Malorka – Cala d’Or 2023

Ako to už máme vo zvyku, letnú dovolenku riešime vo veľkom predstihu. Keď začiatkom tohto roka vybehli letenky na španielsku Malorku za akceptovateľnú cenu, ani sme dlho neváhali a o program na posledný júnový týždeň bolo postarané.

Malorka je hlavným a najväčším ostrovom z asi 250 ostrovov Baleárskeho súostrovia a to je jedno zo 17 autonómnych spoločenstiev Španielska. Správnym strediskom Baleár je Palma de Mallorca, hlavné mesto Malorky. Typickým znakom pobrežia ostrovov tejto oblasti sú tzv. “calas”, teda zátoky. To je zo zemepisného okienka všetko.

K letenkám sme obratom bookli aj ubytovanie a na pol roka sme to celé pustili z hlavy.

Šesť mesiacov ubehlo ako voda a mohli sme začať baliť. Malorku sme rovnako ako minuloročnú Krétu poňali vyslovene odpočinkovo. Tomu zodpovedala aj naša príprava na dovolenku = žiadna nebola.

Letenky a ubytovanie sme mali, a tak jediné čo sme ešte riešili bolo parkovanie na Schwechate a transfer z letiska na Malorke do hotela.

Môžeme vyraziť.

Domácnosť sme aj tentoraz (aj keď na poslednú chvíľu) nechali v opatere babke Marike a dedkovi Stanovi a opäť im patrí veľké ďakujeme 🙂 Zvládli to výborne.

Doma sme stihli rýchly obed a o dvanástej sme vyrazili na náš obligátny Parkplatz C viedenského letiska. Tamagoči sme luxusne odstavili takmer hneď pri podzemnom tuneli.
Na preplnenom letisku všetko klasicky, žiadne zdržania ani problémy. Kufor som na pás šupol cez samoobsluhu, pri gejte som sa schladil jedným Ottakringerom a s asi 15 minútovým meškaním sme sa o pol štvrtej odlepili od matičky Zeme na dvojhodinový nudný a do posledného miesta vypredaný let.

Niečo po pol šiestej sme dosadli na letisku v Palma de Mallorca. To, že je Malorka naozaj top turistická destinácia je zjavné hneď po prílete. Letisko je dosť veľké a živé, ročne tu odbavia okolo 30 miliónov cestujúcich, iba o niečo menej ako viedenský Schwechat.
Pre porovnanie naša Bratislava minulý rok tesne prekonala 1 milión.

S nohami na zemi a kufrom v ruke, sme sa podľa pokynov dostavili k okienku spoločnosti Transunion. Tu nám obratom vymenili náš voucher za lístky do shuttle busu číslo R40, stojaceho pár metrov od východu č. 7 z letiskovej haly.

Vodič šupol kufor do podpalubia a pohodlne sme sa usadili v čistom a klimatizovanom buse. Počkali sme asi 10 minút a vyrazili na približne 60km cestu z letiska do nášho letoviska Cala d’Or. V letovisku vodič podľa rozpisu čo mal u seba, postupne vysadzoval ostatných cestujúcich pred ich hotelmi.
Keď sme vystupovali my, pre istotu som sa ho opýtal, že kde máme čakať pri ceste späť na letisko.

Door-to-door nám to trvalo presne osem hodín. O ôsmej večer sme stáli na recepcii nášho hotela Inturotel Azul Garden.

Booknutý sme mali rodinný apartmán s jednou spálňou a s raňajkami. Očakávali sme tak klasický apartmán – obývačku s kuchyňou, kúpeľňu/wc, spálňu a terasu, teda to čo je na nete na fotkách a na Bookingu.
Dosť sme sa potešili, keď sme zistili, že náš apartmán má spálne dve. Naozaj sme to nečakali, nakoľko takúto možnosť ani Booking neponúka. Uteráky sme však mali iba pre dve osoby, chceli sme to ísť reklamovať.
Martin však náhle pojal jakési podezření, pozrel som detskú spálňu ešte raz a zistili sme, že máme aj druhú kúpeľňu… a v nej boli ďalšie uteráky 🙂

Hotel už niečo pamätá, ale rovnako ako celá oblasť Cala d’Or, je orientovaný na klientelu z UK, Škandinávie, Nemecka, Francúzska a podobne. Vybavenie, služby, komfort, čistota, skrátka celé je to na slušnej úrovni. Tu naozaj ruštinu nepočuť. Chvalabohu.

Sieť Inturotel má v Cala d’Or niekoľko hotelových komplexov. Jednou z výhod tohto konceptu je, že sme tak mali k dispozícii všetko zariadenie, bazény, ležadlá, toalety aj v ostatných hoteloch v okolí. Toto je veľká výhoda. Nikto nikde nič nekontroloval, voľný pohyb osôb, tovaru a služieb, skrátka taká malá lokálna EÚ 🙂
Jednoducho skvelé.

Ďalšou výhodou lokality sú už spomínané calas, teda zátoky. Najbližšia k nášmu hotelu bola Cala Esmeralda, krásna piesočná pláž, tyrkysová voda, skalnatý záliv. Veľmi fotogenické. Podobne vyzerali aj ostatné zátoky v okolí. Všetko dostupné pešo, rádovo do 10-20 minút sme mali v okolí 5 zátok. Každá trochu iná, niektoré väčšie, niektoré menšie, ale všetky veľmi pekné.

Vybalili sme základné veci a hneď sme išli pozrieť našu najbližšiu pláž a okolie. Bolo pol deviatej, ale v mori sa stále kúpali ľudia. Atmosféra veľmi príjemná.
Celá časť tohto pobrežia je dosť zastavaná rôznymi hotelmi a ubytovaniami pre turistov, avšak je to kompaktné a v jednotnom štýle. Nie sú tu žiadne prerastené gýčové a sklenené obludy, väčšina tak maximálne 3-4 nadzemné podlažia.
Prvý dojem veľmi dobrý, čisté, elegantné a príjemné letovisko.

V Spare ktorý sme mali najbližšie (inak každých 200 metrov je tu nejaký) sme kúpili vodu, pivo, čipsy, skrátka našu klasickú dovolenkovú zostavu. Na izbe potom už iba veget.

Keďže toto bola naozaj lenivá dovolenka o odpočinku, jedle a vode, nebudem to tu rozpisovať po jednotlivých dňoch, nakoľko asi by to nikoho nezaujímalo.

Takže v skratke. Raňajky boli jednoducho geniálne. Bufetové stoly plné dobrôt naozaj každého druhu, šunky, syry, zelenina, ryby… Kopa rôznych klobások, páročkov, vajíčka na niekoľko spôsobov. Cereálie, džemy, med, pečivo… načo to tu vlastne rozpisujem. Fakt tam bolo všetko a bolo to výborné, vynikajúce.

Denný program bol teda jasný. Najprv raňajky, potom more, cestou od mora jeden z mnohých bazénov, siesta, poobedná káva, bazény, večera. Úplná klasika.

Z Malorky sme teda vlastne nič nevideli, iba sme absolvovali jeden 3 hodinový výlet katamaranom Starfish. Išlo o plavbu po rôznych calas, 45 minútová pauza v rybárskom mestečku Portopetro, potom 45 minút pauza na kúpanie v mori – loď má vzadu dve menšie a vpredu jednu veľkú šmykľavku do mora, takže Tomi si to riadne užil. Podpalubie je presklené, aj rybky a podmorský svet sa dal pozorovať.
Veľmi nenáročný výlet, tak ako celá naša dovolenka 🙂
Ale bolo to fajn, hlavne loď nebola preplnená, každý mal dosť miesta a tieňa keď chcel, jednoducho pohodička.

Nižšie pár fotiek z našej časti letoviska:

A niekoľko záberov z výletíku s katamaranom Starfish:

Pre nás jediným nedostatkom Cala d’Or ktorý stojí za zmienku, je gastronómia. Ako som už vyššie spomínal, celé je to turistické a tak tu žiadnu autenticitu naozaj človek nenájde. Nehovoriac o nejakých lokálnych vývarovniach, alebo tradičných reštauráciách. Všetko je tu pre turistov a tomu zodpovedá generická ponuka “tapas”, pizzerií a pubov. Všetko na jedno kopyto.
My sme si dali pár krát zabaliť pizzu a pár krát sme boli v jedinej kebabárni široko ďaleko na kebab, falafel a fish and chips.

Ale pivko, ak bolo správne vychladené, sa dalo popíjať vcelku na úrovni.

Šesť nocí ubehlo ako voda. Odlet sme mali plánovaný až o 21:25. Posledné raňajky sme si vychutnali a poriadne sa natlačili. Deti potom išli do bazéna a my s Katkou sme pobalili pakšamenty. O jedenástej sme odovzdali kartičky od izby. Všetko vybavenie hotela sme samozrejme mohli používať až do večerného odchodu.
Deň sme tak trávili striedavo v bazéne, mori, na ležadlách. Hrali sme stolný tenis, vegetili.
Shuttle bus sme mali dohodnutý na 17:40 s tým, že 10 minút predtým sme už mali čakať pred hotelom. Deti stihli ešte pizzu na skorú večeru, my s Katkou sme neboli hladní, plánovali sme niečo zjesť až na letisku.

Bus po nás prišiel o 17:35, zamávali sme na rozlúčku príjemnej Cala d’Or a o hodinu sme vystúpili na letisku.

Na check-ine sme sa zbavili kufra a pri gejtoch sme sa s Katkou v Mekáči najedli.
Na našu veľkú radosť, lietadlo Lauda ktorým sme mali letieť späť, po nás letelo presne načas. Trochu predčasne sme sa tešili, že všetko klapne. Lietadlo síce načas pristálo, ale my sme hodinu stáli na boardingu a čakali sme na… posádku.
Keď konečne dorazili, všetko sa to rozbehlo a dokonca sme vo vzduchu vďaka priaznivým vetrom (nemyslím tie moje) stiahli meškanie iba na pol hodiny.
Bonusom bola búrka s neskutočnými bleskami v okolí Milána, nebeské divadlo ako sa patrí. Šľahalo to takmer nonstop, akože fakt masaker.

Na Schwechate alles gutte, kein problem. Tamagoči poslušne čakalo na svojom mieste a o druhej v noci sme boli doma ako na koni.

Malorku, konkrétne Cala d’Or určite doporučujem. Ak človek hľadá nenáročnú dovolenku s deťmi v režime jedlo-bazén-more, je to veľmi príjemná destinácia, kde všetko funguje ako má. Dokonca takmer žiadny hmyz, ani len komáre. V mori vraj sú pŕhlivé medúzy občas, ale my sme asi mali šťastie, alebo tam nie sú často. Nevideli sme ani jednu.
Rezorty Inturotel veľmi fajn, raňajky sa asi ani nedajú zariadiť lepšie.
Bola to príjemná zmena oproti gréckym ostrovom.
Nič to však nemení na tom, že sa v auguste na naše repete na Santorini už teraz všetci veľmi tešíme 🙂

A toto je môj prvý výtvor s dronom, žiadna sláva, ale na prvý krát ok 🙂