Catania a Etna 2022


Druhá časť nášho jarno-prázdninového výletu sa mala pôvodne konať na Ukrajine, viac som o tom písal tu.
Nakoniec sme po piatich rokoch skončili na talianskej Sicílii. Tentoraz však na opačnom – východnom pobreží tohto najväčšieho ostrova Stredozemného mora ako naposledy.

Čo už, život musíme hrať s kartami aké nám rozdal. Pokúsili sme sa tak vydolovať maximum z tých dvoch plných dní, čo sme tu mali k dispozícii.

Z Varšavy sme do Catanie doleteli večer okolo pol ôsmej. Po peších kilometroch vo Varšave a 2,5-hodinovom lete sme už nemali náladu a chuť na experimentovanie s dopravou do mesta busmi, alebo vlakom. Stavili sme na istotu a taxíkom sa nechali odviezť na Hlavnú stanicu Catanie.
Odtiaľ to bolo pešo už iba 10 minút na naše ubytovanie XX Miglia. Pôvodne sme mali ubytko booknuté cez Booking. Ale deň pred príchodom mi písal majiteľ Cristian, že či by som to nezrušil a nešiel priamo cez nich. Evidentne sa mu nechcelo platiť Bookingu províziu. Dal nám o 25 € lepšiu cenu a tak bolo dohodnuté.

Ulice v Catanii, aký to rozdiel oproti Varšave 🙂 Priam až kultúrny šok by som povedal. Všetko tmavé, špinavé, odpadky, kopa indivíduí pôvodom z Afriky. Prvý dojem nie najlepší. Ale tak to mám rád. O to viac si človek potom uvedomuje a cíti, že je naozaj niekde inde a oči treba mať viac otvorené. Zadok stiahnutý a peňaženku hlboko vo vnútorných vreckách.

Ubytko sme mali v ošarpanej budove na 4. poschodí s crazy výťahom čo hral cestou Louisa Armstronga a jeho What A Wonderful World. Riadna haluz.
Na ubytovanie sme sa postupne prebili tromi dverami, ktoré sa otvárali kódmi, tie mi Cristian vopred poslal na WhatsApp. Vo vstupnej hale „penziónu“, len čo sme vošli, sa dovalil Cristian a hneď bolo veselo. Naozaj skvelý chlapík, veľmi srdečný, všetko povysvetľoval a dohodli sme organizačné veci.

Toto je náš penziónik na 4. poschodí 🙂
A tu sme raňajkovali


Potom sme sa už konečne ubytovali v našej izbe. Zhodili sme veci a nechali deti samé. S Katkou sme zbehli do neďalekého Lidla po sendviče a pivečko.
Deti zalomili dosť skoro, my s Katkou sme kecali asi do polnoci a keď došlo pivo, išli sme spať.

Deň 1 – utorok

Keď som plánoval Cataniu, vyšli mi z toho celého iba dve veci. Jeden deň stráviť v uliciach mesta a druhý deň absolvovať trip na Etnu. Pôvodne som rezervoval výlet na Etnu na utorok, avšak dlhodobá a nakoniec aj krátkodobá predpoveď počasia neveštila nič dobré. Malo nám v utorok pršať a to by z výletu na Etnu asi nič nebolo, resp. by sme dokopy nič nevideli a zmokli by sme. Na stredu však už malo svietiť slniečko a malo byť krásne.
V nedeľu som písal do cestovky, či to nemôžeme posunúť. Jasné, žiadny problém, odpísali. A tak sme výlet na Etnu mali posunutý na stredu. Utorok nám ostal na samotnú Cataniu. Naozaj sme urobili veľmi dobre.
Na druhý deň sme sa dozvedeli, že celý utorok na Etne snežilo a fúkalo ako sviňa.

Celkom dobre vyspatí sme sa ráno dovalili na raňajky. Cristian mal menu vytlačené na papieri, naň stačilo začiarknuť čo sme chceli jesť a obratom nám to pripravil a doniesol. Na talianske pomery slušné raňajky, dosť dobre sme sa natlačili.

Z ubytka sme po raňajkách vyšli naľahko do ulíc Catanie. Ubytovanie malo výbornú strategickú polohu. Všade max 10-15 minút pešo.

Najprv sme zamierili na trh. Došli sme naň po asi 10 minútach. A teda to bol trh s veľkým T. Jednoducho fantázia, okrem Kambodže nepamätám taký atak na všetky zmysly. To bolo niečo fantastické. Ovocie, zelenina, bylinky, syry, ryby, morské potvory, mäso, vnútornosti, varilo, pieklo sa tam. Všetko tam mali. Doslova ako z filmu, predavači sa tam prekrikovali, spievali, vyvolávali na ľudí, oslovovali ich z diaľky. Panenkamária úžasné niečo. Nikdy v živote som nebol na lepšom trhu.
A najlepšie na tom všetkom bolo to, že to bol trh pre miestnych, žiadne turistické pozlátko. Lokálne produkty, suroviny, ryby z mora ráno ulovené. Všetko čerstvé a za neskutočné ceny. Tu si ma Catania definitívne získala. Keby bol tento trh jediné, čo by som tu videl, odchádzal by som spokojný.


Na námestí, kde sa trh konal, sa nachádza Basilica Santuario di Maria Santissima Annunziata al Carmine, veľmi pekná karmelitánska bazilika. Je to zaujímavý kontrast, trh hlučný a plný ľudí a doslova pár metrov nad tým všetkým absolútna oáza kľudu a ticha. Nikde ani nohy, neviem či sme tam neboli dokonca sami. Pekný kostol.

Fantastickými uličkami sme sa presunuli do parku Villa Bellini. Tu sme si na lavičke odpočinuli a sledovali deti ako sa s učiteľkami hrajú rôzne hry. Všade po zemi kopa konfiet a iného bordelu po fašiangovom karnevale.

Po krátkom odpočinku sme sa vydali po honosnej Via Etna do historického centra mesta. Došli sme na Piazza Stesicoro, kde sa nachádza jedna z najznámejších pamiatok Catanie – Románsky amfiteáter. Ten je momentálne v rekonštrukcii. Na námestí sa dalo posedieť. Obišiel som si amfiteáter a aspoň cez plot urobil pár fotiek.

To sme sa už blížili do úplného historického centra. Skôr ako sme doň prišli, zastavili sme sa v prekrásnej Basilica Collegiata di Maria Santissima dell’Elemosina. Nádherná bazilika, používa sa na slávnostné obrady ako svadby, krsty a podobne.
Poslednou zastávkou pred centrom bolo Piazza Università, veľmi pekné námestie. Na jednej strane univerzita a oproti gymnázium.

Konečne sme došli do úplného centra, na Piazza del Duomo. A musím uznať, že toto je asi jedno z najkrajších námestí na akých som kedy v živote bol. Ten pocit ma sprevádzal celý deň a viackrát som to hovoril Katke. Takmer za každým rohom som čakal, že za ním uvidím filmový štáb, ktorý tu niečo natáča.
Inak tomu nebolo ani na tomto námestí. Stačilo zatvoriť oči a keby mi niekto potom povedal, že som cestoval v čase späť 100, alebo aj 200 rokov, tak mu uverím. Také autentické to je.
Dominantou námestia je Cattedrale di Sant’Agata, prekrásna Katedrála sv. Agáty, alebo klasicky ako to v Taliansku býva, iba Duomo.
Hneď vedľa nej je Badia di Sant’Agata – Opátstvo sv. Agáty. Hore je kupola, na ktorú sme neskôr vyšli a z nej je fantastický výhľad na celé mesto.
Na námestí sa nachádza aj ďalší symbol mesta a tým je Fontana dell’Elefante, slonia fontána.
Aby toho nebolo málo, je tu ešte jedna Fontana dell’Amenano, trochu zastrčená v rohu smerom na La Pescheria di Catania (a Piscarìa) – rybí trh.
Na južnom konci námestia je Prota Uzeda, brána ktorou sa dá dostať k prístavu.

Sedeli sme tu veľmi dlho, prešli sme si ho dokola, prešli sme si rybí trh, pozreli sme katedrálu, deti si dali zmrzku a stále sme sa vracali k fontáne so slonom a sedeli na jej schodíkoch a pozerali.
Ako v celej Catanii, ani tu takmer žiadni turisti, málo ľudí. Do toho vyšlo slniečko a krásne hrialo. Dokonalé.

Deti mali zmrzku ako som spomínal a to im stačilo. My s Katkou sme si dali našu obľúbenú sicílsku klasiku – arancini. Katka mala so šunkou a syrom a ja so špenátom a syrom. Mňam.

Potom sme vyšli na kupolu opátstva a tu sme tiež dosť posedeli opretí o stenu a slnko nás hrialo. Katka tu bola úplne nadšená. Veľmi príjemné to bolo. Ostali by sme aj dlhšie, ale už zatvárali – siesta.

Celé to malo jednu jedinú chybu. A to, že vôbec nebolo vidieť Etnu, bola nonstop v mrakoch. Ženili sa tam čerti. Ale všetko zlé je na niečo dobré, keby sme si výlet na ňu nepresunuli, tak neviem, neviem ako by sme tam dopadli.

Starému mestu sme dali zbohom a akoby na to niekto tam hore čakal, začalo sa zaťahovať a schyľovať k dažďu. Skôr ako sme sa vrátili do apartmánu, ešte sme nakukli do prístavu. Potom sme sa cestou domov zastavili v malej pekárničke, lebo Táničke sa zapáčila jedna šiška vo výklade. V živote sme nejedli lepšiu šišku. Nechápem ako to tí Sicílčania robia.

So slušnou porciou kilometrov v nohách sme si na izbe do večera odpočinuli, dali si kávu a tak.

Po pol ôsmej sme sa vybrali na pizzu do neďalekej pizzerie, ktorú nám Cristian odoporučil.
Samozrejme bola zatvorená.
Skoro ma drblo, ale čo už. Neskôr Cristian hovoril, že o tom tiež počul, že nemali otvorené a tiež najprv nechápal. Potom zistil, že tam mali covid a museli sa z toho spamätať.

Motkali sme sa teda ďalej asi 15 minút po uliciach, kým sme našli inú pizzerku. Dali sme si dve a nám to úplne stačilo. My s Tomim sme boli v siedmom nebi, veľmi nám chutila. Baby až také nadšené neboli, ale zjedli ju samozrejme.

Cestou z pizzerky

To bolo na utorok všetko, brú noc.

Deň 2 – streda

Podľa dohody mi deň vopred cestovka GO Etna poslala správu, že nás z ubytka vyzdvihnú o 8:45. Po raňajkách a check-oute sme dali Cristianovi arrivederci a presne načas vyšli na ulicu. Už nás tam čakal Francesco na svojom Land Roveri Defender. Počasie úplne dokonalé, krásne modré azúro, iba občas nejaký obláčik. Veľmi som bol rád, že sme to posunuli.
Výlet na Etnu sa tak mohol začať.

GO Etna je podľa toho čo som googlil najlepšia cestovka na takéto výlety. Majú výborné recenzie a som rád, že to môžeme potvrdiť. Francesco je vynikajúci chlapík, správny srdciar, asi 50-ročný opálený Sicílčan, plynule hovorí anglicky, nemecky a dohovorí sa aj francúzsky. Výlet prebehol úplne perfektne, všetko načas, a tak ako bolo sľúbené.
Výborný bol aj Francescov výklad, veľmi veľa nám hovoril o vzniku sopky, o okolí, ľuďoch, prírode, o tom, čo a kde sa tam pestuje. Spomínal slávne rodiny, čo tam žijú a vyrábajú limoncello. Porovnával Vezuv s Etnou a Stromboli, v čom sú tieto stále činné vulkány odlišné. Veľmi, veľmi veľa informácií a skvelého výkladu. Absolútna špica.

Pohodlne sme sa usadili do staručkého Defíka a krásnym, ale chladným ránom sme sa vydali von z Catanie, najprv do mestečka Giarre, kde si k nám prisadli dve Talianky, matka s dospelou dcérou. Tu bolo na najbližšie 4 hodiny jediné vecko, ktoré sme aj náležite využili.

Z Giarre sme sa pohli úzkymi a kľukatými cestičkami cez rôzne dedinky na vyhliadku, odkiaľ bol krásny výhľad na more z jednej strany a z opačnej na rozľahlý masív Etny. Tu nám dal Francesco obsiahly výklad o tom ako Etna funguje. Popri tom nám to aj kreslil paličkou do sopečného popola, ktorý je všade naokolo.

Po skvelom výklade sme zamierili k ďalšej zastávke a tou bola jaskyňa Grotta dei Ladroni/Grotta delle Nevi. Čiže pôvodne Jaskyňa zlodejov, neskôr ju premenovali na Snežnú jaskyňu.
Sicílčania jaskyňu využívali ako zásobáreň snehu a ľadu. Neskôr v lete z nej vynášali kvádre ľadu a vozili na trhy do Catanie a okolitých dedín. Takto si pomáhali pri uchovávaní potravín.

Jaskyňa má dva hlavné otvory, jeden slúži na vstup a druhý na výstup. Zhora sú do nej narobené viaceré menšie otvory, cez tie sa do jaskyne hádzal sneh.
Všetci sme dostali prilbu a baterku a šup do podzemia. Super, že sme tu boli takto v zime, nakoľko zo stropu visí kopa cencúľov, vyzerá to takto autenticky.

Po jaskyni sme zamierili vyššie do masívu Etny. Čakal nás menší trek po sopečnej krajine, vyhasnutých kráteroch a tiež parádna vyhliadka na pobrežie, Taorminu a pevninskú časť Talianska. Opäť to bolo sprevádzané výkladom. Veľmi zvláštne sa chodilo po sopečnom popole, boli miesta kde z neho normálne sálalo teplo – keďže je čierny, aj takto v zime sa dokázal nahriať.

Odtiaľto sme išli autami k bufetu, kde sme deťom kúpili croissanty, Katka si dala arancinu a ja takú akoby pizzu, ale v tvare buchty. Kúpili sme tu malú fľaštičku medu z kvetov pomarančovníka. Francesco nám vravel, že pod Etnou sa pestuje veľmi veľa citrónov, pomarančov a limetiek. Taktiež, že sa tu produkuje 20% ročnej produkcie talianskeho medu.

Bufet – chata

To bol koniec výletu. Do Giarre sme odviezli naše dve Talianky a nás Francesco odviezol na letisko. Cestou ešte hovoril, že jeho rodičia robili v 70.-80. rokoch v Nemecku ako robotníci. Z toho čo tam zarobili, kúpili pri Catanii pozemok a na ňom postavili tri domy. Jeden Francescovi a druhé dva jeho dvom sestrám. Úžasné.

O štvrtej popoludní sme sa s Francescom rozlúčili. Úprimne, normálne som toho chlapíka začal mať rád, perfektný bol. Má veľké srdce, cítiť, že robí svoju robotu s láskou a tiež, že si Etnu veľmi váži, resp. skoro akoby až uctieva. Je na ňu hrdý a rešpektuje ju. Etna je naozaj ako magnet. Všetko sa tam okolo nej točí. Pritom to nie je sopka zabijak. Minulý rok mala 80 erupcií, láva z nej vyteká pomaly a tak majú ľudia dosť času ujsť, keby niečo. Na oplátku je podhorie Etny veľmi úrodné a napríklad citrusy tam majú aj 4-5 úrod ročne ak je dobrý rok.
Taktiež sa tu dá počas jedného dňa doobeda lyžovať a poobede sa kúpať v mori. Viem si to tu predstaviť na dôchodok. A to ani nelyžujeme 🙂

Na Sicílii sme boli druhýkrát. Prvá návšteva na západnom pobreží bola regulárna letná dovolenka. A výborná. Teraz to boli de facto iba dva plné dni, ale intenzívne. Je to úžasný ostrov, neskutočne rozmanitý, krásny, divoký a hlavne autentický. Ľudia skvelí, jedlo výborné, ani tie ceny tu nie sú uletené ako v naleštenej Bologni a Florencii. Toto naozaj nie je Taliansko. Toto je Sicília. Asi mám po Ukrajine svoju ďalšiu srdcovku.

Nočný let prebehol načas a hladučko. Vo Viedni nás Yarka poslušne čakala na parkovisku. Prázdnymi cestami sme boli doma okolo polnoci. Unavení, ale spokojní. Ukrajina stále odoláva.


2 komentáre

  1. Ahoj, Martin,
    keby som mala o 10 rokov menej, určite by som chcela cestovať, ako to robíš ty s rodinou. Tak dobrosrdečne vám závidím. Keby som nemala problémy s kolenami a artrózou, dala by som to aj dnes. Keď sa ešte raz narodím, určite si na teba – vás spomeniem a pôjdem vo vašich šľapajach. Ale musím si nájsť iného muža, lebo ten môj je domased.
    Buďte zdraví, majte veľa nápadov a zážitkov. Pozdravujem vás.
    Alena

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.