Koliba Pacho, Bojnice a okolie 2020

Vďaka hnusobe, sme ako väčšina (snáď…) príčetných Slovákov, toto leto ostali doma na Slovensku. Prvou lastovičkou tohtoročných dovoleniek, bol predĺžený víkendový pobyt v Kolibe Pacho. Absolvovali sme ho spolu s Karolovcami a Gušťovcami, dokopy sme tak boli spolu tri rodiny – 6 dospelých a 7 detí.

Kolibu Pacho pri Veľkej Čause, neďaleko Prievidze a Bojníc, našiel na nete Karči. A nemohol urobiť lepšie, k tomu sa ešte dostanem. Náš pobyt bol od piatka do pondelka, zvyšné dve rodiny boli iba do nedele. Rezervácia ubytovania cez booking, resp. my sme išli priamo cez ich stránku. Dopravu si každá rodina riešila vlastným autom.

Deň 1 piatok

Slávnostný výkop sme dali na piatok 12:00 u nášho bývalého zamestnávateľa, pod Zlatými oblúkmi v Prievidzi. Po chutnom a zdravom obede, sme vyrazili k prvému bodu programu, do Bojnickej ZOO.

Riadne označkované

Ja som ZOO Bojnice navštívil prvý krát v živote, Katka tu už bola. Nachádza sa doslova hneď napravo vedľa Bojnického zámku. Bolo dosť dusno a teplo, každú chvíľu sme čakali búrku. Našťastie sme nakoniec boli mokrí iba od potu, dážď nás obišiel.
Samotná ZOO je celkom pekná, areál je členitý a v kopcovitom teréne, nie je to teda žiadna nudná placka. Pekné je aj to, že vyhliadkový okruh tým ako stúpa do kopca, otvára krásne výhľady na zámok a okolie. Na jeseň to musí byť ešte oveľa krajšie.
V samotnom areáli sa masívne buduje a prestavuje, vidieť, že nespia na vavrínoch a modernizujú, až mi to prišlo megalomanské. Na druhú stranu, cez hlavnú sezónu je to tam vraj na prasknutie.
Samotné zvieratká boli ok, na slovenské pomery. Vyslovene trápne som sa cítil pri slonoch, tie dve chúdence vychrtliny to majú podľa mňa už iba za pár.

Mne sa naviac páčil kazuár, ten bol nádherný, doslova ako z praveku. Aj také tie malé opičky boli chutné a evidentne sa tešili zo života. A pivo tam majú drahé fest. Ale fakt.

Po asi 2,5 hodine sme mali ZOO prebehnutú. Keďže nás chlapcov už veľmi smädilo, skočili sme ešte cestou na ubytovanie po proviant do blízkych obchodov v Prievidzi a šup konečne k Pachovi naraziť 30l sud Bakalářa 10°, ktorý som priviezol z domu.

Samotný kemp sa nachádza pri hlavnom ťahu z Prievidze na Handlovú, tesne pred obcou Veľká Čausa. Vybudovaný bol doslova na zelenej lúke. Pozostáva z výbornej reštaurácie – koliby Pacho, z niekoľkých zrubových chatiek vyššieho štandardu a zo samostatnej časti pre kempovanie, kde sa nachádzajú jednoduché malé zruby a miesto pre karavany a stany. V areáli sa ešte nachádza ďalšia koliba pre organizovanie svadieb, osláv a podobne, obchodík so suvenírmi, kuchynka pre kemp a sociálne zariadenia pre kemp. Pri budove hlavnej recepcie je veľké detské ihrisko s nafukovacími hradmi na skákanie. Všetko je to vyrobené z dreva v jednotnom koliba štýle, veľmi pekné, vkusné a hlavne nové a čisté. Parkovanie v areáli.
Celý čas sme nevychádzali z údivu, ako je to perfektne a poctivo vyrobené a navrhnuté celkovo a koncepčne na jednotku. Akoby sme ani neboli na Slovensku. Kolibe Pacho dávame všetci 5*. Len dúfam, že sa nepokazia, lebo sa tam určite ešte chceme vrátiť.

Samostatnou kapitolou je personál a služby. Tu sme sa ešte viac nestačili diviť. Jednoducho boli super, milí, pohostinní, nevtieravo pozorní. Celý pobyt bol fantastický. Naozaj a úprimne. Stačí si prečítať komentáre na bookingu, tiež samá chvála. Veľmi im držím palce.

Chalani boli s rodinami ubytovaní v jednoduchých chatkách v kempe. Nemali teda na chatkách vodu a wc, na to museli používať sociálne zariadenia a kuchynku pre kemp.
My sme sa ubytovali v Mariške, v parádnom zrube. Mali sme horné poschodie. Po ubytovaní a vybalení, ako už bolo vyššie spomínané, som narazil sud a decká sa rozbehli objavovať areál. O program tak bolo do neskorej noci postarané. Večer ešte trochu spŕchlo, to padlo veľmi vhod, lebo už bolo dusno na skapanie.

Deň 2 sobota

Ráno bolo pre niektorých členov zájazdu z kempovej časti ťažké 🙂 Potvrdil to aj Gušťov Dräger, ktorý na displeji ukazoval hodnoty od 0,16 do 0,8 promile. Aby to neklesalo prirýchlo, chlapci pre istotu začali tam, kde sme večer skončili – popíjaním pivka. Logicky tak padlo rozhodnutie, že kemperi nikam nejdú. O dôvod viac sa sem ešte vrátiť.

Na výlet sme tak išli sami. Vymyslenú sme mali vychádzku k vyhliadkovej veži Čajka v oblakoch, ktorá sa týči nad Bojnicami. Dostať sa k nej dá jednoducho autom – parkovisko Kemp Bojnice, alebo pešo z kúpeľov. My sme si zvolili tretiu možnosť – dlhšiu prechádzku. Začali sme na námestí pri Bojnickom zámku, odtiaľ sme po červenej značke pokračovali z pravej strany okolo ZOO až do lesa. Ďalej strmým kopcom, ale cez pekný les ku kaplnke sv. Vendelína a od nej už len kúsok po žltej k vyhliadkovej veži.
Späť sme zbehli dolu po žltej do kúpeľov a potom už len k zámku a kruh sa uzavrel na námestí. Celá trasa mala dĺžku cca 5,5km.

Kráčanie do kopca v teple a po náročnej noci nebolo úplne komfortné, ale nič strašné. Odmena stála za to. Veža je parádna, okolo je dosť miesta pre decká, aj viacero rozprávkových domčekov, či drevený hrad. Tradične predražený bufet (0,4l pivo/kofola do plastového kelímka za 2€ fakt nie je málo), aspoň miesta na sedenie bolo dosť. Výborné je aj to, že celý areál je v tieni borovicového lesíka, takže sedenie príjemné.

Vstupné na vežu bolo 8€ na dospelú osobu a 6€ na dieťa + 1€ za jazdu toboganom kto má záujem. Tobogan je šipicový, určite odporúčam, aj viac jázd.
My sme najprv vybehli hore na vežu, výhľady ukážkové na celé Bojnice, Prievidzu a okolie. Deti a Katka sa späť šmykli toboganom. Ja po vlastných dolu. V bufete sme si dali kofolu a zmrzku, posedeli, deti pokukali okolo a pomaly sme zošli späť do Bojníc.

Bol čas obeda a tesne pred kúpaliskom a de facto koncom nášho výletu, sme narazili na sympatickú, mierne obstarožno-patinovano-nostalgicko-socialistickú terasu reštaurácie Kolonáda u Poliaka. Nedalo mi veľa práce ukecať zvyšok osadenstva na obed. Pokračovali sme v trende zdravého stravovania, kt. sme započali predchádzajúci deň. Tánička si dala hranolky s kečupom a my ostatní vyprážaný syr s hranolkami. K tomu kofola. Po obede sme sa už len dogúľali okolo vodnej priekopy a zámku k autu.
Fajn nenáročný výletík, také mám rád – človek robí dosť na to, aby mal zo seba dobrý pocit, ale zas nie tak veľa, aby sa unavil 🙂

Po návrate do kempu sme zadelili kávičku a opáčili zvyšok osadenstva. Chalani si dávali poobedný šlofík, decká a baby sa motali okolo. Pomaly sa aj páni tvorstva prebrali a plynulo sme už ako dobre zohratý tím nadviazali tam, kde sme večer skončili.
Deti si to fakt veľmi užívali, ale bolo pekelne teplo a tak sa im zažiadalo kúpania. Poslali sme ich teda na recepciu aby sa opýtali, že koľko sa platí za bazén. Vrátili sa nadšené s tým, že dnes nič! Tak šup do plaviek a už sa aj čvachtali v bazéne.

Komu lepšie?

My dospelí sme sa už nevedeli dočkať ďalšieho bodu na programe dňa a to haluškového festivalu. Haluškový festival spočíval v tom, že personál kempu varil do nemlátom bryndzové halušky (originál poctivé zo zemiakov) pekne na dreve vo veľkej kotline pod altánkom. K tomu vedľa postavili pípu a narazli sud piva a kofoly. Každý si mohol brať halušiek koľkokrát chcel a čapovať si samoobslužne pivo, alebo kofolu – tiež koľko kto chcel. Do misky vedľa stačilo dať dobrovoľný obnos peňazí za vypité pivo/kofolu. Geniálne jednoduché a geniálne vo výsledku. K tomu večer do 22:00 hrala živá country kapela klasické české vypaľovačky od Nedvědov, Tučného a podobne.

Celkovo to bol jeden vynikajúci a vydarený večer. Deti sa bavili úžasne, absolútne žiadny problém. My sme sa objedli halušiek, dopili sme náš sud a statočne sme potiahli aj z kemperského suda. Večer sme už radšej prešli na vínne striky (rizling od nášho Kepasa mal veľký úspech). Živá kapela výborný podmaz. Ako spestrenie nad nami večer preletelo lietadlo a povyskakovali z neho parašutisti. Pristáli hneď vedľa na lúke a hybaj k nám do kempu na halušky. Slušný bizár.

Tu chcem opätovne pochváliť personál a majiteľov kempu. Nielen, že nechali deti zdarma v bazéne. Ale keď som potrebovali hadicu s vodou aby som si vypláchol pípu, tak na otázku či si ju môžem požičať, sa ma z fleku opýtali, či som už mal halušky a či mi chutilo. A samozrejme som si pípu vypláchnuť mohol, aj dezinfekčný súdok mi núkali. Večer si chatky obchádzal jeden z majiteľov kempu a tiež sa nás pýtal, ako sa nám páči a či nám halušky chutili. Veľmi sú zlatí, naozaj.

Deň 3 nedeľa

V nedeľu ráno sa kemp vyprázdnil. Karolovci a Gušťovci išli domov, tak ako aj väčšina ubytovaných hostí.
My sme mali na programe výlet k Brusnianskym guliam. Nachádzajú sa vo vedľajšej dedine Chrenovec-Brusno. Vedie okolo nich krátky náučný chodník, dá sa posedieť a odpočinúť. Gule sú unikát, sú prirodzeného pôvodu a je ich možné vidieť na viacerých miestach popri spomínanom náučnom chodníku. Dostať sa tam dá pohodlne autom, v obci sme odparkovali pri cintoríne a niekoľko desiatok metrov vedľa začína samotný chodník. Ide o naozaj veľmi jednoduchú prechádzku, ale je to pekné a keď je človek už tam, určite by si to nemal nechať ujsť.


Keďže toto sme mali vybavené raz-dva, aby sme zabili čas do obeda, odbehli sme pozrieť centrum Prievidze. Nutno dodať, že centrum mesta neostalo nič dlžné povesti, ktorá ju minimálne na Slovensku preslávila. Akože tak mŕtve centrum mesta som ešte asi v živote nevidel. Ale zmrzlinu mali výbornú, to musím uznať. Dúfam len, že sme netrafili na nejakú z týchto.

Obed sme odbavili v reštaurácii v kempe, deti si dali slepačiu polievkou, my s Katkou hustú fazuľovú. Potom som si dal konečne poobedného šlofíka. Deti sa hrali a Katka tiež odpočívala.

Podvečer som osádku ešte ukecal na jednu túričku. Okolo pol šiestej sme vyrazili od železničnej stanice v neďalekej obci Ráztočno. Červenou značkou cez pasienky a les hore do kopca, sme sa vydali na Hájsku skalu a potom sme plánovali aj Hájsku jaskyňu. Bolo ale pekelne teplo a po troch dňoch neustálych aktivít, sme si s Katkou povedali, že jaskyňu oželieme a aspoň budeme aj my mať dôvod sa sem ešte vrátiť. Výhľad zo skaly je pekný, škoda len toho komína v Handlovej, ktorý to trochu špatí. Inak pekná túra, opäť nikde ani nohy. Stretli sme len tri tety ktoré tiež išli na Hájsku skalu, ale nebyť toho, že im ukážem kam majú ísť, asi by ju hľadali do dnes. Na Hájsku skalu sme šlapali bezmála hodinu, späť to však išlo oveľa rýchlejšie, do pol hodinky sme boli pri aute.

Na večeru sme sa odpravili do Veľkej Lehôtky, obce neďaleko Prievidze. Na nete som našiel Pizzeriu Wanted a opäť sme mali veľké šťastie na výborný podnik. Skvelá pizza, výber pizze aký som ešte asi ani nevidel, férové ceny a príjemný personál. Čo viac môže človek chcieť na záver dňa a celého pobytu? Výborné to bolo. Dali sme si tri malé pizze, samozrejme, že sme ich ani nedojedli. Lebo nie je malé ako malé 🙂 Zabalili nám ich a mali sme tak aspoň na druhý deň doma čo obedovať. Keď budete v okolí, určite choďte na pizzu do Wanted.

Večer sme padli do postelí a zaspali okamžite. Ráno po raňajkách sme naládovali auto a pohodlne sme boli doobeda doma.

Ako som spomínal na začiatku. Tento rok bude veľa Slovákov tráviť dovolenku doma na Slovensku. Koliba Pacho je skvelé ubytovanie so skvelým personálom, určite odporúčam a verím, že sme tam neboli naposledy.

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *