24 hodín vo Varšave 2022


Tento výlet vôbec nebol v pláne.
Najprv sme mali kúpené letenky z Bratislavy do Ľvova. V Ľvove sme plánovali ostať z nedele na pondelok.
Na pondelok sme mali kúpené letenky z Ľvova do Kyjeva aerolinkami Motor Sich na let ich legendárnym AN24.
V Kyjeve sme plánovali okrem iného navštíviť Letecké múzeum Olega Antonova.
V stredu sme sa mali z Kyjeva vrátiť do Viedne.
Taký pekný plán to bol.

Najprv Ryanair dva mesiace pred odletom zrušil lety z Bratislavy do Ľvova, kvôli omikronu. Aby sme sa nejako do Ľvova dostali, vymysleli sme to tak, že si urobíme zastávku vo Varšave. Kúpili sme tak letenky z Viedne do Varšavy a na pondelok ráno z Varšavy do Ľvova. Ešte stále by nám ostal poldeň na Ľvov a podvečerný let do Kyjeva staručkým Antonovom by sme pohodlne stihli.

Štyri dni pred odletom, v štvrtok o šiestej ráno nášho času dňa 24.2.2022, sa však jeden ruský psychopat rozhodol, že všetko bude inak. Moja milá Ukrajina je na kolenách.

Samozrejme sme všetci vedeli, že na hraniciach s Ukrajinou je cca 190 000 vojakov Mordoru. Vedeli sme to už týždne vopred. Taktiež sme vedeli, že v Bielorusku sa to na hraniciach s Ukrajinou hemží vojakmi a vo veľkom cvičia, čítaj pripravujú sa na inváziu.
Nič som teda nenechal na náhodu a v polovici februára som preventívne kúpil letenky z Varšavy do sicílskej Catanie na pondelok (to sme pôvodne mali letieť z Varšavy do Ľvova) a na stredu z Catanie do Viedne (to sme sa mali do Viedne vrátiť z Kyjeva).
Pevne som dúfal a veril, že sa situácia na hraniciach s Ukrajinou ukľudní a vďačne by som oželel tých pár eur za letenky na Sicíliu. Dúfal som, že ich nebudeme potrebovať.
Bohužiaľ však všetci vieme ako to dopadlo. Obávam sa, že na Ukrajinu sa tak skoro ako turista nikto nepozrie.

Takto komplikovane náš výlet do Varšavy vznikal. A nakoniec som veľmi rád, pretože Poľsko a Poliaci majú k Ukrajine skutočne blízko. V Poľsku žije okolo 2 miliónov Ukrajincov, ich počet tu začal dramaticky narastať hlavne po roku 2014. Aj toto má na svedomí už spomínaný ruský psychopat a jeho zelení dovolenkári a anexia Krymu, to len keby niekto zabudol.
Naša návšteva poľského hlavného mesta práve v týchto časoch tak bola viac ako symbolická.

Deň 1 – nedeľa

Odlet zo Schwechatu do Varšavy sme mali poobede. Paráda, žiadne ranné stresy. Yarku sme tentoraz nechali priamo na letiskovom parkovisku.
Do Varšavy sme leteli Ryanairom, inú možnosť ako prílet na letisko Modlin sme nemali. Toto letisko používa výhradne Ryanair. Varšava disponuje aj slušným medzinárodným letiskom Fryderyka Chopina, to je k centru mesta bližšie a je s ním spojené priamou železničnou linkou. Na rozdiel od neho je Modlin slušne povedané dosť v prdeli, tak sme zvolili možnosť presunu do mesta kombinovanou dopravou Bolt a metro.
Najprv nás Ukrajinec Volodymyr na Corolle (30 km za 15€, slušné) odviezol k vymakanému dopravnému uzlu Mlociny a odtiaľ sme sa presunuli modrou linkou metra M1 do centra.

Letisko Modlin je doslova plechová búda
Nastupujeme do metra smer centrum

Zastávka metra Centrum na ktorej sme vystúpili, dáva tušiť, že je to naozaj centrum mesta. Človeku sa až hlava zatočí, keď sa dostane hore na povrch. Varšava sa za svoj skyline naozaj nemusí hanbiť. Všetkému dominuje 231 m vysoký Palác kultúry a vedy (poľsky Pałac Kultury i Nauki), alebo inak iba PKiN.
Tento kontroverzný darček Stalina Poliakom rozdeľuje poľskú verejnosť – jedni ho chcú zbúrať, iní uchovať ako pamiatku a turistickú atrakciu.
Zo všetkého sa mi najviac rátal jeden komentár na Googli:
„Výhľad z PKiN na Varšavu je ten najkrajší zo všetkých výhľadov na moje mesto a je to preto, že PKiN stade nie je vidieť.“

Ubytko sme mali hneď cez križovatku v Novotel Varszawa Centrum hoteli. Hotel mierne ošúchaný, ale stále dosť slušný. Čo však tento hotel katapultuje do nebies, je jeho poloha a exkluzívne výhľady z izieb na vyšších poschodiach. Práve preto sme si tento hotel vybrali. Recepčnú sme poprosili, aby nám dala izbu čo najvyššie a otočenú na centrum mesta.
Takto to dopadlo.

Celí uveličení sme sa kochali pohľadom z okna, dojedli zásoby z domu a dali si kávu.
Okniepili sme sa a išli von za hlavným bodom programu. Už vopred som doma kúpil cez internet lístky na vyhliadkovú terasu na 30. poschodí PKiN. Výhoda je, že sa to nekupuje na konkrétny deň a čas, lístky majú platnosť tuším pol roka. Po piatej sme sa tak vydali k PKiN.

Aktuálne je v prevádzke iba jeden výťah, čo je dosť opruz. Vystáli sme si frontu asi 20 minút. Rýchlovýťahom sme boli hore za 19 sekúnd. Samozrejme tam dosť fúkalo, ale tie výhľady sú naozaj fantastické. Trochu to sťažujú mreže všade dookola, keďže sa odtiaľto s obľubou páchali samovraždy. Vynadívaní a vyfúkaní do sýtosti sme si tu ešte kúpili magnetku a vrátili sa nohami na zem.

Stalin-Nestalin, budova je to veľmi fotogenická, navyše večer pekne nasvietená. Motkali sme sa teda ešte okolo, niečo som pofotil.

Už sa úplne zotmelo a povedali sme si, že stačilo. Chceli sme na večer kúpiť klasické kombo – nejaké pivko a čipsy, ale hups. V katolíckom Poľsku si v nedeľu človek len tak ľahko nenakúpi. Aj v shoppingu takmer všetko pozatvárané. Už sme sa pomaly zmierili s tým, že utrieme gamby, keď tu zrazu na rohu ušmudlaný Carrefour otvorený nonstop 24 hodín. Imperializmus opäť zvíťazil a naša klasická večerná idylka ostala zachovaná.
Spalo sa dobre.

Deň 2 – pondelok

Podvečerný odlet o 16:40 nám dával dosť času a priestoru na pohodovo strávený deň v uliciach Varšavy. Ráno sa tak nekonal žiadny budíček a mohli sme sa vyspať do ružova.
Hotelové raňajky veľmi slušné, ako bonus k tomu fantastické ovocie a výborný kávovar, Novotel od nás dostal 1*.

Dali sme sa dokopy a vyrazili z hotela po bulvári Jerozolimskie. Ráno veľmi chladné, ale jasná obloha a krásny slnečný deň dávali tušiť, že sa to časom zlepší. Nikam sme sa nenáhlili, plán bol opäť jednoduchý. Postupne sa pešo domotkať až na námestie – Rynek Starego Miasta w Warszawie a potom podľa času a nálady improvizovať.

Tak ako v nedeľu, aj dnes nás na každom kroku dojímala poľská podpora Ukrajine. Napríklad MHD komplet označené ukrajinskými vlajočkami.

Ukrajinská vlajočka na každom buse

Alebo veľké reklamné bannery na uliciach.

Aj my!

Pomaly sme došli na veľký kruháč, na ktorom sme zabočili doľava na ulicu Nowy Świat.

Majster kanalowy w akcji

Motkali sme sa ulicou, občas niečo odfotili a pristavili sa tu a tam. Zaujala nás hlavne Poľská akadémia vied. Pred ňou je pekný pomník venovaný Mikulášovi Kopernikovi, okolo na zemi Slnečná sústava.
Neďaleko sme pozreli Kościół Świętego Krzyża – Kostol Svätého Kríža. Naozaj veľmi pekný kostol, okrem iného je v ňom v urne srdce Fryderyka Chopina (telo je na cintoríne v Paríži), sú tam pamätníky mnohých známych Poliakov, napr. generála Sikorskeho a podobne.

Po pár metroch sme došli k veľmi peknému areálu Uniwersytet Warszawski – Varšavsej univerzity.
Oproti na plote visel oznam:

Inak v areáli univerzity všetko veľmi pekné, čisté a upravené. A nikde skoro ani nohy.

Ďalej sme išli okolo Univerzitného múzea, na chvíľu sme skočili do kostola Kościół Sióstr Wizytek – Kostol navštívenia sestier, minuli sme luxusný Hotel Bristol, Prezidentský palác, Ministerstvo kultúry, Kostol Karmelitánok, pomník Adama Mickiewicza až sme sa postupne dostali k Zamek Królewski w Warszawie – Kráľovskému palácu.

Námestie pred Kráľovským palácom je tiež veľmi pekné. Každým smerom niečo zaujímavé. Či už Kostol sv. Anny, vedľa neho stojaca zvonica s vyhliadkovou vežou (na ktorú som neskôr vybehol), pozostatky mestského opevnenia, pamätník Žigmundovi III., alebo výhľad na dopravnú tepnu Aleja Solidarności, za ktorou pomedzi stromy presvitá rieka Visla a v pozadí pekne vidieť Národný futbalový štadión.

To sme už boli v samom centre mesta. Najprv sme navštívili Bazyliku archikatedralnu św. Jana Chrzciciela w Warszawie – Arcikatedrálu sv. Jána Krstiteľa, akurát v nej prebiehal pohreb, pred oltárom normálne rakva a smútoční hostia. Tak sme veľmi nezavadzali.
Peknými uličkami sme došli na Rynek Starego Miasta w Warszawie – Staromestské námestie. To je naozaj veľmi pekné. V strede stále fungovalo verejné klzisko, okolo stánky. Skoro ako na Vianoce.
Pitoresknými uličkami sme prešli okolo Slovenského kultúrneho inštitútu až k Barbakanu – bráne v historickom opevnení mesta.

Urobili sme si kolečko okolo úplného centra mesta a postupne sa vrátili pred Kráľovský palác. Tu som vybehol na zvonicu cvaknúť pár fotiek z vtáčej perspektívy.

Čas pokročil a začínal sa ozývať aj hlad. Popri hradbách sme prešli okolo pamätníka masakru v Katyni postupne až k stanici metra M1 Ratusz Arsenał. Najprv sme sa však najedli v KFC 🙂

Na letisko sme išli rovnakým spôsobom ako z neho. Čiže metrom na Mlociny a odtiaľ pre zmenu iným ukrajinským šoférom Boltu taxíkom.
Pred letiskom sme v bufete zadelili kávu a na letisku sme sa pohodlne usadili a na Sicíliu odleteli načas, premiérovo Buzzom v službách Ryanairu.

Náš Buzzík

Varšava určite nesklamala, je tam čo vidieť. Veľmi pozitívne hodnotím takzvaný celkový dojem z mesta. Čisto a takmer všetky budovy opravené a vo výbornom stave. Miestami to pôsobilo ako filmové kulisy. Naozaj veľmi pekné. Bonusom je minimum turistov a celkovo v uliciach bolo málo ľudí, takže úplná pohodička.
Určite by sme sa tam radi vrátili aj v lete keď bude teplo.
Napríklad na kvôli korone už 2x posunutý koncert Rammsteinu, na ktorý tam máme od roku 2020 kúpené lístky 🙂