Benátky 2007
10 septembra, 2007
Krátky tak trochu fotoreport z návštevy Benátok. Katka ich ešte nevidela a keďže ja áno, ale už veľmi dávno v roku 1990 🙂 (autobusový zájazd Karosou Košice – Bratislava – Viedeň – Benátky a späť), tak sme neváhali. Využili sme akciové ceny leteniek SkyEurope Viedeň – Treviso. Treviso je mestečko 40 km severne od Benátok, s ktorými je spojené železnicou. Tak ako SkyEurpe, aj hotel Carletto kde sme boli ubytovaní, už medzičasom skrachovali.
Po prílete na mini Aeroporto di Treviso, sme sa busom MHD prepravili do centra mesta a odtiaľ sme sa snažili pešo dostať na hotel. Cestou nás obiehal bus MHD ktorý išiel tým istým smerom, takže sme trochu ušetrili nohy. Páčilo sa mi, že šoféri autobusov sa vždy pekne pozdravili. Nastupovalo sa iba prednými dverami a lístky sa kupovali priamo u šoféra.
Hotelová izba bola celkom ok, aj hotel pôsobil čisto. Po ubytovaní sme sa vydali späť do mesta na túlačky. Dali sme kávu, zmrzlinu, nejaké jedlo. V meste na parkovisku robil predajca Ducati nejakú promo akciu. Kto chcel, mohol sadnúť na motorku a povoziť sa. To mi vtedy prišlo ako nepredstaviteľné u nás a asi ani teraz by to nebolo inak.
Po trápnych raňajkách ktoré boli v cene izby (7 days croissant a instantná káva z automatu, fuj) sme sa ráno vlakom presunuli do Benátok. Plán bol jednoduchý – sadnúť na vaporetto (lodný MHD autobus v Benátkach), chytiť na ňom dobrý flek v predu a nechať sa previezť celým Canal Grande…
…až na konečnú – ostrov Lido. Na Lide sme sa poprechádzali, dali sme parádne kapučíno a pozreli sme pláž.
Ďalším vaporettom sme sa previezli späť do Benátok na Námestie sv. Marka, kde sme si dali v tamojšom McD obed, ale bola to katastrofa. Asi najhorší mekáč aký sme v živote videli.
Potom sme sa presunuli k najznámejšiemu mostu Benátok – k Rialtu. Tu sme sa tiež pomotali uličkami a podvečer sme sa vlakom presunuli späť do Trevisa.
Ďalší deň ráno sme odleteli domov. Nad Viedňou sme krúžili dobrých 20 minút kým nás pustili na dráhu, inak bola cesta ok a bez problémov.
Benátky sú fasa, určite treba vidieť kým stoja. Má to svoje čaro, ale viac ako pol dňa sa mi tam nechcelo byť. Všade plno ľudí, aj mimo sezóny. Ceny riadne prehnané a divný smrad k tomu ako bonus.
Zdravím, dost mě zaujal Váš blog – máte hodně podobný výběr i styl cestování jako já, takže mě dost baví postupně v práci pročítat Vaše příspěvky. Tady u Benátek si ale nemůžu odpustit komentář.
Byla jsem tam v roce 2015 takovým tím turistickým autobusem, v noci tam, den v Benátkách, v noci zpět. Tenkrát mě Benátky taky moc neoslovily, hrozně moc lidí, vše předražené…
Ale loni v září jsme jim dali novou šanci (taky let do Trevisa), na 2 noci jsme se ubytovali ve čtvri San Marco (bylo levno, málo lidí = hezká stránka Covidu). A musím říct, že si Benátky všechny ty špatné cestopisy a komentáře rozhodně nezaslouží. Když tam ráno za svítání procházíte, dřív než dorazí všichni turisti z lodí, autobusů a pevniny, nebo když se jdete podívat do čtvrtí jako Castello (třeba kolem brány do Arzenálu) ale spíše až ke čtvrti Cannaregio, tak teprve zažijete ty pravé Benátky.
Pardon, prostě jsem si nemohla odpustit nacpat sem svůj názor. Je tam tak strašně krásně, třeba na nábřeží Castella s výhledem na kostel San Michele.
Dobrý deň, pozdravujem Vás,
ďakujem za koment aj prečítanie a vôbec sa nemusíte ospravedlňovať 🙂
Viem si tam živo predstaviť Váš pobyt počas covidu, v tak turisticky exponovanej destinácii ako sú Benátky to muselo byť z tohto pohľadu skvelé.
My sme tak počas prvej vlny pandémie vymákli Barcelonu. To je mesto ktoré má tieže rôznu povesť, bývajú tam bežne šialené kvantá turistov.
Keď sme tam boli my, tak bolo mesto doslova poloprázdne, až prázdne, úplná fantázia.
Aj na Rodose a Korfu sme boli počas pandémie a to už bolo niekedy skoro až strašidelné, tak mál ľudí tam bolo.
Faktor covid je podľa mňa dosť rozhodujúci aký dojem na človeku lokalita zanechá.
Všetko dobré, nech sa darí
Martin