Sicília 2017

Pravá letná dovolenka na nádhernom talianskom ostrove Sicília. Leteli sme pravidelnou linkou Ryanairu z Bratislavy do Trapani. Na letisku v Trapani sme si požičali auto z požičovne Thrifty.

Naplánoval som to takto: 1 – letisko Trapani, 2 – Trapani prvé ubytovanie, 3 – ostrov Favignana, 4 – Erice, 5 – San Vito Lo Capo, 6 – Bagheria druhé ubytovanie, 7 – Palermo, 8 – Cefalú, 9 – Monreale, 10 – Sciacca tretie ubytovanie a späť na letisko Trapani.

Na mapke nižšie je zobrazená trasa kt. sme počas dovolenky prešli a jednotlivé základne a miesta výletov.  

Základňa 1. – Trapani

Mesto s výbornou polohou pri letisku – cca 30 min. jazdy autom. Trapani sa na prvých päť dní dovolenky svojej úlohy logistickej základne zhostilo na jednotku. My sme z Trapani absolvovali výlety na ostrov Favignana, výlet lanovkou do mesta Erice, výlet autom do San Vito Lo Capo. Samotné mesto síce neponúka nič extra, ale má sympatické staré centrum s prístavom,  množstvom kaviarní a pasticcerií – cukrární, zmrzlinární  a reštaurácií. Blízko centra sa nachádza príjemný park s niekoľkými detskými hojdačkami a preliezačkami. Taktiež v ňom rastú krásne tropické stromy a palmy, nachádza sa tam aj mini jazierko s korytnačkami a vodným vtáctvom. Po príchode a ubytovaní, sme si blízko pri apartmáne našli „svoju“ pekárničku, zmrzlináreň a pizzeriu. V Trapani sa dá aj kúpať. Hneď pri centre vedľa Piazza Vittorio Emanuele, sa nachádza mestská pláž. Tá je ale dosť špinavá a vo vode sú aj pŕhlivé medúzy – o tom sa presvedčila naša dcéra na vlastnej koži. Avšak dva kilometre severovýchodne po ulici Dante Alighieri začína krásna piesková Spiaggia di San Giuliano. To je už iné kafe, pás piesku široký niekoľko desiatok metrov sa tiahne jeden kilometer. Veľká a denne udržiavaná a čistená pláž, čistá voda, občas vlny, paráda. Pozdĺž pláže je množstvo parkovacích miest s parkovacími automatmi.

Po úvodnom zoznámení sa so Sicíliou, sme na druhý deň absolvovali výlet loďou na ostrov Favignana. Na ostrov premávajú lode dvoch veľkých spoločností – Siremar a Liberty Lines. My sme sa rozhodli pre loď Liberty Lines. Síce sú o niečo drahší (72€/4 osoby), ale plavba ich rýchlymi loďami trvá iba 30 min., zatiaľ čo lacnejšiemu Siremaru to trvá rovnú hodinu. Lístky som objednával v predstihu z domu cez ich internetovú stránku – toto odporúčam, nakoľko som pri pátraní po lodnej doprave na Favignanu na nete narazil na viacero predajných portálov, ktoré si na lístky prihadzujú svoju maržu. Voucher od Liberty lines si stačí uložiť do mobilu, ten treba potom ukázať v ich okienku v prístave, kde vám na základe toho vydajú lístky na plavbu loďou. Na loď teda bez platných lístkov nenastúpite.

Na Favignanu sme prišli za kúpaním. Časť ostrova kde sa nachádzajú najznámejšie a najkrajšie pláže (aj najplnšie), je rovinatá a tak bicykel je ideálnym dopravným prostriedkom. My sme sa kúpali na Lido Burrone (najviac ľudí, je to najbližšia známa pláž od prístavu), cestou na Cala Azzurra sme prešli okolo Cala Trono. Nad Cala Azzurra (tiež dosť ľudí a horší prístup k vode, nie veľmi vhodné pre deti) je hneď pri ceste kongeniálny bar, ktorý veľmi odporúčam. Chceli sme ísť aj na Cala Rossa – asi najznámejšia pláž na ostrove, ale bolo veľmi teplo a tak sme sa vrátili späť a neďaleko Lido Burrone západným smerom, sme našli super malé plážičky, ktoré sú tvorené zaujímavými skalnými útvarmi, tie sú podmyté vodou, na dne je jemný piesok a tak človek leží v mori, ale hlavu má v tieni. Veľmi príjemné kúpanie, krásna čistá voda a minimum ľudí. Na ostrove sa dobre orientuje, cesty a pláže sú značené smerovníkmi, takže na jednotlivé pláže nie je problém trafiť.

Výlet do Erice je takpovediac povinnosťou. Erice je historické mestečko na hore Eryx, kde však stále žijú domáci. Turista sa tak vráti v čase o niekoľko storočí naspäť, veľmi odporúčam tento výlet. Jednak uvidíte zachovalé staré mesto, druhak, keďže sa mesto nachádza na vysokej hore vo výške 751 m. n m., sa môžete kochať výhľadmi na Trapani a okolie. Z Trapani sa tam dá dostať autom – masakrálna jazda serpentínami, vrelo odporúčam, ale len zdatnému šoférovi. Na mnohých úsekoch je potrebné podradiť do jednotky, zákruty sú tak strmé a prudké, že sa aj hlava zatočí, naozaj zábava, a tie výhľady… Ak tam prídete ráno, tak zaparkujete. Parkoviská sú vyznačené, jedno väčšie je hneď na začiatku mestečka, viaceré sú pozdĺž cesty okolo mesta. My sme tam autom išli až na druhý krát v posledný deň, keď sme mali čas do odletu lietadla.

Druhým spôsobom ako sa hore dostať, je lanovka – Funivia. Autom to nájdete jednoducho, keď zadáte do navigácie Trapani Funivia, tak vás spoľahlivo navedie. Výborné je, že hneď vedľa budovy lanovky, sú dve veľké parkoviská. Pred vchodom do parkoviska je rampa, treba si pri nej vziať lístok a potom po návrate z Erice ho vložíte do automatu kt. sa nachádza kúsok nižšie pri chodníku. Cena 1,5€ na 3 hodiny, každá ďalšia začatá hodina je tuším 0,5€. Prečo to píšem? Miestni hajzlíci si z toho urobili výnosný biznis a funguje im očividne výborne, nakoľko parkoviská sú poloprázdne až prázdne. Vystresovaný a neznalý turista chce vytešený, že konečne našiel parkovisko zaparkovať. Vtom pribehne chlapík a začne kričať a mávať rukami, že parkovisko nie, že tam parkovať nemôže. Ukáže mu ale, kde parkovať môže a len za 5€. Turista v strese od rampy vycúva, zaparkuje niekde ďalej za rohom na ulici a strčí hajzlovi peniaze do vrecka. Takže ignorujte ich, vezmite si lístok pri rampe a s čistým svedomím zaparkujte na parkovisku. My sme boli v sobotu ráno jediné auto na parkovisku, všetci ostatní sa zľakli a parkovali bohvie kde.

Približne 40 km severovýchodne, asi hodinku autom od Trapani, sa nachádza San Vito Lo Capo – najznámejšia pláž v tejto časti Sicílie. Nachádza sa v rovnomennom mestečku pod Monte Cofano – skalnatou horou, ktorú vyhľadávajú horolezci. Pláž je široká desiatky metrov a dlhá cca 1,5 km. Táto nádherná pláž s čistou vodou, je vysoko hodnotená a všeobecne známa. Je to obľúbená dovolenková destinácia domácich Talianov. Toto všetko má za následok, že je tu v lete naozaj veľa ľudí a celé letovisko tak najviac pripomína klasické preplnené destinácie nám blízkeho Jadranu. To je však jedno, kúpanie je perfektné, pre deti veľmi vhodné. Komu vadia davy ľudí a plážoví predavači, asi spokojný nebude, nám ale 2-3 hodinky s deťmi ubehli ako voda. 

Základňa 2. – Bagheria

Po prvých piatich dňoch, nastal čas na zmenu ubytovania a presun na ďalšie miesto, ktorým bola Bagheria – malé mestečko východne od Palerma. Autom z Trapani je to 140 km, necelé dve hodiny pohodlnou diaľnicou. S výnimkou Palerma ktorým sme prechádzali, bola diaľnica poloprázdna a to sme išli počas pracovného dňa. Bagheriu som zvolil preto, lebo som chcel aby sme navštívili Palermo, Cefalú a Monreale. Bagheria sa nachádza medzi Palermom a Cefalú (ubytovanie v Palerme som vopred zamietol kvôli katastrofálnej doprave v tomto meste), takže má strategickú polohu. Ubytovanie bolo cca 10 min. pešo od železničnej stanice, nakoľko do Palerma sme chceli ísť vlakom na stanicu Palermo Centrale, blízko centra mesta. Vlakom je to z Bagherie cca 12 minút.

Palermo treba vidieť. S malými deťmi a v brutálnom teple – napriek večerným hodinám, to nebola príjemná prechádzka. Napriek tomu neľutujeme. Je to mesto s obrovskou charizmou, ulice vás pohltia, všade hluk a áno, aj špina a mix ľudí, rás a národov. Palermo je naozaj výživné, plné histórie a nádherných chrámov – napr. Palatínska kaplnka (Cappella Palatina), nachádza sa tu slávne Teatro Massimo. Je to hlavné mesto Sicílie, má približne 650 000 obyvateľov a je to na ňom vidieť. Chcem sa sem niekedy vrátiť a preskúmať ho podrobnejšie.

Po náročnom dni sme mali naplánovaný pohodový výlet do perly tejto časti Sicílie – čarovného mestečka Cefalú. Mestečko sa nachádza cca 60 km východne od Bagherie. Je učupené pod masívom La Rocca, na ktorom sa nachádzajú zrúcaniny starej pevnosti. Najväčším lákadlom je normanská Cattedrale della Trasfigurazione – Katedrála Premenenia Pána, nádherné starobylé uličky a jedinečné kúpanie priamo pod starými domami. Celé je to veľmi fotogenické. Cefalú je tak ako aj San Vito Lo Capo turisticky veľmi exponované a tak sa v hlavnej sezóne treba pripraviť na značný počet návštevníkov.

Napriek plnej pláži – už o 9:30 ráno sme si ledva našli miesto pre deku, hodnotím kúpanie v Cefalú ako jedno z najlepších. Voda teplá a čistá ako v bazéne, pod nohami skvelý piesok, ale čo dodáva kúpaniu skutočný punc výnimočnosti, je kulisa, ktorú tvorí starobylé mesto s masívom La Rocca v pozadí. Jedinečné a neopakovateľné.

Normanská katedrála nemá tak bohatú výzdobu ako napr. katedrála v Monreale (tam sa ešte dostaneme), ale rozhodne stojí za návštevu, taktiež prechádzka uličkami mesta, či posedenie v niektorej z mnohých kaviarní a pasticcerií. Cefalú dávam päť hviezdičiek.

Základňa 3. – Sciacca

Po dvoch nociach v Bagherii, sa pomaly presúvame k nášmu poslednému miestu ubytovania, ktoré sa nachádza neďaleko mesta Sciacca. Cestou tam sme však nesmeli vynechať ďalší skvost – katedrálu v Monreale. Cattedrale di Monreale je skutočný poklad, jedna z najväčších normanských stavieb sveta. Vnútro je vyzdobené mozaikami na ploche viac ako 6000 m2. Nie, nesekol som sa o nulu. Súčasťou katedrály je aj benediktínsky kláštor. Vstup do samotnej katedrály je bezplatný, kontroluje sa však dress code, v krátkych sukniach, resp. nohaviciach vás nepustia. Pri vchode predávajú za 1€ jednorázové papierové  „zástery“. Vstupy do ostatných častí komplexu sú spoplatnené, dá sa navštíviť spomínaný kláštor, resp. vystúpiť na strechu katedrály a pod.

Cestovanie po Sícílii autom je bezproblémové – čo sa infraštruktúry týka. Diaľnice spájajú najväčšie mestá regiónu a sú s výnimkou niektorých úsekov (od Palerma na východ) bezplatné. My sme išli po spoplatnenej diaľnici iba 11 km úsek na ceste z Palerma do Cefalú, za týchto 11 km sme platili 0,9€. Úhrada diaľničných poplatkov funguje veľmi podobne ako v Chorvátsku – na začiatku úseku ktorý je spoplatnený, si na bráne vyzdvihnete ústrižok z automatu a potom pri zjazde z diaľnice ho podáte obsluhe/automatu a zaplatíte potrebný obnos.

Parkovanie je vcelku dobre organizované. Všeobecne na uliciach – ak nie sú vyznačené žiadne parkovacie miesta, alebo sú vyznačené bielou čiarou, tak je parkovanie bezplatné (samozrejme ak to nezakazujú značky Zákaz zastavenia/státia). Ak sú parkovacie miesta vyznačené modrou čiarou, smelo parkujte, len si nájdite parkovací automat a za parkovanie treba zaplatiť (väčšinou iba mincami). Funguje jednoducho – koľko € doň hodíte, tak dlho môžete parkovať. Ako doň hádžete mince, postupne sa čas parkovania predlžuje – vidieť to na displeji. Ceny sú všade rôzne, takže tu neporadím, ale netreba sa báť, tatranské ceny to zďaleka nie sú. Potom stlačíte gombík a lístok si vložíte za sklo auta na palubnú dosku. Stretnúť sa môžete aj so žltou farbou parkovacích čiar, ale tam stáť nesmiete, lebo je to vyhradené pre rezidentov, ak sa nemýlim. Všetky tri spôsoby sú bohato podporované aj zvislými dopravnými značkami.

Stravovanie v Taliansku je zážitok všade kde som doteraz bol. My sme ochutnali: tapas – všakovaké morské potvorky, výborné to bolo. Arancini – sicílska špecialita – sú to ryžové guľky plnené od výmyslu sveta (klasická je al burro – šunka a syr), celé je to vysmážané. Stoja od 1,2€ po cca 2-3,5€, podľa lokality a náplne. Sú výborné a jedna, dve stačia na rýchly obed/večeru. Pizza – kto by ju nepoznal, najlepšia bola v Che Pizza! v Trapani. Ceny sú veľmi fajn, od 4/5€ za malú (jeden sa doslova prežerie), až po 12/15€ za veľkú, to však už stačí na menšiu rodinnú oslavu.

Zmrzlina – je všeobecne všade veľmi dobrá, výborná až vynikajúca. Takou bola určite v gelaterii Terzo Cerchio v Trapani, ich pistáciová je orgazmická. So zmrzlinou súvisí ďalšia sicílska špecialita a tou je tzv. brioche. To znamená, že vám zmrzlinu dajú do rozrezanej briošky. Akokoľvek gebuzinoidne to znie, je to výborné a sýte. Úplne stačí ako rýchly obed počas horúceho dňa. Cena cca 2,4€ – 2,5€, viac by som nedával.

Cannoli – top sicílsky dezert/koláčik/zákusok. Je to upečené cesto v tvare trubičky a naplnené ochutenou ricottou. Vyrábajú XY príchutí, náplní, ale základ je jednoduchá osladená ricotta a celé je to posypané práškovým cukrom. Mňam. Cenovo sa hýbe od 2€/ks vyššie.

Kuskus – áno aj kuskus patrí medzi sicílske špeciality, boli sme na jednom trhu kde bol festival tohto jedla a bolo to zaujímavé. Za 6€ sme dostali obrovskú porciu, z ktorej by sa určite najedli 3 dospelí ľudia.

Káva – kávičkovať sa dá takmer všade a všade je káva výborná. Ak si opýtate caffé, dostanete klasické malé espresso, u nás by sa dalo nazvať  ristretto. Cena je takmer všade rovnaká – 1€.

Pekárničky – ponúkajú okrem klasického pečiva (geniálne plnené croissanty) aj mnoho domácich špecialít, ako napr. lasagne a podobne. Pekárnička ktorú som spomínal na začiatku, bola u nás veľmi obľúbená. Ja som mal najradšej buchty plnené pomaly duseným bravčovým ragú so zeleninou a žemličky plnené špenátom a ricottou.

Na záver:

Sicíliu vnímam ako veľmi príjemné rozšírenie cestovateľských obzorov. Je to pohodlne dostupná destinácia – vďaka priamym letom Ryanairu do Trapani z Bratislavy, resp. Wizzair lieta z Budapešti do Catanie. Sicília má naozaj čo ponúknuť, je autentická, krásna a chutná.. Najlepší čas kedy ostrov navštíviť je jún a september. Júl je už dosť teplý a august je horúci pekelne, navyše v auguste majú dovolenky a prázdniny aj domáci Taliani.

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *