12. ročník Memoriálu Ladislava Sotáka – Počúvadlo 2025

22. – 24. 8. sa konal 12. ročník nášho memoriálu na Apkovu počesť.
Ako lokalitu sme si zvolili oblasť Štiavnických vrchov, konkrétne Počúvadlo pod vrchom Sitno.

Žijeme časy aké žijeme a tak sa (ne)účasť kreovala doslova do posledného dňa.
Rezervovanú sme mali Chatu pod Sitnom, neskôr ako sa nabaľoval počet účastníkov, pridali sme ďalšiu chatu a dva týždne pred začiatkom akcie sme doobjednali ešte jednu chatu.

Finálny súpis účastníkov:
Hlavná chata – Oki, Lucka, Pali, Janka, Slavko, Robo, Tomi, Tánička a ja.
Vedľajšia chata – Tomi, Viki, Tomáško a malá Viki.
Najmenšia chatka – Mišo, Žaneta a Miško.

Plus v sobotu popoludní nás na pár hodín prišili pozrieť bratranec Mišo s manželkou Monikou.

Tento rok budú zápisky krátke, ani fotiek nemám veľa.

Pali, Janka a Slavko mali vybavovačky v Bratislave, tak na chatu prišli o deň skôr – už vo štvrtok.
Ja som s deťmi dorazil v piatok o tretej poobede. Rýchlo sme sa vybalili a s Palim spojazdnili pípu s pivom.
Po nejakom čase dorazil zvyšok osadenstva – Lucka s Robom, Mišo s rodinou, Tomi s rodinou a nakoniec Oki na motorke.

Pivečko, jedlo, kecanie, decká sa na čerstvom vzduchu trochu vybehali s loptami, jacuzzi na teraske… skrátka pohodička.
Malí chlapci si pod dozorom trochu zajazdili na lúke.
Spať sa išlo postupne, s Luckou sme okolo pol druhej zhasli a ukončili prvý večer.

V sobotu ráno sme chceli do desiatej vyraziť na vrch Sitno. To sa nám zdarne podarilo. Bohužiaľ zo zdravotných dôvodov ostali Tomi s rodinou a Mišova Žaneta s Miškom na chatách.
My ostatní sme sa rozcvičili rezkým výšľapom do svahu a popri susedných chatách sme prešli okolo luxusného kempu a reštaurácie U starej Blaškovej k parkovisku, kde začína turistický chodník na vrch Sitno.

Podľa značky na turistickom hríbiku nás čakalo približne 1,5 hodiny chôdze.
V kľudnom tempe sme po častiach dorazili na Sitno, keď sme sa všetci poschádzali.
V Chate Andreja Kmeťa sme zadelili občerstvenie a hodinku posedeli.
Aspoň tu sme sa spoločne odfotili.

Hrad Sitno sa nenachádza na tomto najvyššom mieste, treba k nemu zostúpiť asfaltovou cestou približne 10 minút.
Nahrnulo sa tam dosť ľudí práve vo chvíli, keď sme dorazili aj my, celkovo bolo na Sitne dosť turistov.
Zrúcanina hradu je malá, človek by povedal, že je to skôr iba kopa skál.
Lucka tam sama ostala trochu relaxovať. My ostatní sme zostúpili dolu k Počúvadlu, ale trochu inou cestou – aby sme sa nemuseli vracať k Chate Andreja Kmeťa dosť strmo hore.

U starej Blaškovej sme si dali obed a stretli sa s Mišovou a Tomiho rodinou, ktoré boli na prechádzke okolo Počúvadla.
S Okim, Palim a Robom sme ostali čakať Lucku, zvyšok sa vrátil na chatu.

Už aj s Luckou sme sa niečo po 15:00 vrátili na chatu aj my. Niekto si dal šlofíka, ostatní sme len tak vegetili a čakali návštevu – pred štvrtou dorazil náš ďalší bratranec Miško s manželkou Monikou.
Bohužiaľ, tak ako sme si neurobili žiadnu spoločnú fotku, nemáme fotku ani s nimi.
Čo to sme posedeli, pokecali a keď večer odišli, založili sme ohne a opiekli, respektíve ugrilovali si klobásky a slaninu.

Zvyšok večera prebehol v kľudnom duchu a keď sa ochladilo, posedeli sme ešte vnútri v chate.
Sud piva nám stačil úplne presne, dopili sme ho pred polnocou.
Po raňajkách sme všetko pobalili, upratali základné veci a okolo desiatej sa pobrali každý svojou cestou domov.

Dávam si záväzok urobiť nabudúce aspoň jednu naozaj spoločnú fotku, lebo toto je fakt trapas, že ju z tohto roka nemáme.

Ďakujem všetkým za účasť, myslím, že bolo veľmi fajn. Počasie celkom vyšlo, aj keď večer už bolo dosť chladno. Inak bolo všetko ok, chaty na pohodu, okolie veľmi pekné a Štiavnické vrchy ešte krajšie.
Ahojte o rok!