Okinawa – Japonsko 2024

Letná dovolenka na Okinawe? A prečo nie?
Začalo to takto.
Minulý rok som jedného dňa náhodou narazil na zaujímavý cestopis, bohužiaľ ho už neviem nájsť.
A padla mi sánka.
Parádne pláže, podmorský život, atrakcie, pamiatky, krásna príroda, skvelá infraštruktúra, bezpečnosť, originalita, neopakovateľné jedlo, cenová dostupnosť… kdeže toto všetko nájsť?
V Japonsku, konkrétne na Okinawe. Vedel som, že nebudem mať pokoja, kým tam nepôjdeme.
Tak sme išli 🙂

O Japonsku som samozrejme mal nejaké základné informácie, ale až keď som začal pripravovať túto dovolenku, tak sa potvrdilo to známe – viem, že nič neviem.
Samotné Japonsko pozostáva z vyše 14 000 ostrovov a sú riadne rozťahané. Štyri hlavné, od severu na juh Hokkaido, Honšú, Šikoku a Kjúšú. Vzdialenosť od severu po juh krajiny je takmer 3000 km, to je asi ako zo Štokholmu na Cyprus.
Japonsko sa delí na prefektúry, najjužnejšou je Okinawa – reťaz ostrovov dlhá takmer 1000 km.
Hlavným ostrovom prefektúry Okinawa, je rovnomenný ostrov Okinawa s hlavným mestom Naha.
Okinawu obmýva z východnej časti Tichý oceán a zo západnej Východočínske more.
Zaujímavosťou je aj to, že najjužnejšia časť prefektúry Okinawa, tvorená hlavne ostrovom Ishigaki (a okolitými ostrovmi), je od Taiwanu vzdialená len cca 500 km. Na Taiwan je odtiaľ bližšie, ako do hlavnej časti Japonska.

Do Japonska je zo Slovenska naozaj ďaleko. Bolo nám jasné, že ak pôjdeme, tak na dlhšie. Vzhľadom na naše školopovinné deti, do úvahy prichádzali iba letné prázdniny.
Síce tam vtedy v Tichom oceáne začína sezóna tajfúnov a tiahnu ním medúzy štvorhranky, ale nič sa nedalo robiť.
Volanie divočiny bolo silnejšie a deťom sme pre istotu kúpili neoprény 🙂 .

Ako vždy, na začiatku boli letenky. Keď v polovici apríla vyskočili slušné termíny za akceptovateľné ceny, navyše s celkom znesiteľnými odletmi/príletmi, zaváhal som.
Pár dní nato sa však rovnaká ponuka objavila opäť a to som už bol nachystaný.
Keďže išlo o letenky China Eastern Airlines, radšej som ich kúpil cez Pelikána ako na priamo.
Napriek prázdninám, bol náš kalendár dosť napnutý. Museli sme skĺbiť viacero akcií a samozrejme dohodnúť babku Mariku a dedka Stana, aby nám mal kto strážiť a opatrovať domácnosť.
Výsledkom toho všetkého boli spiatočné letenky na 14 dní s odletom z Viedne s jedným medzipristátím v Šanghaji a s príletom do Nahy na Okinawe.

Začal som riešiť itinerár, hotely, požičanie auta a ďalšie letenky už vrámci Okinawy medzi ostrovmi.
Keď som mal všetko hotové, do toho nám asi po mesiaci Pelikán oznámil, že Číňania zrušili let z Viedne. Po niekoľkých mailoch a telefonátoch sme dohodli, že v rovnaké dni, len v iných časoch poletíme a vrátime sa z/do Budapešti.
Korekcie som zapracoval do itinerára a aktualizoval rezervácie.
Všetko klaplo takmer na 100%, jediná vec čo nevyšla, bola opäť vinou Číňanov pri ceste späť.
Mali sme mať layover v Šanghaji 8 hodín. Chceli sme ísť pozrieť mesto, keďže nám však spiatočný let z Nahy do Šanghaja meškal vyše 2 hodiny, už sme nemali dosť času na výlet do mesta.

Našu japonskú letnú dovolenku som naplánoval a rozdelil na tri hlavné časti:

1. Hlavný ostrov Okinawa, požičané auto, akvárium, pláže, príroda
2. Ostrov Ishigaki, letecký presun z Okinawy, požičané auto, pláže, výlety
3. Naha – hlavné mesto Okinawy, relax, výlety

Štvrtok 22. 8. 2024

Odlet z uhorského hlavného vzdušného prístavu sme mali o 12:30. Babke a dedkovi sme dali zbohom niečo po siedmej. O tri hodiny neskôr som perepúť aj s bagážou vyložil pri odletoch a auto som ako obvykle odparkoval na Holiday Parkingu hneď vedľa letiska.
Check-in už bol otvorený a tak sme sa postavili na koniec nepríjemne dlhého radu. Po asi 45 minútach sme konečne odovzdali kufre a dostali boarding pasy na lety do Šanghaja a z Šanghaja do Nahy.
Keď som kupoval letenky, tak sa dalo na všetkých letoch zvoliť sedenie, čo som aj urobil. Vzhľadom na to, že pôvodné lety z Viedne boli zrušené, ostali nám v platnosti iba miesta na sedenie, ktoré som vybral na lety do/z Nahy. Miesta na sedenie pre lety z Budpešti do Šanghaja a späť sme tak museli riešiť pri check-ine. Ochotná pracovníčka pri check-ine sa posnažila, trvalo to dosť dlho, ale nakoniec nám nejako v systéme vydolovala slušné miesta úplne vzadu, v posledných dvoch radoch v strede.
Keďže Boeing 787-9 Dreamliner ktorým sme leteli, nemá vzadu WC, boli naše miesta super.
Okrem palubného personálu nás nikto nerušil a nekopal do chrbta.

Odlet načas, všetko ok. Sedenie vzadu celkom fajn, ako som spomínal, hlavne sme mali kľud. Učučkali sme sa každý nejako, čítali sme, pozerali filmy, info o lete, jedli. Skrátka klasika.

Piatok 23. 8. 2024

Po takmer 11 hodinách v lietadle, sme pred šiestou ráno pristáli v Šanghaji na letisku Pudong. Letisko má dva terminály, vláčikom sme sa museli presunúť na druhý.

Security kontroly prebehli hladko. Našli sme si náš gejt a zložili sa na najbližšie takmer 4 hodiny.
Po asi hodine nám zmenili gejt, tak sme sa presunuli. Na laviciach sme si obsadili miesta a zaľahli.
Ja som celkom pospal, Tánička aj Katka tiež.

Viac či menej vyspatí, sme s polhodinovým meškaním nastúpili do autobusu, ktorý nás odviezol k lietadlu.
Let dosť plný a boli sme v ňom snáď jediní beloškovia, inak samé šikmoočko.

Hneď ako sme nastúpili, Tomi zalomil, ale totálne. Prespal štart, celý 2,5 hodinový let aj pristátie. Ledva ledva sa zobudil, až keď sme mali z lietadla vystupovať 🙂

Sedel som pri doškriabanom okne, viditeľnosť slabá, aj bolo dosť oblačno. Nekonal sa tak žiadny spektakulárny prílet na Okinawu.

V piatok o druhej poobede, sme pristáli na Okinawe na medzinárodnom letisku v Naha.
Boli sme v Japonsku.