Košice letecky na otočku 2022

Krátky fotoreport z ešte kratšieho prvého výletu roka 2022.

Keď začal Ryanair v decembri predávať letenky po 4,99,-€, hneď ma svrbeli prsty na myši a klávesnici. Nakoniec som sa na jednu letenku zo Schwechatu do mojich rodných Košíc ulakomil.
13 hodinový výlet na otočku – busom z Bratislavy AS Nivy na Schwechat, odtiaľ letecky do Košíc a späť do Bratislavy vlakom tak mohol začať.

Karlu som v tretie januárové ráno o 4:50 pohodlne zaparkoval na Košickej (ako inak, keď už idem do Košíc 🙂 ) neďaleko novej autobusovej stanice Nivy. Ľudoprázdnym shoppingom som prešiel na perón a dúfal, že autobus s odchodom 5:10 príde. Nazbieralo sa nás asi 10 kusov, čo sme mali takto skoro ráno namierené na viedenské letisko. Flixbus došiel načas, cestou sme pod Novým mostom a na Einsteinovej ešte nabrali niekoľko ďalších spolucestujúcich.

Na hraniciach rýchla a viac ako symbolická kontrola z rakúskej strany bez problémov. Po slabej hodinke sme dorazili na Schwechat. Veľká pochvala Flixbusu, autobus pohodlný, dosť miesta na nohy. Ani nepamätám, kedy sa mi tak dobre cestovalo autobusom.

Na letisku som čakal o niečo menej ľudí, ale kontroly napriek tomu bleskové. Všimol som si, že na security tam pracuje početná maďarská diaspóra, už im asi shopping v Parndorfe nestačí 🙂
Ako inak, na lety do takýchto lukratívnych destinácií ako sú Košice, sa nenastupuje cez rukáv, ale pekne nás odviezli busom skoro až do poľa. Čo však bolo naozaj skvelé, tak po veľmi dlhej dobe som konečne letel v poloprázdnom lietadle, konkrétne nás bolo 35 cestujúcich.
Cestoval som úplne naľahko, nemal som žiadny ruksak, ani tašku. Počkal som, kým všetci z autobusu nastúpia a až potom som vyšiel posledný hore do lietadla. Za mnou už iba letiskový zriadenec potvrdzoval letuške lietadla, že sme kompletní a je nás všetkých 35.

Vychcaný checkin mi napriek prázdnemu lietadlu pridelil miesto na sedenie v strede, vzhľadom na (ne)obsadenosť lietadla som si však samozrejme sadol v svojom rade k oknu. Sám v trojke, predo mnou prázdna trojka, za mnou prázdna trojka, vedľa prázdna trojka. Super.

Kým sme sa dokodrcali k štartu, museli sme prejsť z jednej strany letiska na úplne opačnú, všetko to ale napriek čulej rannej prevádzke išlo rýchlo.

Predpoveď počasia Iľkovcom vyšla, ranný silný vietor riadne mával lietadlom pri štarte. Po nastúpaní niekoľko sto metrov sa však všetko ukľudnilo a 37 minút dlhý krátky let som si užil ako už dlho nie.

Po štarte sme sa na ľavé krídlo otočili o vyše 180° a tak som si mohol vychutnať pohľad na letisko a Viedeň. Hneď nato sme leteli ponad bratislavské letisko.

Pokračovali sme rýchlo ponad Ivanku pri Dunaji a Bernolákovo.

Už už som sa tešil, že konečne uvidím z lietadla Veľký Biel, keď tu zrazu žiadny Rumburak, ale mrak.

Hneď nato sme vleteli do totálneho mlieka a až keď sme klesli nad Košicami, bolo niečo vidieť. Zaujali hlavne železiarne.

Na rozdiel od štartu, pristátie ukážkovo hladučké, napriek tomu sa z prednej časti lietadla ozval nesmelý potlesk 🙂 .

Schodíkmi sme expresne zbehli na letiskovú plochu, chvalabohu žiadny autobus sa nekonal a tých pár desiatok metrov sme prešli do terminálu po vlastných.

Na ploche vzdušnej brány Východu stálo jediné lietadlo, to naše ktorým som priletel.

Kým som čakal Uber, vyvenčil som na wecku lachtana. Po 10 minútach po mňa došla pani Alenka na vylágrovanom Tourane. Za ľudových 5,50,-€ ma rýchlo hodila na Jazero k našim.

Doma som odovzdal babke a dedkovi home made mydielka, zadelil raňajky a kávičku. Chvíľu sme pokecali a pomaly som sa pobral na električku. Chcel som sa pred odchodom Tatrana o 11:57 pešo prejsť po meste.

V električke ma opäť pobavili kreslené plagátiky, aby som si dva dni nato prečítal toto.

Po dlhých rokoch som sa do centra Košíc dostal konečne počas dňa. Z električky číslo 7 som vystúpil na Námestí osloboditeľov. Pešo som Hlavnou ulicou prešiel k Námestiu maratónu mieru. Počasie sychravé, ale nefúkalo a nebola ani zima, takže to bola celkom príjemná prechádzka a mikina čo som zabudol u našich mi nechýbala 🙂 .

Neviem koľko rokov som nebol na Kmeťovej, možno aj 15. Napriek tomu to na mňa z každej strany dýchalo, akoby som tu bol naposledy včera. Veľa sa toho zmenilo, ale stále to bola TÁ Kmeťova.

Čas pokročil a tak som sa z Kmeťovej vydal známymi chodníčkami na stanicu.
Pred odchodom vlaku som ešte chcel niečo na stanici zjesť. Mal som šťastie, nakoľko dnes bol prvý deň po ani neviem akej dobe, kedy opäť otvorili gastro prevádzky.

Vlak bol prekvapivo plný, ale sedel som pohodlne a takmer 6 hodinová cesta mi aj vďaka Bournovi a Dokonalému triku v mobile ubehla celkom rýchlo a príjemne.

Vlak došiel do Bratislavy presne, niečo pred šiestou večer. Trolejbusom č. 40 som sa odviezol k autobuske a po približne 13 hodinách som úspešne ukončil prvý tohtoročný výlet.

Raz za čas je dobré takto si sólo vyvetrať hlavu, dobre mi to padlo.