Rím 2007
15 marca, 2007
Rím je podľa mňa absolútny top čo sa týka množstva, krásy a historickej hodnoty pamiatok všetkého druhu. Neskutočné koľko je tam najrôznejších pamätihodností, kostolov, chrámov, palácov, ruín. Nehovoriac o snáď najznámejšej pamiatke sveta – o Koloseu, alebo kto by nepoznal Vatikán a jeho Sixtínsku kaplnku? Rím je skrátka Rím. Potom je dlho dlho nič, až potom niekde Paríž, Praha, Benátky, Florencia a tak ďalej. Rím je kategória sama pre seba, hrá svoju vlastnú ligu vo svojom vlastnom vesmíre.
Leteli sme poobede so SkyEurope z Viedne na letisko Fiumicino. Z letiska do mesta vlakom na hlavnú stanicu Roma Termini. Odtiaľ metrom k hotelu. Celý presun prebehol hladko.
Na hoteli sme si oddýchli a vydali sa metrom ku Koloseu. Človek len tak vystúpi z metra a stojí pri ňom. Paráda.
Od Kolosea sme prešli okolo Forum Romanum na Piazza Venezia. To nám na prvý večer stačilo. Napriek dramaticky zamračenej oblohe nepršalo, čo sme boli veľmi radi.
Druhý deň ráno sme sa metrom presunuli k Piazza della Repubblica, kde sme pozreli Santa Maria degli Angeli e dei Martiri.
Odtiaľ sme pešo prešli k Vatikánu. Na Sixtínsku kaplnku by sme snáď potrebovali celý deň, kým by sme sa vôbec dostali na rad, toľko ľudí tam stálo.
Uspokojili sme sa teda Námestím sv. Petra a Bazilikou sv. Petra a prehliadkou podzemia, kde sú hrobky pápežov.
Z Vatikánu sme prešli k Castel Sant’Angelo a ponad Tiber okolo Ponte Vittorio Emanuele II plynule na Piazza Navona s krásnou Neptúnovou fontánou.
Odtiaľ to bolo pár minút k najstaršiemu rímskemu kostolu Panteónu.
Po zmrzke na námestí pri Panteóne sme si to odšlapali k Fontáne di Trevi a od nej k Španielskym schodom. Unavení sme sa vrátili na hotel trochu si odpočínúť.
Večer sme opäť skočili ku Koleseu, Forum Romanum a pozreli sme aj krásny a večer pekne nasvietený Altare della Patria – Oltár vlasti na Piazza Venezia. Električkou sme ešte skočili aj k Isola Tiberina a fakt totálne dorazení sme sa vrátili na hotel.
Druhý deň ráno sme začali veľolepou bazilikou Santa Maria Maggiore. Pre mňa absolútne najkrajší kostol aký som kedy v živote videl. Nachádza sa na Piazza Santa Maria Maggiore, je však exteritoriálnou časťou Vatikánu. Bazilika má spojitosť i s dejinami našich národov. Na tomto mieste bolo totiž v roku 867udelené pápežom Hadriánom II. slávnostné povolenie používania staroslovienčiny ako štvrtého bohoslužobného jazyka (po latinčine, gréčtine a hebrejčine).
Náš pobyt v Ríme sa chýlil ku koncu. Stihli sme sa ešte presunúť na Piazza del Popolo, ktorému dominuje obelisk z egyptského chrámu Slnka v Heliopolise. Ukradli a do Ríma ho odtiaľ premiestnili v roku 10 pred n.l. Tiež na ňom bola aktuálne výstava sôch vytvorených z odpadu, hlavne z plechoviek. Vybehli sme hore k Villa Borghese, odkiaľ bol krásny výhľad. Potom sme sa už museli presunúť na hlavnú stanicu a odtiaľ vlakom na letisko a odlet do Viedne.
Rím sa nám veľmi, veľmi páčil. Je to jednoducho matka všetkých miest. Celkom dobrá doprava metrom, rozumené ceny lístkov na MHD. Stačí len chodiť, chodiť a chodiť, na každom rohu niečo nádherné, na každom námestí nejaká fontána, stĺp, chrám, kostol… fantázia.