Rodos 2020

Vďaka hnusobe, sme ako väčšina (snáď…) príčetných Slovákov, toto leto ostali doma na Slovensku. Touto vetou som uviedol iný svoj článok začiatkom júla tohto roku. Po bitke je každý generál a k tomu, prečo sme zmenili názor a presa len sa vydali na dovolenku do zahraničia, sa postupne dostanem.

Grécko patrí jednoznačne k našim najobľúbenejším destináciám. Nechcem sa opakovať, ale podľa nás ponúka najlepší pomer medzi cenou a výkonom. K tomu nádherné pláže, teplé a čisté more, geniálna kuchyňa, jedinečné pamiatky, neopakovateľné starobylé mestečká. Gréci vedia a chcú slúžiť – v tom najlepšom slova zmysle. Naozaj sa tam cítime výborne, ako zákazníci o ktorých je záujem. Ceny len o niečo vyššie ako u nás, výborná infraštruktúra, bezpečie a v neposlednom rade pohodlná dostupnosť letecky – takmer všade maximálne 2,5 hodiny. Grécko je spolu s Talianskom náš dovolenkový TOP.

Tento rok sme prišli kvôli celosvetovej pandémii o výlet do Ľvova na Ukrajine, o koncert Rammsteinu vo Varšave a o letnú dovolenku v južnom Taliansku (regióny Apúlia a Kampánia). Za letenky do Varšavy a do Talianska, nám poľský LOT, resp. WIZZ vrátili peniaze.
Za letenky do Ľvova sme si zvolili možnosť, ktorú WIZZ ponúka – voucher v hodnote ceny leteniek + 20%.
Bolo to na začiatku pandémie, kedy nikto nevedel, ako dlho to celé bude trvať. Mysleli sme si, že je to dobrý deal. To sme však netušili, že pandémia sa s nami povlečie naozaj dlhodobo a že skôr ako niekedy na budúci rok, nebude situácia v normále – ak vôbec.
Voucher mal síce platnosť dva roky, ale dosť sa obávam toho, či WIZZ (ako aj iné súkromné letecké spoločnosti) vôbec dovtedy dožije. Preto sme si povedali, že hneď ako to bude možné, využijeme ho.

Koncom júla, kedy sa situácia s koronou zdala byť stabilná nie len u nás, ale aj v mnohých krajinách Európy (2. vlna bola v nedohľadne, stále sme spali na vavrínoch po tom, ako dobre sme zvládli 1. vlnu), sme si povedali, že ideme do toho.
V podstate doteraz sa letecké spoločnosti predháňajú v akciách, ktoré nemajú obdobu. Lietanie ešte nikdy nebolo také lacné. Hlavne Ryanair má takmer denne na niečo parádne akcie.

Voľba padla na Grécko a ostrov Rodos. Kocky boli hodené a už sme len nervózne čakali, čo z toho bude. V auguste sa korona situácia začala dramatizovať, opäť pribúdalo nakazených, takmer denne rekordy. Museli sme na pravidelnej báze sledovať situáciu v Grécku, Rakúsku a samozrejme na Slovensku a taktiež ako uvedené krajiny pristupujú k ostatným dvom. Slušná rovnica o troch neznámych.
Pravda je taká, že sme mali odlet v pondelok, ale až v sobotu, dva dni pred odletom, sme sa definitívne rozhodli, že ideme. Nikto o tom nevedel, ani deti. Tým sme to povedali deň pred odletom v nedeľu.
Dovolenky sme s Katkou mali v práci na tento termín nahlásené dlhodobo vopred, takže s tým problém nebol. Mali sme aj náhradný plán, keby z Rodosu nič nebolo.

Ostrov Rodos je s dĺžkou takmer 80 a šírkou 30km 4. najväčším ostrovom Grécka. Nachádza sa na juhozápade krajiny, na hranici Egejského (severná strana ostrova) a Stredozemného mora (južná strana ostrova). Leží 10km západne od tureckého pobrežia. Vďaka svojej polohe, je hlavne koncom leta a v septembri more teplé a to je aj najlepší čas na návštevu ostrova. Ako väčšina ostrovov tejto oblasti, aj Rodos si v minulosti prežil svoje. Patril striedavo pod Grécko, Turecko a dokonca aj Taliansko. Obývajú a obývali ho tak okrem Grékov aj Taliani, židia a Turci.
Vďaka svojej polohe a vyššie uvedeným skutočnostiam, je Rodos pestrou mozaikou. Okrem skvelého kúpania na plážach južnej časti pobrežia, ponúka aj výborné podmienky na vodné športy (hlavne surfing, kitesurfing a ostatné odnože týchto športov) na severnej časti pobrežia. Ďalej sa tu nachádzajú historické mestá, spomeniem iba dve najznámejšie: rovnomenné hlavné mesto ostrova – nádherný a zachovalý Rodos a čarovný Lindos.

Dovolenka trvala od pondelka do nasledujúceho pondelka, čiže 8 dní/7 nocí. Ako základňu sme si vybrali Faliraki, najznámejšie a najväčšie letovisko na ostrove. Faliraki sa nacházda na juhovýchodnom pobreží ostrova, cca 15km od letiska a hlavného mesta. Ide o výsostne turistické stredisko, čiže tam netreba hľadať žiadne pamiatky, alebo niečo autentické. Ide o komplex hotelov, apartmánov, barov, nočných podnikov, reštaurácií, rôznych obchodov so suvenírmi, oblečením, skrátka typické plnohodnotné letovisko. Krásna piesočná pláž meria 5km, na hranici mora a súše občas pás kamienkov. Vstup do mora je pozvoľný, dno v mori je čisto pieskové a voda kľudná a teplá (my sme mali 28°C), aj niekoľko desiatok metrov od brehu sa dá stáť – nie je to hlboké. Veľmi vhodné pre deti, výborné kúpanie, parkovanie pri pláži zdarma, kopa reštaurácií, voľne prístupné sprchy a WC, skrátka dokonalé a ideálne pre rodinnú dovolenku.

Deň 1 pondelok

Odlet zo Schwechatu bol o 6:00 ráno, to znamenalo budík nastavený na 2:30. O 3:00 sme štartovali Yarku a o 4:00 sme parkovali tentoraz priamo na letiskovom parkovisku Schwechat. Kvôli korone majú konečne rozumné ceny a tak sa nám neoplatilo využiť už viackrát overené parkovisko Tiger.
Letisko podľa očakávania prázdne, všetko prebehlo hladko a načas. Jediným vzrušením a adrenalínom takto skoro ráno, bol nevydarený prvý štart lietadla. Po nastavení sa lietadla na štartovaciu pozíciu na dráhe, nasledovalo klasické zapnutie motorov na plný výkon, lietadlo vyrazilo vpred, ale hneď po asi 3 sekundách ako sme vyrazili, piloti dupli na brzdy a vypli motory. Tá asi jedna minúta, kým sa niečo udialo a pilot sa ozval, bola dosť napínavá a väčšina z nás, sa napriek skorej rannej hodine dokonale prebrala 🙂
Pilot niečo nezrozumiteľne zamrmlal do reproduktorov a pomaly sme sa porúčali cez najbližší zjazd zo štartovacej dráhy preč a opäť sa zaradili a nastavili na opakovaný štart.
Druhý štart už vyšiel podľa očakávaní a tak môžete čítať tieto riadky 🙂
Let trval niečo viac ako dve hodiny, kvôli časovému posunu +1 hodina, sme na Rodose dosadli pár minút po deviatej miestneho času.

Ubytovaní sme boli v Dias Studios, ako obyčajne skrz booking. Slušný rodinný apartmánový komplex s výborným bazénom, lehátka a slnečníky, dokonca aj kopa rôznych nafukovačiek. Izby sme mali netradične dve – spojené prechodovými dverami. Mali sme tak k dispozícii dve kúpeľne/WC, dva balkóny, dve kuchynky, chladničky a podobne. Výnimočne sme mali v cene ubytka aj raňajky.
Keďže je Dias dosť ďaleko od pláže a centra Faliraki, auto z požičovne bola nutnosť. Doteraz sme mali vždy auto na dovolenku booknuté vopred v nejakej renomovanej spoločnosti. Tentoraz sme to však urobili inak. V bookingu sme si vopred objednali iba odvoz z letiska na ubytko za veľmi férovú cenu – na letisku nás čakal taxikár s ceduľkou v ruke, na ktorej bolo moje meno: Mr. Martin Pisecky. Takže ako z amerického filmu sme vpochodovali po prílete do letiskovej haly, kde nás už taxikár čakal. Veľkou a pohodlnou dodávkou nás odviezol na ubytovanie, všetko elegantné, rýchle, maximálne komfortné.

Napriek skorému predpoludniu, nebol s ubytovaním absolútne problém (žiadne, že check-in až po 14:00 a podobne) a tak už o 10:00 lokálneho času, sme sa kúpali v bazéne a popíjali miestny Mythos. Až v tejto fáze, sme sa ozvali svojim najbližším a dali im info, kde sme na dovolenke.

Dias počas dňa, fotené mobilom…
Dias v noci, aj s erárnym plameniakom


Doobeda som ešte stihol na nete prebehnúť niekoľko lokálnych autopožičovní. Ako víťaz mi vyšla firmička Efrem, majú výborné referencie. Vyklikal som v mobile ich jednoduchý objednávkový formulár. Auto sme chceli od utorkového popoludnia do nedele popoludnia s tým, že nám ho dovezú a aj si ho potom vyzdvihnú v našom Diase – stačilo nechať kľúče na recepcii. Vychádzalo to tak na 5 dní čistého času za cenu 100€ aj s plnou poistkou.
Dve hodiny po vyklikaní objednávky, mi volal chalan z požičovne, potvrdil údaje a bolo to. Žiadna kreditka, žiadne caviky, maximálne jednoduché a pohodlné. Fakt neviem, prečo sme to takto neriešili aj doteraz.

Doobedie sme strávili v bazéne a obed sme odbili lepeňákmi z domu. Do tretej šlofík a potom sme vyrazili na pláž. Ako som spomínal, pešo je to dosť ďaleko, asi 20 minút. Kúpanie naozaj paráda, takmer žiadni ľudia. Voda teplá, more kľudné, skrátka idylka. Po kúpaní sme vbehli do prvej sympatickej reštaurácie a dali si skvelú večeru. Výborný štart dovolenky.

Deň 2 utorok

Ako som už spomínal, v cene ubytovania sme mali aj raňajky. Kvôli korone to neboli švédske stoly. Fungovalo to tak, že sme si vybrali z menu a nadiktovali to obsluhe, ktorá nám objednávku doniesla k stolu. Na výber boli žemle, hrianky, toasty, vajcia na tvrdo, omeleta, syr, šunka, jogurt, cereálie, káva, džús a podobne. Nič exkluzívne, ale na začiatok dňa absolútne postačujúce.

Program dňa bol jednoduchý, keďže auto sme mali až na popoludnie. Po raňajkách rodina smer bazén, ja som ešte predtým pešo zbehol do potravín kúpiť niečo na obed. Na poludnie volal chalanisko z požičovne, či nám môže auto doviezť skôr. To nám samozrejme nevadilo, veď cena ostala pôvodná. Došiel, podpísal som mu jeden papier, dal som mu 100€, pozreli sme auto, nechal mi kľúče a bolo to. Hotovo za 5 minút. Dostali sme pekný béžový Citröen C1 s plátenou otváracou strechou, čomu sa hlavne deti veľmi potešili. Autíčko je to prťavé, ale pre dve dospelé osoby vpredu a dve deti vzadu úplne postačujúce. Kufor maličký, ale veci na pláž a nejaký nákup k tomu sa tam vošli bez problémov.

Poobede sme už autom išli na pláž a na večeru do centra Faliraki, kde sme sa aj pomotali po obchodoch a uličkách.

Utorok bol maximálne pohodový, vyslovene dovolenkovo-relaxačný. Maňana.

Deň 3 streda

Ráno sme už o ôsmej raňajkovali a hneď potom vyštartovali na prvý výlet pobytu – do mesta Lindos. Leží na pobreží, južne od Faliraki a cca 40km ďaleko. Lindos je asi najznámejšia turistická atrakcia ostrova, zodpovedá tomu aj množstvo návštevníkov, áut, autobusov. Je preto vhodné vydať sa tam čo najskôr ráno. My sme už niečo po deviatej parkovali autíčko na jednom z bezplatných parkovísk.

Lindos je známy hlavne kvôli starovekej akropole a stredovekej pevnosti, ktoré sa spoločne týčia nad mestom na jednom kopci. Ďalším lákadlom je krásne centrum mesta, uličky sú úzke, veľmi často sú zhora tienené bujným porastom zelene, ktorý tvoria popínavé rastliny. Človek tak má pocit, že sa prechádza v záhrade, alebo akoby u niekoho doma. Domy majú pootvárané okná, dvere a dvory, všade samé obchodíky, remeselné výrobky, kopa kaviarní a iných prevádzok.
Má to svoje čaro a je to veľmi príjemné. Tým, že sme tam boli tak skoro ráno, bolo ešte málo ľudí.

Pomaly sme sa preštrikovali uličkami mesta, až kým sme sa plynulo nedostali k chodníku, ktorý nás vyviedol na vrchol kopca k akropole a pevnosti. Ešte skôr sme sa však mohli kochať krásnymi výhľadmi na mesto a morskú zátoku s plážou. Veľmi pekné.

Na akropolu a pevnosť sa platí vstupné, lístkami sme sa odpípli na turniketoch a tie nás vpustili do spoločného areálu oboch pamiatok. Napriek predpoludniu, bolo už viac ako 30°C a keďže sme boli na kopci, riadne tam na nás pražilo. Výhľady sú naozaj parádne, samotná akropola je tiež pekná, pevnosť zaujímavá. Počuli sme trochu výklad jednej sprievodkyne, ktorá svojim ovečkám vysvetľovala, že máme veľké šťastie na koronu, lebo inak by sme čakali minimálne 45 minút kým sa dostaneme k okienku s lístkami a ďalšiu hodinu kým by nás pustili do areálu. V ňom vraj býva toľko ľudí, že sa nedá ani hýbať. No viem si predstaviť…
Pozreli sme to, porobil som fotky a pomaly sme sa zgúľali späť do uličiek mesta. Deti si dali na osvieženie ľadovú drť a ja výbornú citronádu s limetkami a ešte nejakými bylinkami, Katka domácu ovocnú zmrzlinu.

Lindos jednoznačne odporúčam na návštevu, túlačky mestečkom potešia každého romantika. Akropola a pevnosť sú povinná zastávka. Krásne výhľady, fakt to stojí za to.
Autíčko som ráno šikovne zaparkoval do tieňa, takže sa v ňom dalo vydržať.

Vydali sme sa pomaly na cestu späť, ale chceli sme sa aj okúpať. Približne na polceste do Faliraki, sa nachádza jedna z najkrajších pláží ostrova – Tsambika. Počas štandardnej sezóny je tam ľudí ako maku, áut toľko, že tam funguje bezplatná služba na parkovanie auta, človek príde, odovzdá auto pagáčikovi a ten ho zaparkuje tak, aby sa autá navzájom neblokovali a aby ich tam čo najviac natlačili.
Samozrejme v časoch korony je to úplne inak, pláž a parkovisko boli tak, ako všetko ostatné na ostrove – poloprázdne až prázdne.
Piesok a voda boli naozaj skvelé. Neviem potvrdiť, či je to najkrajšia pláž ostrova, ale určite sa tam oplatí ísť. Tomi si skúsil aj nafukovacie mestečko kt. je tam počas sezóny nainštalované na vode. Mali sme trochu smolu v tom, že práve v deň keď sme došli na pláž, mestečko rozoberali. Ale aj tak mu to stačilo, vyšantil sa tam celkom dosť.

Na obed sme dojedli nákup z potravín a dali si siestu. Po káve sme už iba leňošili pri bazéne. Veľmi pekný deň, doobeda trochu pamiatok, potom parádne kúpanie a poobede už iba veget. A aby som nezabudol, Tomi mal narodeniny, tak sme to aj skromne oslávili 🙂

Deň 4 štvrtok

Podobne ako predchádzajúci deň, aj dnes sme raňajkovali už o ôsmej. Po raňajkách sme sadli do autíčka a vydali sa pozrieť hlavné mesto ostrova – Rodos. Mesto Rodos, okrem toho, že je hlavným mestom, je aj najväčším mestom v celej oblasti Egejského mora. Má niečo vyše 50 tisíc obyvateľov. Staré mesto tvorí rozsiahle historické jadro zapísané v UNESCO, ktoré je kompletne obkolesené stredovekými hradbami. V starom meste je najznámejšou pamiatkou Palác veľmajstrov.
V Rodose stál jeden zo starovekých 7 divov sveta – Rodoský kolos – socha na počesť boha Hélia. Sochu dokončili v roku 292 pred Kristom a bola vysoká 37 metrov. Stála na mramorovom podstavci, konštrukcia bola zo železa, vonkajšiu vrstvu tvorili medené pláty. Umiestnená bola v prístave mesta. Niektoré pramene uvádzajú, že socha bola rozkročená a popod ňu lode vplávali do prístavu. Historici sa však zhodujú, že je to len povera a že socha mala nohy spojené.
Po 56 rokoch kolos zničilo silné zemetrasenie. Materiál bol použitý na výrobu zbraní a diel.
Dnes sú v prístave na miestach, kde stála pôvodná socha pamätníky – socha jeleňa a lane.

Auto sme odparkovali blízko prístavu, vedľa parčíka v tieni. Pešo sme si obišli časť hradieb z vonkajšej strany a vydali sa cez jednu z brán do stredovekého mesta za hradbami. Akože fakt je to tam pecka, asi také parádne stredoveké a zachovalé centrum mesta som ešte nevidel. Opäť sa musím opakovať, ale je to jedna nádhera.


Bolo ešte len asi deväť hodín, takže väčšina obchodíkov bola zatvorená a ľudí tiež málo. Postupne sme sa uličkami prepletali k Palácu veľmajstrov, ale ešte skôr ako sme ho navštívili, pozreli sme starú hodinovú vežu Roloi. Tam sa nám veľmi páčilo – za vstupné 5€/osoba, sme okrem samotnej veže a krásnej 360° vyhliadky na celé mesto, prístav, more a okolie mali v cene lístka aj pivo/víno/nelako v bare na prízemí. Posedeli sme teda a dali si pivko a otestovali ich WC. Výborný spôsob, ako nalákať ľudí k pamiatkám a zároveň do baru na ďalšiu útratu. V lete a bez korony to tam musí byť na prasknutie. Ako inak – my sme tam boli sami, ak nerátam jeden postarší nemecký manželský pár.

Doslova na skok od veže sa nachádza Palác veľmajstrov – nádherný a kompletne zrekonštruovaný. V 15. storočí ho zničilo zemetrasenie, po obnove a počas tureckej nadvlády bol opäť zničený v 19. storočí, tentoraz výbuchom v sklade výbušnín. V roku 1930 ho do dnešnej podoby zrenovovali Taliani. Z ostrova Kos doň boli premiestnené krásne mozaikové podlahy.

Prechádzka jeho sálami a chodbami je veľmi príjemná, interiér nie je prečačkaný, napriek tomu veľmi pekne, tak stredoveko ozdobený. Opäť takmer žiadni ľudia. Vo väčšine miestností bolo viac personálu ako návštevníkov. Návšteva mesta Rodos bez toho, aby si človek pozrel tento palác, sa jednoducho neráta.

Z paláca sme zbehli cez Stredovekú uličku rytierov späť do mesta. Pozreli sme mestský prístav, pofotil som niečo a vydali sme sa hľadať reštauráciu Island Lipsi, na ktorú som natrafil náhodou na jednom webe o meste Rodos – veľmi ju odporúčali.

Recenzie na Google boli tiež výborné a tak sme sa tam rozhodli ísť naobedovať.
V reštaurácii sme boli opäť sami. Jedlo bolo vynikajúce, dali sme si misu pre dvoch – grécke špeciality. Bolo to famózne, ale všetci štyria sme sa prejedli na prasknutie.Po vynikajúcom obede sme sa pomaly presunuli, tentoraz už o poznanie plnšími uličkami späť k autu.
Mesto Rodos, je spolu s Lindosom bez debaty povinná jazda, naozaj veľmi pekné a je tam čo pozerať. Aj večer v tme to musí mať svoju atmosféru.

Autom sme sa bez problémov vrátili na apartmán a dali sme si zaslúženú poobednú siestu. Potom už iba kúpanie na našej pláži a večera v centre Faliraki.

Deň 5 piatok

V podstate od začiatku dovolenky, sme s Katkou špekulovali, či sa vydať na 80km vzdialenú pláž Parasonisi, alebo niekam inam – napríklad do Údolia motýľov, ktoré sme mali oveľa bližšie.
Nakoniec sme sa rozhodli pre pláž Parasonisi a urobili sme veľmi dobre. Autom to síce bolo 1,5 hodiny, ale na takejto pláži som ešte v živote nebol.
Ak by som mal dať z fleku tri veci, ktoré boli na Rodose najlepšie, tak bez debaty sú to mesto Rodos, Lindos a táto pláž – Parasonisi.
Nachádza sa na najjužnejšom cípe ostrova. Pláž tvorí obrovský trojuholník parádneho piesku. Z pravej – severozápadnej strany ju obmýva Egejské more, to je búrlivejšie a má skvelé vlny. Z juhovýchodnej strany je to kľudné Stredozemné more. Počas prílivu je krásne vidieť, ako sa obe moria stretávajú. Pre mňa to bol veľký zážitok. Taktiež počas prílivu vzniká ostrovček s majákom, na ktorý sa nedá dostať suchou nohou.
Ak je odliv, moria sú oddelené a pešo sa dá po piesku prejsť až k majáku.
Táto pláž je rajom pre kitesurferov, takmer stále tu fúka. My sme mali šťastie, že na miestne pomery nefúkalo takmer vôbec, len príjemný vetrík. Užili sme si vlny, hlavne Tánička z nich bola úplne nadšená. Neskôr, keď už začalo jazdiť viac kitesrurferov, zašli sme k časti pláže ktorá je vyčlenená na klasické kúpanie, tam surferi nemôžu. Nádherná čistá voda, piesok, jedná krása. Jedna z TOP pláží aké som videl.

Veľká časť cesty je po pobreží a tak sa často otvárajú krásne výhľady na more, pláže a rôzne menšie letoviská.

Niekde cestou k Parasonisi
Vojenská loď na stráži

Domov sme došli až poobede, ten sme odbavili vo Faliraki, v našom obľúbenom gyros podniku. Poobede klasika siesta a už len bazén a more.

Deň 6 sobota

Doslova hneď za vedľajším kopcom pri Faliraki, je jedna z najznámejších pláží ostrova – Anthony Quinn beach. Nachádza sa v skalnatej zátoke, pláž je kamenistá, celkovo celé je to tak trochu „chorvátsky“ typ pláže. Voda samozrejme krištáľovo čistá. Ide o dosť malú pláž a keďže je veľmi známa, býva plná. Navyše do zátoky vozia výletné lode turistov a tak je to vcelku dosť cirkus.
Voda je však naozaj fantastická, je tu aj veľa rýb, keďže posádky lodí ich prikrmujú, aby sa výletníci mali na čo pozerať pri šnorchlovaní.
Autom sme to mali za pár minút, parkuje sa na bezplatnom parkovisku, ktoré je trochu vyššie ako pláž. Dobré je aj to, že človek si tam môže vybrať z dvoch pláží – okrem spomínanej Anthony Quinn pláže, je opačným smerom z parkoviska pláž Ladiko.
Ako je už našim zvykom, prišli sme skoro ráno, napriek tomu, sa už na pláži niekoľko ľudí kúpalo. My s Tomáškom sme si to tam celkom užili, konečne sme mohli šnorchlovať. Tánička a Katka nadšené neboli, lebo bez topánok do mora to nebolo príjemné. Navyše vo vode sú tiež samé skaly a rôzne porasty, tak to pre nich nevyzeralo lákavo. O tom sme však vopred vedeli z netu, pláž naozaj nie je pre deti veľmi vhodná. Ocenia ju tí, ktorí sa chcú potápať a šnorchlovať.

Po kúpaní sme skočili do centra Faliraki pokupovať nejaké magnetky a suveníry a na obed. S obedom sme to však veľmi nepreháňali, nakoľko na poobedie sme mali naplánovanú návštevu Sun Palace hotela a jeho Aquaparku.
Keď sme totiž plánovali Rodos, zistili sme, že sa na ostrove nachádza najväčší grécky aquapark, celkovo jeden z najväčších v Európe. Náš Tomi aquaparky miluje a tak sme plánovali, že na jeho narodeniny s ním pôjdeme do tunajšieho Water Parku. Človek mieni, korona mení a tak je až do budúceho roka Water Park zatvorený.
Cestou k našej pláži vo Faliraki, sa však nachádza Sun Palace hotel a ten má svoj menší aquapark. Boli sme sa pýtať na recepcii, či sa tam môžeme ísť okúpať aj keď nie sme v hoteli ubytovaní. Samozrejme, že to možné bolo a tak sme neváhali ani sekundu. Aspoň niečo, keď už z veľkého aquaparku nič nebolo.

Čo nás dosť šokovalo, boli ceny. Celodenné vstupné do aquaparku bolo 25€ na osobu, resp. 12,5€ na dieťa. V cene lístka je však aj all-inclusive bufet a bar. Navyše, keď sme sa tam boli pýtať, tak nám povedali, že poobede je vstupné polovičné, čiže len 12,5€ na dospelého a 6,25€ na dieťa. No nekúp to 🙂
K dispozícii a v cene boli samozrejme lehátka a slnečníky. Neváhali sme ani sekundu.
All-inclusive nebol síce žiadny 5* Sheraton, ale absolútne postačujúce. Vybrať si mohol každý, mali šaláty, cestoviny, mäsá, ryžu, zemiaky, skrátka naozaj bolo z čoho vyberať. Na pitie klasické colové nealko, džúsy a pivo. Za tie prachy skvelé.
Keďže sme denne chodili okolo, vedeli sme, že je tam stále málo ľudí. Tak tomu bolo aj počas našej návštevy, doslova poloprázdne. Tomi si tobogány a U-rampu veľmi užil, Tánička sa zas zamilovala do ich nekonečnej rieky s pomalým prúdom. Veľmi vydarené popoludnie a dobre to padlo každému – trocha zmeny.

Deň 7 nedeľa

Auto sme ešte doobeda využili, boli sme sa posledný krát okúpať na pláži a dali sme si posledný obed vo Faliraki v našej gyrosárni. Potom sme ešte natankovali autíčko. O druhej som nechal kľúče od auta na recepcii. Neskôr som si všimol, že auto je už preč a tak všetko, čo sa týka požičania auta klaplo na jednotku.
Poobede som sa s deťmi išiel posledný krát kúpať do nášho bazéna. Katka zatiaľ pobalila väčšinu vecí.

Na večeru sme sa prešli k našej pláži, kde sú pri sebe blízko tri rôzne reštaurácie a boli nám od začiatku dovolenky sympatické. Jednu sme si vybrali a dali si rozlúčkovú večeru. Deti pizzu, Katka burger a ja grécky šalát. Posledné fotky a potom už iba pešo za tmy na apartmán a do postele.

Deň 8 pondelok

V Diase boli takí zlatí, že nám urobili raňajky už o pol ôsmej. Potom nám zavolali taxík a o pol deviatej sme už stáli na letisku. Všetko prebehlo bez najmenšieho zdržania a komplikácie. Ako nás viezol autobus na letiskovej ploche k lietadlu, míňali sme nádherný vojenský kanadský Boeing C-17 Globemaster III.
Odlet načas, prílet do Viedne niečo pred dvanástou. Doma sme boli pred druhou.

Len takto sa mi ho podarilo odfotiť, keď sme už rolovali na štart – Canadian Forces Boeing C-17 Globemaster III

Deti šup učiť sa s Katkou, dorábať vymeškané zo školy a ja som makal na záhrade.

Rodos je skvelý, je tam všetko čo si len človek na dovolenke môže želať, zbytočne to budem opakovať. Určite si viem predstaviť, že sa tam vrátime a opäť do Faliraki.

Epilóg

Napriek tomu, že som začiatkom leta vylučoval možnosť takejto dovolenky, som rád, že som názor prehodnotil a že sme to napriek riziku nákazy absolvovali. A kedykoľvek by som to zopakoval.

Som pevne presvedčený, že ak človek dodržiava pravidlá (rúšky, dezinfekcia rúk, minimálny kontakt s inými, žiadne divoké žúrky v baroch, diskotékach, žiadne hromadné akcie atď…), tak je riziko nákazy de facto všade rovnaké.
Na jednej strane by Katka chodila do roboty a obsluhovala denne desiatky zákazníkov, deti by chodili do školy a stretávali sa v kolektíve s ostatnými spolužiakmi a na chodbách školy s inými triedami, ja by som chodil do práce a stretával sa s kolegami. Na nákupy by sme chodili normálne medzi ľudí a tak ďalej.


Alebo tu potom máme našu dovolenku – autom sme sa odviezli na parkovisko, doslova prázdnou halou sme sa dostali k odbaveniu a do lietadla, kde má každý rúško a ktoré je dezinfikované + vzduch je filtrovaný HEPA filtrami ako na operačnej sále a pravidelne počas letu vymieňaný. Na ubytovaní sme sami v apartmáne, na raňajkách nás obsluhuje čašník s rúškom a rukavicami. Pláže sú prázdne, reštaurácie sú prázdne, pamiatky sú prázdne. Všade sme chodili sami autom.
Kde je väčšie riziko nákazy? Podľa mňa je to úplne, ale úplne jedno.

Ak človek používa zdravý rozum a zásady kt. som spomenul vyššie, je to jedno. Nakaziť sa môžeme kdekoľvek a kedykoľvek. Korona je tu a musíme sa s ňou naučiť žiť – to je moje riešenie.
Nie, doma na zadku sedieť nebudem.

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *