Aprílový Cyprus a Paphos 2022

Z nejakého mne neznámeho dôvodu, sme sa s Cyprom vždy obchádzali a neriešil som ho.
Asi tak, ako som nikdy nevidel Kamaráda do deště, alebo Discopříběh. Naše cesty sa až do minulého víkendu nestretli. Teda s Cyprom myslím 🙂

Keď začiatkom marca opäť raz zahrkotali internety a vypadla mi ponuka Ryanairu na let z Bratislavy na cyperský Paphos (Pafos) za 8,-€/osoba/let a v našich domácich kalendároch sme našli štvordňové okno, bolo rozhodnuté. Svojou troškou do mlyna sme tak aj my prispeli k ničeniu zmyslu cestovania 🙂
Rád si to kedykoľvek zopakujem.

O Cypre som toho veľa nevedel, akurát to, že sa tam jazdí vľavo a je rozdelený na dve časti, a to Severný Cyprus (Severocyperská turecká republika), uznaný iba Tureckom a Cyprus (Cyperská republika), ten je členom Európskej únie. Hlavným mestom oboch kohútov a poťažmo celého ostrova je Nikózia, údajne jediné hlavné mesto sveta rozdelené na dve časti – ako onehdá Berlín.

Auto sme bookli cez Discover cars, skúšal som rôzne porovnávania, ale vyšli nám jednoznačne najvýhodnejšie a hlavne nepotrebovali žiadnu kreditku. Ubytovanie klasika cez Booking a to bolo úplne fantastické, totálna trefa do čierneho, ešte sa k tomu vrátim.

Program som do poslednej chvíle nejako neriešil. Vedel som, že určite chceme pozrieť Archeologické nálezisko Nea Paphos, pár pláží v okolí Paphosu, Afroditinu skalu, trochu pobrežie, a to bolo asi tak všetko.

Väčšinou sme takto na jar chodili iba na poznávačky. Cyperské počasie bolo pre nás najväčším prekvapením. Vedeli sme, že tam bude teplejšie, ale naozaj sme nepočítali s tým, že až o toľko ako u nás. Ono je to totiž iné, keď je u nás horko-ťažko 15-16 °C a na Cypre 25 °C v tieni. Aj som to denne čekoval pred výletom, ale hovorím si, že 25 °C, tak to akurát netreba mikinu možno. Fakt nám vôbec nedoplo, že 25 °C v tieni je už de facto regulárna letná teplota.

Tak sa stalo, že sme tam doleteli síce s plavkami (nejakým zázrakom sme ich zabalili), ale okrem mňa nemal nikto ani len kraťasy, nieto ešte šľapky, alebo aspoň kroksy. A taký detail ako opaľovací krém, ani nehovorím.

S Katkou sme si vraveli, že musíme na budúci rok poriadne sledovať teploty na Cypre, nechcelo sa nám veriť, že toto je normálne, keď je tu teraz takto teplo.
Chyba lávky, pánko, s ktorým sa Katka cestou späť rozprávala v lietadle hovoril, že tento rok bola na Cypre jar studená a že inokedy je tu ešte teplejšie. Chodí na Cyprus 8 rokov za synom a tak asi vie o čom hovorí.
Taktiež hovoril, že práve koniec apríla a máj sú najlepšie mesiace na dovolenku na Cypre, v lete, že je tam pekelne teplo a na jeseň, že celé dni prší, ale vraj fest.
Čo sa týka teploty vody, tak to je subjektívne, ale v bazénoch mi prišla teplota úplne normálna na kúpanie a more bolo asi ako si pamätám v Chorvátsku v lete 🙂 , ale po chvíli úplná pohodička na kúpanie. Uznávam však, že moru by tie 2-3 °C do plusu určite pomohli a bolo by to už úplné labúžo.

Deň 1 – sobota

Skvelé časy odletu a príletu boli tiež jedným z dôvodov, prečo tento výlet hodnotíme na jednotku.
Z Bratislavy sme odlietali o 9:15. Auto sme okolo pol ôsmej nechali na letiskovom parkovisku tak ako minule, ale hups, skoro ma drblo. Vo februári 40 € za štyri dni parkovania, teraz v apríli 59 €. Inflácia už dorazila aj na bratislavské letisko. Vedieť to, necháme Yarku doma a berieme Bolt.

Čo však na letisko v Bratislave zatiaľ nedorazilo určite, je cestovný ruch, alebo akýkoľvek iný ruch. Počas tej cca 1,5 hodiny kým sme tam boli, odlietalo jediné lietadlo, to naše.

Lietadlo takmer úplne plné, ale potešilo aspoň dosť miesta na nohy a celkom vtipná slovenská letuška Martina, na Ryanair pomery až neuveriteľné. Celkovo bol let dosť uvoľnený a doslova pohodový. Ja som sedel v 7. rade, random checkin sa opäť vyznamenal, Katka s deťmi boli v rade číslo 25.

Let síce pohodový, ale aj dlhý a nudný. Tie takmer 3 hodiny sa dosť vliekli. Keď sme preleteli ponad pevninskú časť Grécka, celkom sa vyčistila obloha a konečne bolo aj niečo vidieť. Leteli sme napríklad ponad Lesbos.

A potom ponad Turecko, Izmir a konečne opäť more a začali sme pomaly klesať na pristátie.

Pristátie úplne hladučké, vystúpili sme z lietadla a fúú, fakt teplúčko 🙂

V príletovej hale nás mal čakať agent z požičovne. Po pár minútach dorazil ebenový junák v životnej forme a na vrchole síl, odhadom asi tak 35-ročný. Odviezol nás na neďaleké parkovisko. Ako parkoval, tak vraví, že tu choďte do tohto auta k mojej manželke vybaviť papiere.
Z jeho manželky sa vykľula značne obézna, biela ako cmar, asi 50-60-ročná beloška. No, celé to pôsobilo ako bizár, podobne ako starí tuční Nemci v Thajsku, čo sa tam vodia za ručičky s tými ešte takmer deťmi. Len naopak.

Nedošli sme tu moralizovať, všakáno, takže sme rýchlo vybavili papiere a dokonca ani depozit 300 € čo pôvodne avizovali, po mne nechceli. Doslova o dve minúty a jeden môj podpis neskôr, sme už sedeli v našom Nissane March a black and white manželom sme mávali na rozlúčku.

Nissan March je vlastne Nissan Micra. Podľa japonských znakov na palubovke dedukujem, že je to dovezená jazdenka z Japonska. Na cestách sme dosť často stretávali rôzne hranaté povozy, nám v kontinentálnej Európe neznáme modely japonských značiek. Asi je to tam bežná prax.

Ako som na začiatku spomínal, na Cypre sa jazdí vľavo, aj preto som sa nechcel hrať na hrdinu a objednali sme automat. Už je to vyše 20 rokov, čo som v Austrálii šoféroval vľavo. Thajsko nerátam, tam sme mali vždy iba skúter.
Napriek tomu mi to išlo celkom ok, stierače som miesto blinkra omylom zapol asi iba 3x a iba raz som chcel do auta nastúpiť ako spolujazdec 🙂

Z letiska sme išli po kľúče od nášho ubytovania, tie sme si mali vyzdvihnúť v neďalekom hoteli na recepcii. Apartmán sme mali booknutý v Resitour Aphrodite Gardens. Ani neviem, kedy sme naposledy boli z ubytovania takí nadšení ako tu. Celé to bolo úplne fantastické. Do oploteného areálu sa vchádzalo cez elektrickú bránu na kód. Jednotlivé pavilóny s apartmánmi tvorili akoby písmeno U, v strede a všade okolo krásna záhrada, kopa paliem a inej zelene. Udržiavané, čisté a veľmi pekné.
Korunu tomu všetkému dávali tri parádne bazény, v jednom bola aj vírivka. Slnečníky a ležadlá okolo. No fakt super a ako som už spomínal, vôbec sme netušili, že tu už bude tak teplo a že to všetko aj využijeme.
Apartmán sme mali na druhom poschodí, odviezli sme sa výťahom. Kuchyňa, jedálenská časť, obývačka, dve spálne, ku každej vlastná kúpeľňa s wc a hlavne geniálna terasa s luxusným výhľadom, slnečníkom a ležadlami. Dokonalé.

Veľmi oceňujem celkové vybavenie apartmánu. Okná mali vonkajšie drevené žalúzie, ale aj vnútorné látkové, cez ktoré neprešlo takmer žiadne svetlo. Skvelá vec – veľké obývačkové posuvné dvere na terasu mali z vonkajšej strany aj posuvnú sieťku proti hmyzu. Obe spálne aj obývačka mali vlastnú klimatizáciu, v kuchyni bola veľká chladnička s veľkým mrazákom, hriankovač, rýchlovarná kanvica, sklokeramika na varenie. Jeden naozaj skvelý, veľký a vynikajúco vybavený apartmán. Ak si k tomu prirátame cenu 80 €/noc, umiestnenie a okolitú záhradu a bazény, tak 100 bodov zo 100.

Keď deti uvideli bazény, trvalo asi 2 minúty a už stepovali prezlečené do plaviek a o program na veľkú časť popoludnia bolo postarané 🙂

Okolo piatej sme po kávičke a osušení deciek sadli do auta a skočili na nákupy. Zistili sme totiž, že je akurát pravoslávna Veľká noc, čo v praxi znamenalo, že v nedeľu a pondelok by sme toho veľa nenakúpili. Proviant sme odviezli domov do chladničky.
Zamierili sme potom k prístavu a na promenádu mesta Paphos. Veľké bezplatné parkovisko bolo síce plné, ale autíčko sa nám podarilo odparkovať celkom rýchlo.
Tu to dosť žilo, kopa dôchodcov, ale aj rodiniek s deťmi a celkovo nie málo turistov. Prešli sme sa po promenáde k prístavu, okolo Paphos Castle, pozreli sme sochu dievčiny Sol Alter.
Okolo tichého protestu proti vojne na Ukrajine sme sa vrátili späť na promenádu, dali si celkom dobrú zmrzlinu a popozerali pár obchodíkov. Čas pokročil, začal sa ozývať hlad. Rozhodli sme sa, že sa vrátime k nášmu apartmánu a v neďalekej taverne Pambis Diner zadelíme večeru.

Na izbe už len klasika, deti spať a my s Katkou pár pivečiek a brú noc.

Deň 2 – nedeľa

Spali sme do pol deviatej. Na raňajky boli párky a toasty. Po kávičke sme zabalili veci na výlet a vydali sa k prvému a najvzdialenejšiemu bodu programu – k White cliffs, teda k Bielym útesom.
Vzdialené boli približne 20 km, pohodičkovou jazdou prázdnymi sviatočnými cestami sme pri útesoch boli do pol hodinky.
Na malom bezplatnom parkovisku sme odstavili autíčko a vydali sa doslova pár metrov pešo k útesom. Tie sú sadrovcové, preto tá oslňujúca biela farba. Je to tam naozaj pekné a dá sa aj dosýta loziť hore dolu po skalách. Len treba byť opatrný, nakoľko nikde žiadne zabezpečenie.
Dole pri mori je mini plážička s krásnou čistou vodou, už sa tam opaľovalo niekoľko ľudí.
Pochodili sme to tam, nafotili a museli sme sa aj riadne napiť vody, lebo slnko už pripekalo.

Od pekných útesov, ktoré treba určite vidieť, sme sa vrátili pár kilometrov späť pozrieť ďalšiu zaujímavosť, vrak lode EDRO III. Loď počas plavby z Limassolu na Rhodos narazila v roku 2011 na plytčinu a odvtedy je z nej de facto turistická atrakcia.

Cestou k vraku sme sa zastavili pri jednej z početných banánovníkových plantáží. Aj to je znakom toho, že Cyprus je naozaj teplý ostrov.

Keby vrak lode niekto naaranžoval, nezvládol by to lepšie, ako si s tým poradila matička príroda. Neďaleko brehu je naveky uväznený ako na podnose. Dá sa pekne popozerať a nafotiť. Pekné sú tu aj západy slnka, čo som videl na nete fotky z tohto miesta.

Ďalšia zastávka mala byť teoreticky už na kúpanie a to pláž Coral Bay. Podľa mnohých recenzií vraj super pláž, ale nejako často sa tam objavovali aj nie úplne pozitívne recenzie a tak som tušil, že to nebude až také ružové s touto známou plážou ostrova.
Tak aj bolo, zaparkovali sme auto, zbehli dolu k pláži a rovno sme sa otočili. Fakt o ničom. Neviem, či za to mohla kopa vyplavených rias, alebo celkovo blbý pocit z tohto miesta, alebo sme už takí rozmaznaní, ale naozaj už dlho sme neboli na takto nezaujímavej pláži.
Všetko zlé je na niečo dobré, Tomi našiel v prachu na zemi cestou k autu parádneho gumeného pavúka. Vyzeral ako živý a tak nám nechtiac pribudol ďalší suvenír z ostrova.

Cestou späť do Paphosu je chvalabohu viacero pláží, preto sme neboli odkázaní iba na Coral Bay. Rozhodli sme sa opáčiť Venus Beach. Tá sa nachádza už takmer v meste Paphos, hraničí s oploteným areálom Hrobiek kráľov.
Vzhľadom na sviatky sme hrobky pozrieť nemohli, čo ma trochu mrzí. Na druhej strane, snáď sa ešte na Cyprus niekedy vrátime.

Venus Beach sa nám veľmi páčila. Kúpaniu a celkovej pohode určite pomohli aj vlnolamy, ktoré sú vybudované šikovne a tak sa voda veľmi nemieša s morom a je kľudná na kúpanie.
S Tomim sme si dobre zaplávali až k vlnolamom a užili si prvé tohtoročné kúpanie v mori na jednotku. Babám sa voda zdala chladná, preto do mora vliezli iba symbolicky.
Pri pohľade z brehu na pláž a more, je na pravej strane trochu v diaľke vidieť ďalší vrak stroskotanej lode a to lode MV Demetrios II. Loď tiež nabehla v búrke na plytčinu, nepomohol ani neďaleký maják.

Po kúpaní sme sa došli schladiť domov. Poobede už iba veget pri bazénoch, pivečko, karty, skrátka pohodička.
Večer sme ešte zbehli do neďalekého supermarketu otvoreného aj cez sviatky pre pizzu, ktorú sme si potom v apartmáne upiekli. Cestou sme uvideli parádneho červeného žigulíka s pravostranným riadením.

Deň 3 – pondelok

Podobne ako v nedeľu, aj tento deň sme chceli doobeda trochu “kultúry” a potom už iba vegetiť pri bazénoch a pokračovať v dovolenkovom móde.
Autom sme sa vydali pozrieť jednu z najznámejších turistických atrakcií ostrova, Afroditinu skalu, alebo inak Petra Tou Romiou.
Afroditina skala a rovnomenná pláž sa nachádzajú juhovýchodne od Paphosu asi pol hodiny autom.
Je to miesto, kde sa podľa legendy narodila a z morskej peny povstala Afrodita, grécka bohyňa krásy. Proces to bol mierne obskúrny, morskú penu oplodnili semenníky boha Urána, ktorému ich usekol a do mora na tomto mieste vhodil jeho syn Kronos.
No, dnes takéto veci robíme trochu jednoduchšie.

Každopádne, bokom božie hrátky, miesto je to naozaj veľmi pekné. Pláž je nádherná, posiata okruhliakmi aké sme v živote nevideli. Takto mimo sezóny tu síce boli turisti, ale nie nejako veľa. Dá sa aj vybehnúť na blízke kopčeky a to má človek potom celú pláž aj so skalami ako na dlani. Ďalšia vec, ktorú na Cypre určite treba vidieť.
Sú miesta, odkiaľ keď človek odchádza tak cíti, že si v sebe niečo odnáša. Toto bolo jedno z nich.

Kultúry stačilo. Aj dnes sme chceli oprobovať nejakú pláž. Cestou späť do Paphosu sme zvolili Rikkos beach. Je to dlhá pieskovo kamienková pláž de facto na kraji mesta Paphos. Zaujímavosťou je, že ak by sme predĺžili štartovaciu dráhu miestneho letiska, preťala by práve túto pláž. Počas kúpania si človek môže dosýta poprezerať štartujúce lietadlá.
Po celej dĺžke pláže je súbežne s ňou cesta, na ktorej sa pohodlne parkuje, vybudované chodníčky, kabínky na prezliekanie, sprchy, toalety, skrátka full servis.
Samotná pláž síce nie je úplná topka, ale neurazí. Tiež sú na viacerých miestach vybudované vlnolamy, takže kúpanie vhodné aj pre deti.

Cestou z pláže sme si konečne dali našu obľúbenú gyros pitu v bistre neďaleko apartmánu. Poobede opäť už iba bazén a veget. Na večeru domáce zásoby, potom karty a pivko.

Deň 4 – utorok

Odlet sme mali o 13:45 lokálneho času, auto sme museli vrátiť na letisku o 12:00. To nám dávalo dostatok manévrovacieho priestoru na doobedný program.
Budík nastavený na ráno zazvonil, vyskočili sme z postelí, najedli sa a pobalili.
Apartmánu sme dali vale, vrátili kľúče a niečo po pol deviatej sme už parkovali tam, kde aj prvý večer v meste – pri Archeologickom nálezisku Nea Paphos.
Toto veľké nálezisko pod holým nebom je povinná zastávka pri návšteve Paphosu preto som veľmi rád, že sme to stihli. Sú tu pozostatky honosných sídel, ale hlavným trhákom sú naozaj nádherné kamienkové mozaiky zobrazujúce dobové výjavy gréckej mytológie.
Úprimne, v lete by ma tam kvôli teplu nikto nedostal. My sme mali dosť a to bolo doobeda a koniec apríla.
Prešli sme si tie najznámejšie ruiny – Aionovu vilu, Vilu Théseus, Dionýzovu vilu, maják, rímsky odeon a pozostatky pevnosti, ktorá mala pôvodne 40 stĺpov.
Ako celok sa nám to páčilo, z jednej strany mesto, vykopávky a krásne mozaiky a z druhej strany more.
Deťom sa najviac páčili jašterice a riadne veľké agamy všade po ruinách.

Okolo pol jedenástej sme sa od vykopávok presunuli na promenádu kúpiť magnetku a pár suvenírov. Dali sme si ešte rozlúčkovú zmrzlinu, sadli do auta a cestou na letisko dotankovali plnú.
Ebenový manžel prevzal auto doslova behom pol minúty a nám už neostávalo nič iné, iba počkať na odlet.

Na letisku všetko hladko obrátko, čo sa tak celkom nedalo povedať o lete domov.
Teda let bol úplne ok, všetko načas a bez komplikácií.
Len jedna panička, asi tak 40-ročná, sa pred odletom tak ožrala, že to s ňou v lietadlo vyzeralo všelijako. Niežeby vystrájala, ale klátilo ju tam zo strany na stranu, bľabotala nezmysly a keď išla na wecko, ani nevedela poriadne trafiť späť. Chudák evidentne triezvy manžel sa za ňu hanbil ako pes. Keď vystupovala z lietadla, rovno to s ňou švihlo na schodíky.
No smutný pohľad to bol veru, nič príjemné. A to mal Tomi pôvodne sedieť vedľa nej, len jedna pani sa ponúkla, že sa s ním vymení, aby som sedel s oboma deťmi pokope v jednej trojke. Chudina, keby vedela akú bude mať parťáčku najbližšie tri hodiny…

Toto bola chvalabohu jediná nepríjemnosť čo nás postretla.

Výlet samotný by som nazval skôr dovolenkou, naozaj sme si to užili takmer tak ako počas letnej dovolenky.
Cyprus v mnohom pripomína grécke ostrovy, je však svoj a originálny. Za necelé štyri dni sme toho veľa nestihli, ale aj to málo nás presvedčilo, že sme tu neboli poslednýkrát.