a Táničke som vzal croissanty, Katke šunkovo-syrovú buchtu a sebe syrový burek. A posledná vec – dohodli sme si na utorkové ráno výlet loďou z Punatu na ostrov Plavnik.

Sobota 4. 7. 2026

Pokračujeme v dovolenkovom móde, aj tento deň iba tak prebehnem. Po raňajkách sme sadli do auta a opáčili opačnú stranu ostrova Krk, asi najznámejšie letovisko – Bašku. Nenapadlo mi pozrieť predpoveď počasia, v Baške dosť fúkalo, vlny boli veľké a more studené. Ja som sa zložil v tieni stromov a otvoril si pivko. Katka s deťmi skúsili more, ale po chvíli to vzdali. Prezliekli sa do suchého a skočili na promenádu pozrieť cetky a dať si zmrzlinu. Ja som vegetil pod stromom.
Parkovisko vedľa pláže sme mali vyplatené na dve hodiny a presne sme to stihli. Vrátili sme sa späť do Malinskej a na obed sme ukuchtili kuracie prsia s ryžou.
Poobede kúpačka na našej pláži a v bazéne a večer prechádzka pri mori.

Nedeľa 5. 7. 2026

Po raňajkách sme sadli do auta a vydali sa k historickému vinárskemu mestečku Vrbnik. Po asi polhodine sme odstavili auto na parkovisku a do starého mesta išli po vlastných. Mesto je postavené na vysokom skalnom útese a nechcel som sa trepať autom až do centra.
Po asi 15 minútach chôdze nás chodník doviedol hore do mesta k sympatickej kaviarni/cukrárni Dubravka.
Deti si dali zmrzlinu a my s Katkou výbornú kávičku za priam až taliansku cenu – espresso 1,50,-€.
Pomotkali sme sa po starom meste, pozreli a prešli si vraj najužšiu uličku sveta – 40 cm. Samozrejme inde sú aj užšie, napr. v Nemecku v meste Reutlingen je ulica s 31 cm a ďalej sa mi na nete hľadať nechcelo. Je to jedno, aj táto vo Vrbniku je fakt úzka, musel som cez ňu ísť bokom.
Zhora bol pekný výhľad na plážičku pod mestom, malý prístav a more. Vrbnik je známa vinárska lokalita, pestuje sa tu odroda Žlahtina. Páčilo sa mi, že z pivničiek starých domov v centre okolo ktorých sme sa prechádzali, vanula typická aróma vínnych pivníc.

Zvyšok dňa klasická dovolenka – bazén a more.

Pondelok 6. 7. 2026

Dopoludnia sme zašli k moru, deti skúsili na hodinu paddleboard. Cena kávy včera vo Vrbniku pozitívne prekvapila, rovnako aj dnešné požičanie paddleboardu – 10,-€ na hodinu.
Deti nechceli aby som sem dával ich foto a keďže to rešpektujem, žiadne sem nedávam 🙂

Na večer sme skočili do mesta Krk. Auto sme odstavili na parkovisku neďaleko centra a pešo sa zgúľali na hlavné námestie a k prístavu. Katka a deti si dali zmrzlinu, trochu sme sa poprechádzali a skonštatovali, že je to pekné a že sa sem ešte vrátime.

Utorok 7. 7. 2026

Na dnešok sme mali cez Taxi Boat Punat booknutý poldňový (konkrétne 5 hodinový) výlet loďou z Punatu (mestečko a prístav neďaleko mesta Krk) na neobývaný ostrov Plavnik. Plavnik je prírodná rezervácia, žijú na ňom supy bielohlavé. Výlet spočíval v samotnej plavbe loďkou (kapacita max 18 osôb), mali sme mať na Plavniku niekoľko zastávok na kúpanie a teoreticky by sme mali vidieť delfínov aj spomínané supy.
Jednoduchý program, jednoduchý výlet, ktorý ak sa počasie podarí a všetko klapne, môže byť perfiš.
Taxi Boat Punat som našiel náhodou cez Google Mapy, zaujali ma výborné recenzie a som rád, že neklamali. Fakt to bolo super, vyšlo počasie, 2x sme videli delfíny, kúpanie výborné a videli sme aj viacero supov. Na loďke nás bolo iba 12, takže sa nejednalo o žiadnu masovku.

Kapitán Bobo bol správny týpek, vyzeral presne tak ako sa volá – ako kapitán Bobo 🙂
Začali sme o deviatej, do prístavu sme sa vrátili o druhej. Počasie bolo priam dokonalé, takmer bezvetrie, slnko svietilo a more kľudné ako jazero.
Z Punatu na prvú kúpaciu zastávku na Plavniku to bola necelá hodina. Približne v polovici plavby sme uvideli delfíny a tak sme sa pri nich zdržali. Bol to zážitok, motkali sa okolo nás, občas plávali tesne popred loď, občas neďaleko.
Tomi s Táničkou sedeli hore na streche a tak mali najlepší výhľad.

S delfínmi sme sa ponaháňali dobrú polhodinu, bol čas pokračovať v plavbe ďalej. Zakotvili sme v peknej zátoke na Plavniku a už z diaľky sme videli na brehu srnku, ktorá nás čakala. Kapitán Bobo jej vždy donesie niečo na jedenie a čistú pitnú vodu.
Kapitán nahádzal barely s vodou do mora, Tomi skočil z lode do vody a vytiahol srnke na breh vodu.
Potom na breh doplával aj kapitán a v nepremokavom vaku doniesol starý chlieb. Tomi srnku kŕmil, neskôr došli aj iní turisti z našej lode a kŕmili srnku aj oni.

Srnka svoje dostala a po kúpačke sme dvihli kotvy a oboplávali ostrov dookola na jeho opačnú stranu. Kým doteraz sme celý čas videli na náš Krk, z opačnej strany sme mali výhľad na najväčší chorvátsky ostrov Cres. Plavnik leží medzi Krkom a Cresom cca v dvoch tretinách vzdialenosti ak to rátame od Krku.
Zakotvili sme pri Jaskyni lásky, v čase nášho príchodu tam kotvilo pár iných lodí, ale boli práve na odchode. Naskákali sme do vody a keď ostatné lode odplávali, ostali sme tam sami. Do jaskyne som vplával najprv s Tomim a potom ešte raz aj s Katkou. Táničke sa nechcelo. Jaskyňa nebola dlhá, cca v polovici sa už dalo stáť vo vode a dokráčať ku koncu. Tam bol prepadnutý strop a tak bolo vidieť dohora cez dieru bujnú vegetáciu a denné svetlo.
Kapitán potom nahádzal okolo lode do vody trochu chleba a mohli sme šnorchlovať vo veľkých húfoch rybičiek, to bolo pekné.

Nižšie krátke videjko s rybičkami pri Jaskyni lásky.

Mám aj videjko zo samotnej jaskyne, ale je na ňom vidieť Tomiho a keďže ako som už spomínal, deti nechcú byť zverejnené, video z jaskyne ostáva offline iba v rodinnom archíve.

Supy bielohlavé hniezdia v Chorvátsku hlavne na ostrove Cres a na Plavniku. Ďalšou zastávkou malo byť pozorovanie týchto majestátnych vtákov s rozpätím krídel okolo 2,5 metra. Kapitán Bobo hovoril, že mladé sa práve učia lietať a naozaj, keď sme sa priblížili k skalnej stene kde hniezdia, niekoľko sme ich uvideli. Sedeli na konároch a občas sa preleteli, dokopy sme ich videli okolo 5-6.

Plavili sme sa ďalej okolo ostrova, preplávali sme najužším miestom (šírka kilometer) medzi Plavnikom a Cresom, more tu má hĺbku okolo 90 metrov. Pomaly sme sa vrátili na stranu ostrova Plavnik smerujúcu ku Krku. Na chvíľu sme sa pristavili pri rybej farme, kde chovajú pražmy (dorady). Tu sme uvideli ďalšieho delfína.

Posledné kúpanie a zastávka výletu bola pekná plážička, z ktorej sa dalo po asi 20 metroch prejsť cez mini hrebeň na ďalšiu plážičku. Katke s deťmi sa už do vody necheclo, ja som sa okúpal a aj sa prešiel na tú druhú pláž.

Nasledovala už iba plavba späť, výlet trval 5 hodín, presne o druhej sme zakotvili v Punate. Bolo výborne, všetko klaplo ako som na začiatku spomínal a videli sme čo bolo sľúbené.

V prístave sme si v pekárni kúpili rýchly obed – Tomi syrový praclík, baby pizzu a ja burek.
Na apartmáne sme si dali siestu a večer sme sa s Katkou boli prejsť tak ako obyčajne.

Streda 8. 7. 2026

Doobeda bolo zatiahnuté a popŕchalo, poobede sme skočili autom pozrieť do centra nášho letoviska – do Malinskej. Autom to bolo asi 10 minút. Zaparkovali sme vedľa prístavu, hneď vedľa bola v mori taká tá veľká nafukovacia sranda pre deti.
Tomi s Táničkou to chceli skúsiť a tak sme im zaplatili každému 30 minút. S Katkou sme si v neďalekej kaviarni zatiaľ dali kávu.
Deťom sa páčilo, ale polhodina im stačila. Prešli sme sa okolo mariny, uvažovali sme chvíľu, že sem prídeme na pizzu niekedy večer. Nakoniec sme sa rozhodli, že nie, že radšej pôjdeme do mesta Krk.
Deti si s Katkou dali zmrzlinu a potom sme sa vrátili do apartmánu.

Večer sa s nami išla prejsť aj Tánička, Tomimu sa nechcelo.

Štvrtok 9. 7. 2026

Doobeda sme boli pri mori. Deti si požičali na hodinu paddleboardy, Katka si to tiež skúsila. Ja som najprv trochu lietal s dronom a potom som sa okúpal.

Poobede sme opäť zašli do Malinskej, Tánička snívala o zmrzlinovom pohári banana split, tak si to dala a bola veľmi spokojná 🙂

Piatok 11. 7 . 2026

Posledný deň dovolenky sme vegetili striedavo v mori a pri bazéne a zbalili sme základné veci. Večer sme zašli do Krku na pizzu do Pizzerie Camplin. Bola vynikajúca, fakt veľmi dobrá. Dali sme si poslednú zmrzku, to muselo byť.
Cestou z mesta sme nabili auto doplna.

Ako inak, večer sme sa s Katkou boli prejsť a dali sme si po jednom čapovanom v bare s výhľadom na more.
A to bol koniec našej dovolenky. Ostávalo už iba šťastlivo dôjsť domov.

Sobota 12. 7. 2026

Ráno o ôsmej sme naložili auto a hybaj domov. Mal som obavy zo sobotných kolón pred Záhrebom na mýtnici Lučko, ale nebolo to nič hrozné, zdržali sme sa maximálne 10 minút. Zato v smere oproti k moru boli kolóny brutálne, kilometre a kilometre.
Obchvat okolo Záhrebu bol trochu nervózny, ale prefrčali sme najrýchlejšie ako sa dalo. Na Ionity vo Varaždine sme dotlačili batériu auta a kým sa nabíjalo, dali sme si s Katkou kávu v kaviarni a v potravinách vedľa kúpili niečo pod zub.
Doma sme boli šťastlivo presne po 7 hodinách, takže super.

10 dní dovolenky ubehlo ako voda, podstatné je však to, že to bolo 10 skvelých dní. Korigujem svoje názory z minulosti na Chorvátsko. Už druhý rok po sebe sme sa na vlastnej koži presvedčili, že ak všetko klapne (to ale platí aj inde samozrejme…), tak aj v 1000x omieľanom, prevarenom a sprofanovanom Chorvátsku sa dá zažiť výborná dovolenka.
Treba si len dať veľký pozor na výber destinácie, ubytovania a celkovo poriadne si pozrieť kam to človek ide.
Porat v Malinskej bol jedným slovom geniálny, zato v samotnej Malinskej by som asi dosť trpel. Ceny – ako kde a ako čo, lacné to nie je určite, ale zažili sme aj vyslovene pozitívne prekvapenia (káva vo Vrbniku, paddleboardy v našom Porate, aj ten výlet loďou bol fajn cenovo…).
Nakoniec spomeniem auto – išlo sa na ňom výborne. Cestou tam aj cestou späť sme nabíjali jedenkrát vo Varaždine, túto pauzu sme okrem nabíjania využili na naše biologické potreby, takže to nebolo zdržanie. Stáli by sme tak či tak.
Klimatizáciu som v aute nastavil vždy vopred a keď sme nastupovali do auta, už bolo vychladené. V lete pri mori je to na nezaplatenie.
Elektromobilom do Chorvátska žiadny problém.