Santorini 2018

To sú tie paradoxy. Aj na takom malom, extrémne navštevovanom a prefláknutom ostrove, akým Santorini bezpochyby je, sa dá stráviť výborná dovolenka presne podľa nášho gusta.
To znamená max 2 – 3 hodiny lietadlom, apartmán s bazénom, pláž vhodná pre deti, minimum ľudí, skvelá kuchyňa a aj čo to na pozretie po ostrove, nie iba vylihovať na pláži. Toto všetko a určite ešte viac ponúka Santorini plnými priehrštiami.
Základ je vyhýbať sa hlavnému mestu ostrova Fira a absolútnej top atrakcii ostrova – mestečku Oia, (ne)slávne známemu aj vďaka multikulti korektným marketérom týchto gréckych týždňov.
My sme Oiu boli pozrieť cez deň doobeda a už vtedy to bol masaker, neviem si ani predstaviť čo tam musí byť večer pri západe slnka, vtedy sa tam podľa mňa nedá ani existovať.

Samotný ostrov Santorini (Thira) sa nachádza na hranici Egejského a Krétskeho mora, juhovýchodne od Atén. Dnešný tvar obráteného C získal po výbuchu sopky, samotný ostrov tvorí okraj krátera trčiaci nad hladinou mora. V kaldere sa nachádzajú dva ostrovčeky Palia Kameni a väčší Nea Kameni. Pomyslenú kružnicu krátera dotvára ďalší ostrov Thirasia, ktorý sa nachádza oproti hlavnému ostrovu krížom cez kalderu. Celá oblasť je tektonicky a seizmicky aktívna. Pri oboch ostrovčekoch Kameni je to vidieť najlepšie, či už priamo na ich povrchu, alebo v okolí v mori, kde vyviera termálna minerálna voda.

Dnešný tvar ostrova je dôsledkom erupcie sopky cca v roku 1600 pred Kristom. Pramene uvádzajú, že erupcia bola silnejšia ako sopka Krakatoa. Údajne mala za následok pád minojskej civilizácie, kompletne zničila dovtedajší život na ostrove. Viac ako 50 metrovou vrstvou pemzy bolo pokryté mesto neďaleko Akrotiri – dnes, vďaka vykopávkam, je toto mesto sčasti odkryté a sprístupnené verejnosti.

Na ostrove sú dve hlavné turistické letoviská (ak si odmyslíme Oiu a Firu kde pláže nie sú) – Kamari, neďaleko letiska a Perissa, ktorá je od Kamari oddelená masívom, na vrchole ktorého sa nachádzajú ruiny starodávneho mesta Thira. Medzi Kamari a Perissou premáva niečo ako lodný taxík, taká malá loďka. Inak sa do Perissi dá dostať iba relatívne dlhou okľukou hore a dole okolo masívu. A to je aj dôvod, prečo je toto letovisko oveľa kľudnejšie ako Kamari. Do Perissi je totiž už mnohým “strašne” ďaleko 🙂 Je teda jasné, že my sme si ako svoju základňu zvolili práve Perissu a nemohli sme urobiť lepšie.

Ako som už spomínal, Perissa leží učupená pod masívom Thira, južne od Kamari a letiska. Pláž sa v dĺžke necelé 2 km tiahne de facto hneď od päty masívu. Je tvorená malými čiernymi kamienkami, ale fakt malými, vyzerá to ako jemný akvaristický štrk. Je to veľmi príjemné na chodenie. Voda je temná zelenomodrá, krištáľovo čistá, od brehu sa dno hneď zošupne mierne dole, takže už pár metrov od brehu je trochu hlbšia voda.
Samotné letovisko tvorí klasicky hlavná ulica, kt. lemujú reštaurácie, požičovne skútrov a štvorkoliek, obchody s handrami, ubytovacie zariadenia a podobne. Čím bližšie k moru, tým viac sa hlavná vetví a spomínané zariadenia sa stále viac koncentrujú. Pozdĺž pobrežia sa tiahne klasická promenáda s reštauráciami, butikmi a inými prevádzkami turistického zamerania. Klasické letovisko, mimo sezóny vyľudnené.

Bývanie sme rezervovali cez Booking, konkrétne apartmán v Aretousa Villas, nachádza sa v tichej bočnej uličke smerom k masívu. Mini kuchynka, obývačka s manželskou posteľou, samostatná kúpeľňa s WC a na poschodí detská spálňa. Plus malý balkónik. Veľmi pekné, čisté a svetlé. Domáci boli vynikajúci, asi najlepší akých som doteraz zažil. Nesmierne milí, takmer denne nejaká pozornosť, džúsik pre deti, pre nás káva, koláčik, fakt super. Veľmi príjemné ubytovanie. A ten bazén, to bola tiež paráda. Nie je nič lepšie ako sa cestou od mora ešte raz osviežiť v bazéne. Deti ho milovali.

Na našej ulici smerom k hlavnej, sme mali 24/7 otvorenú pekáreň, ale fakt pekáreň, to bolo niečo parádne. O niečo ďalej tým istým smerom, sme si obľúbili reštauráciu, kde varila naša “babička”. Veľmi milá a stará pani, ktorá sama obsluhovala aj varila. Večer, keď bol plno, jej prišiel pomôcť vnuk a asi aj nevesta. Skvelá kuchyňa, veľmi autentické. Nikdy som nejedol lepší grécky šalát, tá feta bola dokonalá, normálne z nej bolo cítiť lúku ktorú kravičky spásali.

K moru sme to mali cca 10 minút pešo. Pláž klasická s radmi slnečníkov a lehátok za úplatu, my sme si vždy ľahli tesne k vode, na tú hodinku doobeda a poobede nám to takto bohato stačilo. Občas sme vyskúšali aj inú reštauráciu, ale vždy sme sa vracali k babičke, chutilo nám u nej najviac.

Samozrejme sme absolvovali niekoľko výletov. Tým prvým bola nezabudnuteľná “sunset” plavba katamaranom Dream catcher. Akože fakt nemusím takéto organizované akcie, ale toto nemalo chybu. Išli sme na sunset plavbu, čiže poobede do západu Slnka. Trvalo to cca 4,5 hodiny. Prišiel po nás nový Mercedes mikrobus (inak na Santorini sú asi iba tieto mikrobusy, inú značku tam nevidieť). Po nalodení a predstavení sa posádky, sme sa vydali na plavbu vnútrom kaldery proti smeru hodinových ručičiek k Fire, potom Oia, potom oba ostrovčeky Kameni, kde sme mali krátku pauzu na kúpanie v termálnych vodách kt. pri týchto ostrovčekoch vyvierajú. Potom ďalej smerom na juhovýchod okolo majáku, Black beach až k Red beach. Tam sme sa opäť kúpali. No a potom už pomaly späť, ale ešte najprv na otvorené more na západ Slnka. Ten vyšiel parádne, krásny bol a už iba šup späť do prístavu a mikrobusom na hotel.
Nebolo to vôbec lacné, ale stálo to za každý cent z tých 300€. All inclusive ako sa patrí, ale fakt all inclusive, čo som aj patrične čo sa pivka týka využil 🙂 , výborné jedno, všetko super. Ale najlepšia na tom bola posádka. Kapitán bol Srb, zvyšok taký mix, ale boli veľmi veľmi pohodoví, profesionálni, vtipní, jednoducho top. Ak tam človek už je, určite odporúčam plavbu týmto katamaranom. Majú dosť konkurenciu, ale títo sú najdrahší, preto berú na palubu najmenej ľudí = žiadna tlačenica, ale pohoda = najlepší zážitok.

1 2 ►

Ďalší výlet bol k majáku Akrotiri, nachádza sa na juhozápadnom cípe ostrova. Asfaltka sa vinie po hrebeni krátera a tak cestou nie je núdza o krásne výhľady do kaldery a ostatné ostrovy tvoriace Santorini. Je to veľmi pekné a fotogenické. Maják nie je prístupný, ale okolo sa dá motať po skalách, posedieť a vychutnávať nádheru okolo a čulý lodný ruch na mori. Okrem lozenia po skalách sa deti zabávali aj rátaním jašteričiek.

Cestou späť z majáku, sme odbočili k južnému pobrežiu ostrova pozrieť vykopávky Akrotiri. Ako som už v úvode článku spomínal, toto mesto pokryla cca v roku 1600 pred Kristom po explózii sopky vrstva pemzy do viac ako 50m.
Areál vykopávok je vskutku ukážkový, je to celé zastrešené a obstavané obrovskou halou aby sa predišlo poškodeniu vplyvom počasia. Samotná expozícia je prepletaná chodníčkami, človek sa tak akoby prechádza po meste, len je nad tým všetkým a pozoruje to zhora. Veľmi pekné to tam majú. Deťom sa opäť najviac páčili jašteričky 🙂

Ďalším výletom bola návšteva dedinky s názvom Vlychada. Nachádza sa na juhozápadnom pobreží. Vlychada je známa hlavne dvomi vecami. Prvou je stará továreň na paradajkové konzervy, dnes je vkusne prerobená na múzeum – Tomato Industrial Museum. Pri vstupe sa platí symbolické vstupné, určite odporúčam pozrieť si to.
Ďalším ťahákom je nádherná pláž, zo zadnej strany chránená dlhočiznou vápencovou stenou, ktorá je krásne tvarovaná vplyvom matičky prírody. Začína hneď pod starou továrňou. Pláž pokrýva šedý sopečný piesok a jemné kamienky. Na začiatku sa nachádza niekoľko slnečníkov, potom už stovky metrov nič, len piesok, more a tieň vápencovej steny. Je to jedna z najkrajších pláží aké som videl. Pláž bola počas našej návštevy doslova prázdna.
Bezplatné parkovanie absolútne žiadny problém, pri móle je miesta dosť.

Asi predposledný deň sme sa vydali na masív oddeľujúci Kamari a Perissu. Na jeho vrchole sa nachádzajú ruiny starodávneho mesta Thira (Santorini), podľa ktorého je ostrov pomenovaný. Ak si pamätám správne, aj toto mesto padlo za obeť mohutnému výbuchu sopky o kt. už bola reč.
Úplne na vrchol sa autom dostať nedá, ale dá sa peknými serpentínami preštrikovať na záchytné parkovisko kt. sa nachádza asi v 3/4 masívu. Cestou sa otvárajú krásne výhľady na východnú časť ostrova, celé Kamari a letisko.
Išli sme tam doobeda, celý čas sme váhali či ísť, alebo nie, pretože to vyzeralo, že možno príde búrka a nechceli sme riskovať blesky na vrchole.
Nakoniec nás búrka obišla a po zaplatení vstupného sme mohli vyšlapať turistickým chodníkom vedúcim zo záchytného parkoviska na plošinu na vrchole, kde sa pozostatky mesta nachádzajú.
Aj tento výlet jednoznačne odporúčam, zhora sú krásne výhľady na skoro celú východnú a južnú stranu ostrova a na more. Ruiny sú samozrejme tiež zaujímavé a netreba sa nechať zmiasť, sú aj dobre strážené strážnikom v nenápadnej búdke, takže dodržiavať zábrany a neloziť po nich 🙂
Foťák sa nám vybil, takže hlavne fotky z ruín Thiry sú fotené mobilom…

No a nakoniec som si nechal najväčší higlight ostrova – mestečko Oia. Cestou sa ide cez hlavné mesto ostrova – Fira, tá je tiež veľmi pekná a veľmi preplnená, je tam aj McDonalds…
Oia je naozaj krásna, jedinečná, neskutočne fotogenická. Výhľady na kalderu a ostatné ostrovy sú dychberúce. Ale raz stačí a fakt je tam veľa, ale naozaj veľa ľudí. To množstvo turistov je tam hlavne z dôvodu, že dole v kaldere kotvia obrovské výletné lode. A také keď sa stretnú dve – tri a každá vypľuje x tisíc turistov, tak to je potom Oia ako za trest. Turisti z lodí sa zo spodného prístavu pohodlne vyvezú lanovkou, nemusia ani šlapať. Čo už, ale boli sme radi, že sme to videli.

Santorini sa jednoznačne oplatí vidieť. Ostrov je naozaj veľmi pekný a fotogenický, Fira a Oia sú jedinečné. Ak sa dá, treba ísť určite mimo hlavnej turistickej sezóny, čiže ideál koniec júna, začiatok septembra – to koniec koncov platí pre všetky európske destinácie. Ubytko vyberať v Perisse ak chce človek kľud a relax, ak sa chce zabávať tak Kamari. Grécka pohostinnosť je nefalšovaná a človek sa tam cíti naozaj ako hosť. Najlepší spôsob ako si vychutnať krásu ostrova je plavba loďou okolo. Toto odporúčam veľmi.