Predbrexitový Londýn 2020

Napriek tomu, že v Londýne sme už s Katkou boli v roku 2007, januárové nízke ceny leteniek Ryanairu (21€ spiatočná/osoba aj so sedadlami) rozhodli, že si návštevu zopakujeme. Samozrejme tentoraz aj s deťmi. Ako už u nás býva takmer pravidlom, odlet bol z Viedne. Prílet na londýnske letisko Stansted. Boli to náročné tri dni – hlavne čo sa cestovania a presunov týka.

Deň 1 sobota

Budíček 2:40, deti o 2:50, aby sme o 3:05 štartovali Yarku a vyrazili smerom na nami už overené parkovisko pri rafinérii Schwechat Parktiger. Museli sme stihnúť vlak na letisko o 4:36. Cestou z Bielu bola totálna hmla, dalo sa ísť max 70. Za Prístavným mostom to už bolo ok a tak sme po hodine a niečo bez problémov dorazili na parkovisko. Vlak prišiel presne, o 4:42 sme už vystupovali na letisku. Kontroly prebehli hladko. K A320 Laudamotion (lietajú pre Ryanair) nás doviezol letiskový bus. Keďže sme do busu šikovne nastúpili, na palube lietadla sme boli medzi prvými 10 pasažiermi napriek tomu, že cca 2/3 ostatných cestujúcich mali zakúpený priority boarding.
Odlet bol načas o 6:40, po niečo vyše 2 hodinách turbulentného letu sme pred ôsmou hodinou rannou londýnskeho času tvrdo pristáli pod zamračenou oblohou na územie Jej veličenstva.
Cez rukáv vystupovala iba predná časť lietadla, my sme zadným východom zbehli na zem a do budovy letiska sme napochodovali pešo z odletovej plochy. Bezpilotný vláčik nás odviezol do hlavného terminálu, tam sme po cca 40 minútovej fronte prešli pasovou kontrolou a konečne sme sa ocitli vonku z letiska.

Ako to už býva, často je doprava z a na letisko v Londýne drahšia ako samotné letenky. Podobne to bolo aj teraz. Na prepravu do mesta a následne v deň odletu späť, som sa rozhodol využiť Stansted Airport train, čo je vlak priamo z pod budovy letiska na London Liverpool Street. Ako na potvoru však mala celá trať túto sobotu výluku. O tom som však vedel cez net, takže sme ako na hotové išli pred budovu letiska, kde sme našli autobusy kt. počas celého dňa nahrádzali vlakové spojenie.
Celkom nudná hodinová cesta prešla hladko, viezli sme sa poschodovým busom, sedeli sme hore a tak bolo aspoň dobre vidieť von z busu. O 10:00 sme vystúpili v Londýne na Liverpool Street.

V Tescu sme kúpili vodu na pitie a na stanici sme našli vchod do londýnskeho Undergroundu. Deti majú v Londýne komplet MHD zdarma. My sme chceli za dopravu platiť pre turistu najjednoduchším a finančne rozumným spôsobom Pay as you go. To znamená, že človek musí mať bezkontaktnú platobnú kartu (každý svoju, nedá sa jednou kartou platiť za viac osôb) a vždy keď začína cestu akýmkoľvek z mnohých spôsobov MHD v meste, musí si kartu pípnuť na začiatku a odpípnuť na konci cesty. Podľa miesta kde cestu začal a kde skončil, mu je následne odrátaný adekvátny finančný obnos. Výhoda tohto systému je tá, že na každý deň je stanovená maximálna výška kt. cestujúcemu stiahnu z účtu, takže sa nemôže stať, že človek precestuje majetok.
No lenže moja Visa z VÚB sa ich systému nepáčila 🙂 takže som si musel každý deň kupovať 1 Day Travelcard, čo je de facto jednodenný lístok na všetky druhy MHD. Cez víkendy a v off peak (mimo rannej a večernej špičky) stojí £13,5. Katkina Mbank Maestro bola ok, Katka tak cestovala na svoju platobnú kartu a ja na Travelcard.

Žltou linkou Circle sme sa odviezli na stanicu South Kensington, kde bol cieľ nášho prvého bodu programu, ktorým bolo Natural History Museum. Múzeum sme si z našej prvej návštevy pamätali ako veľmi pekné a zaujímavé. Už vtedy sme sa s Katkou bavili, že to musí byť pre deti super. Aj by bolo, keby sme za sebou nemali náročné skoré ranné vstávanie a dlhú cestu. Toto všetko a ešte aj to, že bola sobota a múzeum bolo dosť plné ostatných návštevníkov spôsobilo, že sme si to veľmi neužili. Toto som pri plánovaní podcenil. Hlavne Tánička už mala dosť, pritom bolo “len” niečo pred dvanástou. Poctivo sme to však pochodili a energiu sme si boli (teda hlavne deti) doplniť pod neďaleké zlaté oblúky.

Mali sme na pláne ešte aj iné veci, ale únava padla na všetkých a tak sme sa vydali ubytovať sa na hotel Holiday Inn Limehouse, rezervácia klasika cez Booking za veľmi slušnú cenu 62€/4 osoby/noc aj s raňajkami.

Linkou Circle sme sa prepravili na prestupnú stanicu Monument, kde sme prestúpili na DLR (Docklands Light Railway – niečo ako metro, ale bez vodiča a väčšinou nad zemou) na vedľajšej stanici Bank. O dve zastávky ďalej sme vystúpili na našej zastávke Limehouse. Po 10 minútach pešo od stanice, sme konečne stáli na recepcii hotela a o tretej poobede sme padli do postele.

Okolo šiestej večer sme po resete na izbe v opäť normálnom prevádzkovom režime vyrazili do mesta. Chceli sme vidieť večerný Chinatown a Piccadilly Circus. Takže šup s DLR z našej stanice Limehouse na Bank, odtiaľ červenou Central linkou na prestupnú Holborn a z nej modrou linkou Piccadilly a vystúpiť na Piccadilly Circus.
A bol to fakt cirkus, sobota večer, námestie plné ľudí, ale fakt plné ľudí. Atmosféra výborná, ako jedna veľká párty. Cvakol som nejaké fotky, popozerali sme sa a o pár ulíc ďalej sme vbehli do Chinatown, kde bolo ľudí ešte viac 🙂
Pôvodne sme mali v pláne aj nejakú večeru, ale podniky boli plné na prasknutie a tam kde sa dalo sadnúť brali len cash, ten sme si chceli pre istotu šetriť na neskôr. Takže som opäť len niečo nafotil a pomaly sme sa vydali rovnakou cestou späť. Určite je to však zážitok takto večer sa tam prejsť.
Nakoniec sme si kúpili večeru v tradičnom čínskom takeaway bistre neďaleko našej stanice pri hoteli.
Z menu za £8 sme sa s Katkou slušne najedli a ešte aj Tomi si z toho odjedol svoje. Tánička dorazila na večeru zásoby z domu. Koláčiky šťastia ako bonus na záver.
Prvý veľmi dlhý a únavný deň bol za nami. Deti zaspali ani nevedeli ako.

Deň 2 nedeľa

Spalo sa dobre až do rána, na oknách izby sme mali ťažké závesy, ktoré neprepustili žiadne svetlo zvonku. Raňajky boli celkom ok, niečo ako švédske stoly. Na výber praženica, fazuľa v paradajkovej omáčke, klobásky, toasty, muffiny a croissanty. Slušná káva a dva druhy džúsu. Na štart dňa fajn a postačujúce.

Na doobedie sme mali v pláne návštevu nultého poludníka v Greenwichi, pozrieť plachetnicu Cutty Stark a National Maritime Museum.

Nastúpili sme na naše DLR, ale tentoraz smerom na Lewisham. Cestou sme sa kochali parádnou výstavbou a infraštruktúrou v štvrti Canary Wharf (finančné centrum Londýna a pol sveta). Vystúpili sme na stanici Island Gardens, kde sme naše oči ovlažili pohľadom na nádherný zelený trávnik a potom sme vošli do podzemného pešieho tunela. Ten vedie popod Temžu priamo ku Cutty Stark na opačnej strane, kam sme mali namierené. Tunel má 118 rokov a bol nedávno zrekonštruovaný. Po cca 10 minútach chôdze sme boli na druhej strane.

Zvonka sme pozreli Cutty Stark (v svojej dobe to bola najrýchlejšia plachetnica na svete), ktorá bola pri našej minulej návšteve v roku 2007 po požiari.
Po povinných foto s Canary Wharf v pozadí, sme sa peknými uličkami, cez malý trh a cez park domotkali k Royal Observatory Greenwich nachádzajúcom sa na nultom poludníku. Vstup do observatória je za poplatok £16 na osobu a to sa nám fakt nechcelo platiť, obzvlášť keď sme tam už boli minule a vtedy ešte zadarmo. Deťom to teraz bolo aj tak jedno 🙂

Z observatória sme zbehli do National Maritime Museum ktoré je hneď poniže. Po prehliadke múzea sme s Katkou zadelili kávu a deti muffiny.

Následne sme sa presunuli späť do ulíc Greenwichu, kde sme si našli štýlovú reštauráciu a na obed si dali to najklasickejšie menu Anglicka – fish and chips. Tánička kuracie prsia. Pinta piva na záver len tak zasyčala.

Poobede sme sa s DLR vydali späť do mesta. Kvôli pár fotkám sme na chvíľu vystúpili na stanici v Canary Wharf.

Potom sme pokračovali až na konečnú Bank. Zo stanice Bank sme sa pešo presunuli k London Bridge, ktorý sme si prešli na koniec a opačnou stranou sme sa vrátili späť.

Pomaly bol čas realizovať dlhý presun k zlatému klincu nášho programu, ktorým bola návšteva Warner Bros studio – Filmové štúdiá Harryho Pottera v Londýne.
Takže postupne najprv zo stanice Bank čiernou linkou Northern na stanicu Euston, z nej potom Overgroundom na konečnú Watford Junction a odtiaľ už iba shuttle busom Harryho Pottera priamo do filmových štúdií. Za necelé 2 hodinky sme tam boli 🙂

Pre toho, kto je fanúšikom Harryho Pottera, je návšteva štúdií zážitok. Obrovské parkovisko bolo totálne plné keď sme tam prišli, ako u nás na Vianoce pred Ikeou. Je to naozaj veľkolepé. Krásne veľké priestory, všetko na top profesionálnej úrovni. Neviem si predstaviť akoby sa to dalo urobiť ešte lepšie. Prehliadku sme mali od 18:00, trvalo nám to vyše dve a štvrť hodiny.
Skutočné kulisy, modely, dopravné prostriedky, makety, rekvizity, kostýmy, všelijaké potvory čo vo filmoch hrali. Interaktívne ukážky ako sa jednotlivé scény natáčali. Špičkové, za vstupné 180€ som to aj očakával 🙂
Pred začiatkom prehliadky, alebo aj po nej, si človek mohol kúpiť suvenír aký len chcel, od obyčajnej ceruzky za iba £1, magnetku iba za £5, čarodejnícku paličku za smiešnych £32, až po komplet čarodejnícky kostým za stovky libier. Napriek týmto ľudovým cenám, bol rad k pokladniam 3x zatočený kým sa človek dostal k plateniu. Čistá ryža 🙂

Na začiatku prehliadky nám povedali pár teplých slov, pustili krátky film a potom nás už nechali ísť každého svojim tempom po jednotlivých častiach štúdií.

V Zakázanom lese sa nám Tánička trochu rozplakala, zľakla sa veľkých pohyblivých pavúkov 🙂

Prešli sme si všetky priestory, super bolo to, že sa dalo občas aj posedieť a odpočinúť si.

O 20:15 sme prehliadku skončili, najbližším busom sme sa presunuli späť na stanicu k Overgroundu, po 50 minútach cesty vlakom sme boli opäť na stanici Euston, potom čiernou linkou Northern na Bank a z nej už známym DLR na našu Limehouse. Malina a o cca 22:30 sme padli do postelí a porúčali sa do ríše snov.

Bonus – cestou domov na hotel sme videli v Overgrounde tohto chlapíka s rušičkou elektromagnetického poľa na hlave. Keď nastúpil dal si to na hlavu, po vystúpení si to dal z hlavy dole. Slzy mi skoro tiekli 🙂

Deň 3 pondelok

Ráno dobre vyspatí a najedení, sme sa po checkoute z hotela premiestnili našou známou linkou DLR na stanicu Bank. Odtiaľ sme to mali pešo asi 10 minút k mrakodrapu Walkie Talkie, kde sme mali na 10. hodinu rezervovaný termín na prehliadku najvyššej záhrady v Londýne Sky Garden. Nachádza sa vo výške 160 metrov na 37. až 39. poschodí.

Záhrada je plná tropických rastlín, dá sa tam pekne posedieť a kochať výhľadmi na všetky strany. Nám celkom vyšlo počasie, síce bolo oblačno, ale nie zamračené. Mali sme šťastie aj na otvorenú terasu, takže sa dalo vyjsť von a pobudnúť na čerstvom vzduchu. Pecka.
Fotky výhľadov sú cez sklo, takže to na niektorých aj celkom vidno.

Po necelej hodinke sme sa zviezli rýchlovýťahom dole a vrátili sa späť na stnaicu Bank, naskočili sme na žltú linku Circle a odviezli sme sa na zastávku St. James’s Park . Z nej sme po cca 10 minútach dokráčali k Buckingham palace. Mali sme šťastie, práve prebiehala výmena stráží a stihli sme ako garda pochodovala späť ku kasárňam. Upozornil nás na to milý policajt, ukázal nám kam si máme švihnúť, že ich ešte stihneme keď pôjdu okolo nás. Pomáhať a chrániť v praxi.

Niečo sme pofotili a potom sme sa chvíľu motkali po parku, kde bola kopa veveričiek, kačiek, husí, holubov a dokonca aj papagájov ktoré tam voľne žijú. Po trávniku sa potuloval aj podivín ktorý tie vtáky kŕmil. Tomi dokonca pohladkal veveričku a nejakého vtáčika.

Pomalým krokom sme sa bulvárom The Mall presunuli od paláca na Trafalgar square, kde mi začal končiť akumulátor vo foťáku. Fotil som potom bez displeja, iba cez hľadáčik a je to na tých fotkách vidieť, čo už. Na Trafalgar sme si dali v Mekáči obed a prešli sme k Westminister Abbey a palácu. Všetko to tam zatepľujú, tak nie je veľmi dobre vidieť krásu budov, aj Big Ben zatepľujú.

Bolo už dosť zamračené a začalo veľmi fúkať. Rozhodli sme sa teda, že sa pomaly vydáme na cestu na letisko. Zo stanice Westminister sme to šupli žltou linkou Circle na stanicu Liverpool Street Station. Tu sme si v Tescu kúpili sendviče na večeru a nejaké keksy, sadli sme na vlak Stansted express a po necelej hodine sme vystúpili na letisku Stansted.

Na letisku išlo všetko bez problémov, až na to, že nám odložili let o 1,5 hodiny, takže miesto 19:35 sme odleteli až o 21:05 londýnskeho času, to znamenalo prílet do Viedne o 00:05 v noci nášho času. Rýchlo sme sa presunuli k vlaku S-bahn, do ktorého sme doslova dobehli a nastúpili o 00:18 hod., odchod mal o 00:19 hod., takže sme to stihli minútu pred odchodom. Ďalší by išiel o 4:06 ráno 🙂
Yarka poslušne čakala na parkovisku, keď sme sa pohli, deti okamžite zaspali. Cesta domov po prázdnej ceste veľmi rýchla. V posteliach sme tak boli o 1:30. Zatiahli sme závesy, vypli zvonenia a spali skoro do deviatej 🙂

Londýn opäť nesklamal. Vďaka vynikajúco premakanej dopravnej sieti sa dá aj na veľké vzdialenosti dostať kamkoľvek bez problémov. Čo sa týka ponuky múzeí, pamiatok kultúrnych aj technických, pamätihodností, parkov, architektúry modernej aj dobovej, skrátka čohokoľvek, ťažko sa tomuto mestu hľadá konkurencia. Človek sem môže chodiť aj každý rok a určite si vždy pre seba niečo nájde.
Škoda toho brexitu.