Na skok do Kodane – Dánsko 2025

Pred pár týždňami som si uvedomil, že Deň energetiky pripadá na stredu, čo je síce pracovný deň, ale my v energetike máme voľno.
Po chvíli googlenia mi pristála do mailu spiatočná letenka za príjemných 34,-€ z Viedne do Kodane.
Navyše na perfektný čas odletu a príletu. Odlet v utorok zo Schwechatu o 17:45 a návrat z Kodane o 16:10.
V utorok stíham v pohode pracovné povinnosti, večer doletím do Kodane, v stredu cez deň budem mať dosť času pochodiť mesto a domov sa vrátim slušne na večer.
Značka ideál.
Škandinávia bola doteraz pre mňa terra incognita, nejako mi nikdy nevyšiel krok.
Celkom som sa tešil.

Utorok 30. 9. 2025

Z práce to mám na Nivy pešibusom na skok a tak som pohodlne stihol spoj Slovak Lines s odchodom o 14:30.
O hodinu som už stál v nepríjemne dlhom rade na security na viedenskom letisku. Skutočnosť však nakoniec nebola taká zlá, ako sa na prvý pohľad zdalo, keďže o 12 minút neskôr som sedel v salóniku.
Našiel som si fajn miesto v kresle pri okne s výhľadom na odlety a slušne sa najedol.
Najprv zemiačiky, prívarok zo zelenej fazuľky (ten mám veľmi rád) a špekáčik.
Ako dezert som si dal dukátové buchtičky a trochu neskôr kávu.
Suchý september, ktorý sme si s Katkou naordinovali, som neporušil a tak na pitie bola obyčajná čistá voda a džús.

V appke som skontroloval lietadlo, žiadna zrada sa nekonala a náš stroj doletel načas. Ku gejtu som dorazil práve v čase, keď začal boarding.
Okrem dvoch neborákov s viac ako dvojnásobne väčšími príručnými batožinami ako je povolené a museli doplácať, sa nič, čo by stálo za reč, nestalo.
Sedel som pri okne a väčšinu letu som čítal.

Vždy, keď riešim takýto krátky výlet, skôr ako kúpim letenky, zisťujem si ako je to s dostupnosťou letiska kam doletím s mestom, resp. lokalitou o ktorú sa zaujímam.
Letisko v Kodani, je čo sa tohto týka absolútna špica. Priamo z terminálu vedie do mesta linka metra M2 a dokonca aj vlak.
Samotné letisko je moderné a najväčšie v Škandinávii.
Čo sa týka cestovných lístkov na MHD, tak v Kodani je to veľmi jednoduché. Cez appku DOT Tickets (na jeseň bude nahradená appkou Rejsebillet) som si kúpil za v prepočte férových 13,40,-€ 24 hodinový lístok. Lístok následne nie je potrebné nikam skenovať, aktivovať, ani nič potvrdzovať.
Samozrejme platí na metro, vlaky, lodné MHD aj autobusy v Kodani. Jednoduchšie to už asi ani nejde.

Po hladkom pristátí sme pešo prebehli kúsok do príletovej haly a po obligátnej návšteve WC, som o pár minút neskôr stál v podzemí na peróne a čakal na svoj vlak.
Jeden z mnohých príjemných detailov – informačné displeje na peróne graficky znázorňujú (okrem všeobecných a bežných informácií o danom spoji) fyzickú polohu daného miesta voči vlaku (keďže vlaky majú rôznu dĺžku) ktorý príde. Človek tak pekne vidí, že aha stojím teraz tu, ale keď príde vlak, budem musieť pobehnúť.

Po necelej štvrťhodinke došiel vlak a nastúpil som. Cesta bola fajn, koľaje nerachocú ako u nás a celkovo bol vlak oveľa tichší a plynulejší. Z okna som dokopy nič nevidel, keďže už bola tma.

O 12 minút neskôr som vystúpil na hlavnej stanici København H.
Z letiska do centra mesta na hlavnú stanicu za 12 minút – ďalší príjemný detail…

Prešiel som pred stanicu a chvíľami som mal pocit, že som niekde vo Vietname. Aj o pol deviatej večer, tam boli zaparkované stovky bicyklov.

Do svojho hotela som to mal zo stanice 10 minút pešo. Bol príjemný večer, nefúkalo a tak to bola fajn krátka prechádzka.

Všeobecne je známe, že Škandinávia je všetko, len nie lacná. Dokonale to ilustrujú ceny hotelov.
V Kodani som v centre mesta nenašiel klasický hotel (vlastná izba s WC a kúpeľňou) pod 100,-€ na osobu a noc. Hostely so spoločnými izbami odmietam, na to som už príliš starý 🙂
Ale usmialo sa na mňa šťastie v podobe kapsulového hotela. Výborné recenzie, cena 56,-€ dokonca aj s raňajkami, tak tomu sa nedalo odolať.
Capsule Hotel Copenhagen bola trefa do čierneho. Super poloha, nové, čisté a naozaj celkom komfortné.
Dostal som spodnú kapsulu, čiže som sa nemusel štverať rebríkom hore. Vstup do hotela bol cez kód, ktorý som dostal do správy, kapsulu som si tiež otvoril kódom zo správy a check-in som vyklikal ešte pred odletom na letisku. Na mieste som sa nemusel zdržiavať formalitami, len som si zložil veci do skrinky, prezliekol som sa, osprchoval a zaľahol s knihou v ruke.
Na jednu noc fakt dobrá voľba.

Streda 1. 10. 2025

Noc bola celkom OK, rýchlo som zaspal, ale zobudil som sa na buchot, keď v noci došiel nejaký spolubývajúci. Zaspal som však a vcelku dobre vyspatý, som vstal o štvrť na osem.
Okniepil som sa a v spoločných priestoroch počkal na raňajky, ktoré boli podávané od ôsmej.
Čas som si krátil popíjaním kávičky a čítaním.

Raňajky skromné, ale mne chutilo a dobre som sa najedol. Na výber bol jogurt s cereáliami a orieškami, toastový chlieb, maslo, vajíčka na tvrdo, syr, maslo, džem. Na pitie voda, alebo džús.
Opiekol som si toastové chlebíky, k tomu maslo, syr a vajíčko.

Základ dňa vybavený a tak som sa dôkladne pobalil do ruksačika, napustil si do fľaše čerstvú vodu a mohol som sa vydať do ulíc Kodane.
Nepršalo, nefúkalo a aj keď bola obloha sivá a zatiahnutá, vonku bolo celkom fajn.
Plán som mal jednoduchý – odveziem sa severným smerom 4 zastávky metrom M4, vystúpim na stanici Marmorkirken a odtiaľ sa budem motkať po meste a postupne vracať späť k hlavnej stanici.
Tak ako včera večer, na letisko som sa plánoval vrátiť rovnakým vlakom z hlavnej stanice.

Kľudným tempom som vyšiel na ulicu a trochu inou trasou som dorazil k už známej København H.

Eskalátormi som sa zviezol do podzemia a metrom sa presunul na Marmorkirken.

Niekoľko ďalších „detailov“.
Kodanské metro má aktuálne 4 podzemné linky, piata je plánovaná. Samotné metro je mladé, prvú linku otvorili v roku 2002. Kodaň má okolo 670 000 obyvateľov a „uživí“ 4+1 linky metra.
Som jediný, komu napadne porovnanie s iba o niečo menšou Bratislavou?
Ale tak čo by sme chceli, veď tu dokopy 10 rokov trvali dve etapy petržalskej električky v dĺžke neuveriteľného 6,3 kilometra .
Na povrchu a na rovine a v pripravenom koridore, ktorý bol pôvodne určený pre metro.
Hlavne, že máme dve pohlavia v ústave.

Späť do Kodane.
Metro je plne automatické, bez posádky resp. vodiča. Jazdí nonstop 24 hodín denne, 7 dní v týždni.
Intervaly sú ráno a poobede 3 minútové, mimo špičky 6 minút, v noci max 20 minút.

Na stanici Marmorkirken som vystúpil a vyviezol sa hore. Doslova pár metrov od stanice metra sa nachádza rokokový kostol Frederiks Kirke, alebo aj Mramorový kostol (Marmorkirken), resp. Frederikov kostol. Kupola má rozpätie 31 metrov a je najväčšou v celej Škandinávii. Údajne je inšpirovaná kupolou Baziliky sv. Petra vo Vatikáne. Základný kameň položil kráľ Frederik V. v polovici 18. storočia.
Od kostola som plynulo prešiel ku kráľovskému palácu v rokokovom štýle Amalienborg. Ide o komplex štyroch rovnakých palácov, v strede námestia tróni socha kráľa Frederika V. Dánska kráľovská rodina tu má svoje zimné sídlo. O 12:00 na obed sa tu dá vidieť výmena stráží, bohužiaľ ja som na toto čas nemal.

Prešiel som krížom cez cestu do parku Amaliehaven, v ktorom usmievavá záhradníčka zametala opadané lístie.
Dostal som sa k hlavnému kanálu, ktorý oddeľuje Kodaň od ostrova Amager. Oproti cez kanál som obdivoval modernú budovu kodanskej opery, prvé predstavenie sa v nej odohralo v roku 2005.
Celú stavbu (370 mil. dolárov) zaplatila nadácia zakladateľa firmy Maersk.
Postupoval som po nábreží smerom na sever, najprv okolo kópie sochy Michelangelovho Dávida a ostal som stáť pri zaujímavej budove. Hovorím si, že toto nebude len tak nejaká obyčajná búda a naozaj.
Išlo o sídlo firmy Maersk, najväčšieho svetového prevádzkovateľa kontajnerových lodí.
Po pár metroch som došiel k fontáne Gefion, bola odstavená, lebo technik v šachte vedľa vykonával údržbu.
Vedľa fontány stojí pekný anglikánsky kostol sv. Albana.

Prešiel som okolo ďalšieho parku a pevnosti Kastellet. Kastellet je jedna z najzachovanejších severských pevností. Postavená je do tvaru päťuholníka, od pevniny je izolovaná vodnou priekopou.
Neskôr som sa k nej vrátil, najprv som si pozrel naj symbol Kodane – sochu malej morskej víly. Ide o 125 cm vysokú sochu najznámejšej postavy z rovnomennej rozprávky Hansa Christiana Andersena, ale to určite každý vie.
Je to kodanská must-see záležitosť a tak aj takto ráno tam už bolo dosť turistov.
Drvivá väčšina z nich sa tam nechá doviezť vyhliadkovým autobusom, neďaleko je na to určené parkovisko.

Neďaleko som chvíľu posedel na lavičke s výhľadom na vodu a potom som pokračoval ďalej popri malom prístave jácht a cez most som vošiel do pevnosti Kastellet.
Prešiel som ju najprv krížom a potom som ju z jednej strany obišiel aj po obvode. Minul som pekný veterný mlyn a vrátil sa cez most späť na pevninu.
Samotná pevnosť nie je postavená v štýle ako sme zvyknutí v našich končinách (mohutná pevnosť, resp. hrad). Ide o nízke radové baraky pre posádku a hlavnú administratívnu budovu.

V týchto miestach som dosiahol najsevernejší bod svojej kodanskej poznávačky.
Peším mostom som prešiel ponad koľajisko železničnej stanice Østerport a stočil som to späť do centra juhozápadným smerom.
Po chvíli som minul budovu stanice a krížom cez veľkú križovatku som prešiel do starej štvrti Nyboder.
Kráľ Christian IV. dal v 17. storočí túto štvrť postaviť pre námorníkov, bývali tam aj so svojimi rodinami.

Po chvíli som dorazil do Kráľovských záhrad. Ide o pekný rozľahlý verejný park, ktorého dominantu tvorí renesančný zámok Rosenborg zo začiatku 17. storočia.
Vedľa zámku sa nachádza Rosenhaven – ružová záhrada.

Prešiel som krížom cez park a pod sochou H. Ch. Andersena som na lavičke doplnil sacharidy vo forme pardubického perníka, čo som si doniesol z domu.
Slnko svietilo, okolo všetko zelené, husičky sa pásli na pažiti, vrany ozobávali okrasné kríky, okolo sem-tam prešiel nejaký človek, alebo materská škola na vychádzke, jednoducho pohoda.
Pozrel som si zvonka zámok a napriek jeseni, sa v ružovej záhrade našlo niekoľko kvitnúcich ruží.
Veľmi sa mi páčili umne tvarované okrasné jablone, obsypané jabĺčkami, ktoré boli upravené do pekných tvarov. Keď kvitnú na jar, tak to musí byť úplná nádhera.
Aj tu som stretol usmievavých záhradníkov.

V parku bolo veľmi príjemne, ale musel som sa pobrať ďalej.
Vošiel som do uličiek mesta, smeroval som k Rundetaarn, Okrúhlej veži.

Rundetaarn je pôvodne astronomické observatórium zo 17. storočia a je súčasťou Trinitatis Complexu. Učencom komplex poskytoval univerzitnú kaplnku, Kostol. sv. Trojice a akademickú knihovňu.
V súčasnosti je veža známa hlavne svojim špirálovitým jazdeckým „schodiskom“. Vlastne je to chodník v tvare špirály, ktorý stúpa od vchodu až na vrchol.
Hore sa nachádza 360° vyhliadková plošina a úplne najvyššie je astronomické observatórium.

Pri vstupe som zaplatil vstupné v prepočte 8,-€ a zatočeným chodníkom do špirály som vyšiel až hore.
Posledný úsek vo veži tvorí uzučké točité schodisko. Aby nedochádzalo k zápcham a nehodám, na oboch koncoch tohto úseku je inštalované odpočítavacie zariadenie a semafor.
Mal som celkom šťastie, výhľady boli pekné a ani oblačná obloha až tak nevadila.
Dokonca bolo pekne vidieť až do Švédska na mesto Malmö a tiež môj obľúbený Øresundsbroen – Öresundský most.
Ten považujem za jeden z novodobých divov sveta a technický zázrak.
Samozrejme nemôžem zabudnúť na geniálny seriál Most so Sagou Norénovou.
Keď som si plánoval tento výlet, vážne som sa pohrával s myšlienkou, že Kodaň úplne vynechám a len sa po prílete preveziem vlakom cez most (vlaky tam jazdia priamo z letiska) do Malmö, tam prespím a na druhý deň trochu pobehám po meste a vlakom sa opäť cez most odveziem späť na letisko a hajde domov.
Aj to bude jedného dňa, dúfam.

Peknou nákupnou ulicou, na ktorej som si kúpil za ľudových 5,- € magnetku, som došiel na honosné námestie Amagertorv, z neho som plynulo prešiel okolo sochy arcibiskupa Absalona na koni ponad kanál, za ktorým stojí kráľovský palác Christiansborg.
Neďaleko sa konala demonštrácia proti dnešnému samitu EÚ a na podporu Palestíny (náš prepitý Hranol na poslednú chvíľu účasť na samite odvolal, aj tak by sa s ním nikto nebavil).

Ukričanú demonštráciu som nechal chvalabohu rýchlo za sebou a pokračoval som uličkami do štvrte Nyhavn.
Po soche malej morskej víly, je Nyhavn asi druhá najznámejšia turistická záležitosť v Kodani.
Centrom štvrte je starý prístav, kde kotví viacero lodí a najväčším lákadlom sú pekné pestrofarebné domčeky pozdĺž prístavného kanála.
Samozrejme to tam dosť žije, veľa reštaurácií, kaviarní a celkovo takého toho turistického smogu.
Prešiel som okolo nenápadného domu na adrese Nyhavn 67, v ktorom 17 rokov žil sám Hans Christian Andersen.
Okolo zastávky lodnej MHD som sa presunul mostíkom na terasu vedľa divadla.
Tu som si sadol na lavičku a chvíľu odpočíval, niečo malé som zjedol a hlavne som pozeral okolo seba.
V celej Kodani sa mi páčilo, ale tu to bolo úplne super. Dokonalý verejný priestor pre život a ľudí, perfektné prepojenie mesta a človeka.

Tejto peknej časti Kodane som dal zbohom a prešiel som krížom cez dokonalo upravené a honosné námestie Kongens Nytorv a z rovnomennej stanice metra som sa linkou M4 zviezol dve zastávky na Rådhuspladsen – Radničné námestie.

Na námestí stojí pekná budova radnice, tú som vidieť chcel, ale hlavne som chcel vidieť voľne prístupné astronomické hodiny Jensa Olsena, ktoré sa nachádzajú v špeciálnej miestnosti v radnici.
Ide o plne funkčné mechanické hodiny, ktoré je potrebné raz za týždeň natiahnuť.
Skladajú sa z 12 hodinových strojčekov a takmer 15 500 súčiastok.
Zobrazujú zatmenie Mesiaca aj Slnka, polohu hviezdnych telies, majú večný kalendár a samozrejme aj ukazujú čas. Hodiny boli dokončené v roku 1955, to už ale majster Olsen nežil.

Čas pokročil a bol som už aj hladný. V neďalekom mekáči, zhodou okolností prvom v Dánsku, som si dal meníčko a vydal sa pomaličky späť na hlavnú stanicu na vlak.

Z mekáča som na stanicu išiel okľukou, chcel som sa prejsť okolo zábavného parku Tivoli, ktorý je tretím najstarším zábavným parkom na svete. Aktuálne je v rekonštrukcii.

Keďže som na stanicu išiel dookola, tak som do nej vstúpil zo zadnej strany.

Na perón som došiel 3 minúty pred odchodom vlaku a po obligátnych 12 minútach jazdy som vystúpil na letisku.
Na security to trvalo asi 20 minút, bolo dosť ľudí, ale potom som už len posedával pri našom gejte až do odletu.

Odlet bol s miernym meškaním, prílet pekne načas. Samotný let ok, sedel som v strede, ale čítal som a ubehlo to rýchlo.
Nepotešil ma Slovak Lines, mal som kúpený lístok na Nivy na spoj o 18:30, ale keď som po pristátí vypol letový režim, pípla mi správa, že bude meškať 25 minút.
Nakoniec to dopadlo dobre, stihol som dokonca skorší spoj, ktorý meškal 2 minúty a vďaka tomu som bol v Bratislave o 19:15 a doma pred ôsmou večer.

Po bleskovej návšteve nejakého miesta a nachodených poctivých 12 km v nohách sa nedajú robiť relevantné závery, ale….
Už aj takto na prvú je jasné, že ísť na skok do Kodane, bol dobrý nápad.
Je to neuveriteľne príjemné a vľúdne mesto pre ľudí. Infraštruktúra tam funguje absolútne dokonalo, bez akýchkoľvek problémov sa aj človek, ktorý je tam prvýkrát, všade dostane. Žiadny stres, úplná pohodička.
Ďalší detail – za celý čas, som nevidel žiadnych bezdomovcov, alebo iných asociálov. Ani večer keď som prišiel do mesta z letiska. Žiadne tlupy inžinierov z Afriky a podobne.
Neviem ako to robia, ale robia to veľmi dobre.
Páčilo sa mi veľmi, prvá ochutnávka Škandinávie dopadla na 1* a dúfam, že to nebolo naposledy.